Diplom.utc.sk



ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

POUŽÍVANÉ DRUHY ZBRANÍ A STRELIVA V ČESKEJ A SLOVENSKEJ REPUBLIKE

PATRIK JANČAŘÍK

2006

POUŽÍVANÉ DRUHY ZBRANÍ A STRELIVA V ČESKEJ A SLOVENSKEJ REPUBLIKE

BAKALÁRSKA PRÁCA

PATRIK JANČAŘÍK

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Petr Selinger

Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)

Dátum odovzdávania práce: 9.6.2006

ŽILINA 2006

ABSTRAKT

JANČAŘÍK, Patrik: Používané druhy zbraní a streliva v Českej a Slovenskej republike. [Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu. Školiteľ: Ing. Petr Selinger Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár (Bc.) Žilina: FŠI ŽU, 2006.

Táto bakalárska práca obsahuje stručný prehľad krátkych ručných strelných zbraní a streliva používaných v ČR a SR. Ide najmä o pištole a revolvery a ich muníciu používané armádnymi a policajnými zbormi v spomínaných krajinách. Taktiež sú tu zahrnuté zbrane používané špeciálnymi vysoko kvalifikovanými policajnými aj armádnymi zásahovými a protiteroristickými jednotkami, ktoré pôsobia v ČR a SR. V závere práce je prezentovaný môj návrh na zbraň vhodnú na prezbrojenie bezpečnostných zložiek Slovenskej Republiky.

Kľúčové slová: zbraň, pištoľ, revolver, záver, bicí kohútik, manuálna poistka, náboj, kaliber, systém uzamykania záveru, hlaveň.

ABSTRACT

JANČAŘÍK, Patrik: Types Of Weapons And Ammunition Used In Czech And Slovak Republic. [Bachelor thesis]. Žilina’s Univerzity In Žilina. Faculty Of Special Engineering; Department Of Security Management. Supervisor: Ing. Petr Selinger Skill Level: Bachelor (Bc.) Žilina: FŠI ŽU, 2006.

This bachelor thesis includes concise overview of handguns and ammunition types used in Czech and Slovak Republic. It’s oriented especially to pistols, revolvers and ammo used in those types of weapons, which created basic arm of military and police forces in those countries. This thesis also includes handguns used by special police and military emergency squads and counter terrorists forces, which operate in territory of CZ and SK. At the end of the thesis is my proposal for new handgun of military and police forces of Slovak Republic.

Key words: weapon, pistol, revolver, slide, hammer, manuals safety, cartridge, caliber, slide-locking system, barrel.

PREDHOVOR

Táto práca predstavuje prehľad pištolí a revolverov a taktiež najbežnejšieho streliva do nich, ktoré sa v ČR a SR používajú. V úvode je stručne opísané znovu objavenie strelného prachu. Ďalej nasleduje prehľad streliva a jeho účinnosti. Potom nasleduje samotný prehľad zbraní, ktoré sú rozdelené podľa krajiny, kde sa používajú. Ak sa používajú vo viacerých krajinách, zbraň je uvedená len raz, a to v krajine, kde sa vyrába alebo v krajine, kde je najrozšírenejšia. Túto tému som si vybral preto, lebo sa o zbrane zaujímam, veľa som o nich čítal a počul. Sám som mal možnosť si z niektorých zastrieľať. I keď bohužiaľ ich zatiaľ nebolo veľa dúfam, že v budúcnosti sa to zmení. Tiež si myslím, že táto téma je na Slovensku aktuálna, pretože v súčasnosti používané zbrane, podľa môjho názoru už nespĺňajú požiadavky aké sú na ne kladené. Ide o požiadavky na zbraň, ktorá má byť bezpečná, presná, spoľahlivá a odolná a mala by byť v súčasnosti v EU jednotne používanom kalibri 9 mm Luger. Dokonca aj Čína a Rusko už čiastočne prezbrojili a naďalej prezbrojujú svoje zastaralé pištole na ruský náboj 9 mm Makarov, ktoré sa v SR naďalej používajú, modernými pištoľami väčšinou domácej konštrukcie a kalibru 9 mm Luger. Naši západný susedia v Českej republike tiež prezbrojujú zastaralé pištole a dokonca sa v roku 2008 pripravujú prezbrojiť aj staré útočné pušky Sa Vz. 58. Bohaté západné krajiny ako Nemecko či Francúzsko tiež nedávno vymenili zastaralé pištole za nové. Pritom ich „zastaralé“ pištole boli až na pár výnimiek ešte stále lepšie ako tie, ktoré sa používajú u nás. Na Slovensku kvalitnými pištoľami disponuje Úrad na ochranu ústavných činiteľov a Colná správa. Myslím, že nárok na kvalitnú výzbroj má aj naša polícia, ktorá má chrániť životy a práva občanov SR a tiež vojaci našej armády, ktorý presadzujú politiku vlády a NATO v zahraničí.

OBSAH

ÚVOD 6

1 STRELIVO POUŽÍVANÉ V SR A ČR 7

1.1 Funkcia náboja 7

1.2 Používané druhy striel 9

1.3 Najpoužívanejšie náboje 16

1.4 Účinnosť streliva 21

2 KRÁTKE STREĽNÉ ZBRANE A ICH HLAVNÉ ČASTI 27

2.1 Pištole a ich hlavné časti 27

2.2 Poistné mechanizmy pištolí 31

2.3 Záverové mechanizmy pištolí 33

2.4 Revolvery a ich hlavné časti 38

2.5 Poistné mechanizmy revolverov 41

2.6 Uzamykacie mechanizmy revolverov 42

3 KRÁTKE STREĽNÉ ZBRANE POUŽÍVANÉ V ČR a SR 45

3.1 Česká republika 45

3.1.1 CZ 75 B, CZ 75 BD a CZ 85 45

3.1.2 CZ 75 D Compact (P-01) 49

3.1.3 CZ 75 SP-01 Tactical 51

3.1.4 CZ 82 53

3.2 Slovenská republika 56

3.2.1 CZ 75 D Compact 56

3.2.2 Grand Power K100 57

3.2.3 GLOCK 17 63

3.2.4 SIG-SAUER P226 76

4 ODPORÚČANIE 79

5 ZÁVER 81

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 82

ZOZNAM PRÍLOH 83

ÚVOD

Nevieme presne kedy, kde a ako vlastne celý vývoj zbraní začal. Určite však vieme, že Číňania poznali zloženie strelného prachu už v 11. storočí. Teda prachu, ktorému dnes hovoríme čierny. Číňania ho však používali predovšetkým na ohňostroje. Zatiaľ stále ešte nie je jasné, akými cestami sa znalosť prachových zmesí dostala do Európy. Niektorí autori tvrdia, že prachovú zmes priniesli zo svojich obchodných ciest Arabi. Iný zasa uprednostňujú verziu, že „recept“ tajne previezol Marco Pólo na svojej ceste z Činy do Benátok v rokoch 1271-1291. Ďalší bádatelia zastávajú názor, že strelný prach bol vynájdený, alebo skôr znovu objavený v Európe. V súvislosti s tým sa najčastejšie objavujú mená Roger Bacon a Berthold Schwarz. Celá záležitosť je spojovaná najmä s posledne menovaným mníchom z nemeckého Freiburgu. Niektorí učenci dokonca odvodzujú názov čierny prach od mníchovho priezviska (Schwarzpulver = nemecky: čierny prach). Podľa nich názov nepochádza od čiernej farby prachu ani od čiernych splodín, ktoré vznikajú jeho horením. Čierny strelný prach je zmesou troch základných surovín v obvyklom pomeru 75 % liadku, 15 % síry a 10 % dreveného uhlia.

V istom okamihu ktosi prišiel na to, že pomocou tohoto prachu je možné vystreliť strelu zo špeciálnej, na jednej strane uzavretej trúbky. Tento okamih sa zdá byť východzím bodom vo vývoji palných zbraní.

1 STRELIVO POUŽÍVANÉ V ČR A SR

Pre krátke ručné strelné zbrane existuje veľa druhov nábojov v najrôznejších kalibroch. Podľa druhu strely sa strelivo používa k obranným účelom, k lovu alebo k športovej streľbe do terča. Existujú aj rôzne špeciálne druhy streliva. Niektoré vyniká svojou ranivosťou, iné je zvlášť vhodné na výcvik. Existuje aj špeciálne tzv. neletálne (nesmrtiace) strelivo, ktoré sa používa v prípadoch, kedy je potrebné protivníka zneškodniť, ale zároveň nezabiť. Pre rôzne účely je možné náboje deliť podľa typu, hmotnosti a tvaru strely. Niektorými druhmi pištoľového streliva je možné strieľať z revolveru a naopak. Výborným príkladom je revolverový náboj .357 Magnum. Dnes sú v predaji pištole konštruované priamo na tento náboj, napríklad izraelský Desert Eagle od firmy Israel Military Industries skrátene IMI. Pri použití špeciálneho nábojového klipsu v tvare polmesiaca je možné strieľať z niektorých revolverov nábojmi 9 mm Luger.

1.1 Funkcia náboja

Prevážna väčšina puškových, pištoľových a revolverových nábojov pozostáva zo štyroch komponentov:

1. nábojnica,

2. zápalka,

3. prachová náplň,

4. strela.

Mechanizmus výstrelu prebieha nasledovne:

Zápalník udrie do zápalky a tým spôsobí jej iniciáciu. Výbušná zložka zápalky v niekoľkých milisekundách exploduje a plameň explózie zapáli prachovú náplň v nábojnici. Pri nasledujúcej chemickej reakcii prach prudko horí. Tým dôjde k vzniku veľkého množstva plynov a k rýchlemu nárastu tlaku. Vzhľadom k dokonale uzavretému priestoru malých rozmerov dosahujú tlaky značných hodnôt. Nakoniec je strela pôsobením tlaku vytlačená z nábojnice a behom veľmi krátkej časovej periódy jej expandujúce plyny udelia vysokú rýchlosť. Nábojnice sú prevážne vyrobené z mosadze, ktorá je pomerne mäkká a tvárna. Rozpínajúce plyny ju trocha roztiahnú a pritlačia na steny nábojovej komory. Nábojnica tak funguje ako tesnenie proti nežiaducemu úniku tlaku. Dobré utesnenie komory je potrebné, pretože sa všetok tlak musí použiť na pohon strely. Zápalka je v podstate malá nálož v puzdre alebo v kalíšku z mäkkého kovu. Je tvorená výbušnou zložkou – vysoko explozívnou chemickou zmesou, ktorú môže priviesť k činnosti celkom nepatrný úder. Plameň vzniknutý výbuchom výbušniny slúži k zapáleniu prachovej náplne. Zhorením prachu vznikne veľké množstvo plynov. Prach horí, neexploduje, ako sa niektorí ľudia často nesprávne domnievajú. Ale rýchlosť jeho horenia je tak vysoká, že sa laikom môže zdať ako výbuch. V malej uzavretej nábojnici v zlomku sekundy prudko vzrastie tlak, ktorý nakoniec veľkou silou vytlačí strelu z nábojnice. Nábojnica je naopak zo všetkých strán pevne pridržovaná. Z boku stenou nábojovej komory, zozadu lôžkom pre dno nábojnice v závere. V delovej hlavni je nábojnica pridržovaná záverovým blokom. U pušky a pištole hovoríme o závere alebo závorníku a u revolveru o lôžku pre dno nábojnice, ktoré je súčasťou rámu.

Tlak plynov zo zhoreného prachu dosahuje extrémnych hodnôt. U náboja 9 mm Luger až 2500 barov, u puškových nábojov okolo 4000 barov. So zvýšeným dávkou prachu sa tlak vyšplhá až na 7000 barov alebo aj viac. Kvalitná puška sa roztrhne pri tlaku cca 12000 barov. Skutočne sa to občas stane. Tlak sa šíri všetkými smermi s rovnakou intenzitou. Pôsobí teda tiež na dno strely. Strela je vlastne jediným komponentom, ktorý môže tlaku plynov uvolniť cestu, a tiež ju uvolní. Následkom toho strela zasiahne cieľ, na ktorý strelec mieril. Dolet strely, nazývaný dostrel, sa podľa kalibru, prachovej náplne a druhu zbrane pohybuje od stoviek do tisícou metrov. Veľkosť tlaku ovplyvňuje, okrem iného aj rýchlosť letu strely. Ďalším veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim rýchlosť strely je dĺžka hlavne. Čím je hlaveň dlhšia, tým je strela rýchlejšia. Rýchlosť strely je často podceňovaná, pritom ale medzi príkazom mozgu a pohybom prstu na spúšti uplynie 0,2 sekundy. Ďalších 0,005 s trvá, než zápalník udrie na zápalku. Vznietenie prachu v náboji prebehne za ďalšie 0,0004 s. Celkovo teda 0,2054 s. Potom prebieha spaľovanie prachu a vývin plynov. Za 0,004 s je strela vypudená z nábojnice a vydáva sa na svoju dráhu. Ústie hlavne opúšťa asi po 0,0012 s rýchlosťou okolo 300 m/s (priemer u pištolí). Rýchlosť otáčania strely závisí na stúpaní drážok vývrtu a ďalších okolnostiach. V priemere činí okolo 1000 otáčok za sekundu. Terč vo vzdialenosti 25 metrov zasiahne za 0,1125 s. Dokopy od stlačenia spúšte uplynie iba 0,3195 s. Ďaleko zaujímavejší je fakt, že strelec pocíti spätný ráz zbrane až za 0,2 s po vyletení strely z hlavne (Hartink, 1996).

Pištoľou alebo revolverom sa obvykle strieľa na vzdialenosť do 50 metrov. Na dlhšiu vzdialenosť pravdepodobnosť zásahu rýchlo klesá. Samopalom sa bežne strieľa na vzdialenosť 100 až 150 metrov (záleží od typu zbrane a použitého kalibru). U armádnych útočných pušiek sa najčastejšie strieľa na vzdialenosť okolo 300 metrov, maximálne cca 600 metrov. Na dlhšie vzdialenosti sa používajú pušky s optickým zameriavačom. Nazývajú sa odstreľovacie pušky a sú špeciálne konštruované na streľbu na dlhé vzdialenosti, t.j. do 900 – 1000 m. Existujú ešte špeciálne veľkokalibrové odstreľovacie pušky tzv. antimatreiálne na streľbu do vzdialenosti cca 1800 m na ciele charakteru pozemného zariadenia. Tie v súčasnosti zažívajú veľký rozmach.

1.2 Používané druhy striel

Celopláštové strelivo (FMJ = Full Metal Jacket): Je to olovo v medenej, mosadznej košieľke. Tento typ streliva je najpresnejší (pokiaľ nie je prispôsobený na väčšiu ranivosť), z civilných možností najpriebojnejší. Pri prechode mäkkým tkanivom sa nedeformuje. Pri náraze na tuhý predmet sa deformuje minimálne. Momentálne je to u nás jediné strelivo, ktoré je možné použiť na obranu. Existuje v dvoch variantoch:

1. celoplášť ogiválny(napr. 9 mm Luger, viď obrázok 1),

2. celoplášť komolový kužel (má useknutú špičku, napr. bežné u streliva .40 S&W).

Obrázok 1 Celoplášťová strela Obrázok 2 Rez celoplášťovou strelou

Zdroj: 1 – medený alebo mosadzný obal strely

2 – olovená výplň strely

Zdroj:

Poloplášťové strelivo (JSP = Jacketed Soft Point): Od FMJ sa odlišuje tým, že špičku tvorí odokryté olovene jadro. Pri dopade na cieľ sa deformuje. Deformácia je zaručená tlačením predného olova do vnútra, kde sa to rozpína. Pri deformácii vzniká hríb, ktorý má priemer niekedy väčší o dve tretiny. V poľovníctve je známe množstvo typov tejto

strely, je rôzne oddelené jadro a iné konštrukcie. Pri dobrej deformácii ostáva strela pohromade ako jeden celok a ponecháva si väčšinu pôvodnej hmotnosti. Jej zastavovací účinok je väčší ako pri strele celoplášťovej. Pri zlej sa roztriešti na malé fragmenty, ktoré majú malú energiu. Deformácia je veľmi závislá na rýchlosti strely. Pri veľmi vysokej rýchlosti a vysokej deformácii nastane tak silná expanzia, že strela sa roztrhne a ranivosť je výrazne nižšia.

Obrázok 3 Poloplášťová strela Obrázok 4 Strela typu JSP, rez touto

Zdroj: strelou a po dopade zdeformovaná

strela

Zdroj:

Obrázok 5 Rez poloplášťovou strelou

1 - medený alebo mosadzný obal strely

2 - olovená výplň strely, ktorá zároveň tvorí jej špičku

Zdroj:

Expanzívne strelivo (JHP, LHP, SJHP a ST): Na vrchu projektilu je expanzívna dutina, ktorá má pri náraze tendenciu vytvoriť hríb, účinok je podobný polopláštovej strele, ale ranivosť je ešte väčšia. Na spravidelnenie expanzie sa používajú drážky . Expanziu môže ovplyvniť hrubé oblečenie alebo srsť. Expanzívne strelivo má mnohonásobne vyšší zastavovací účinok ako strely celopláštové. Existuje vo viacerých variantoch ako napríklad celoplášťové s expanzívnou dutinou (JHP = Jacketed Hollow Point), poloplášťová expanzívna strela (SJHP = Semi Jacketed Hollow Point), olovená strela s expanzívnou dutinou (LHP = Lead Hollow Point) alebo tiež v prevedení kde je dutina zakrytá, tzv. strely ST = Silver Tip. V súčasnosti v SR je použitie expanzívneho streliva na obranu trestné. Mnoho ľudí sa rozčuľuje nad týmto zákonom, ale pri inom pohľade, a to z hľadiska zákernosti, je to pochopiteľné. V niektorých krajinách ako USA je povolené.

Obrázok 6 Expanzívna strela JHP Obrázok 7 Poloplášťová strely SJHP, jej rez

Zdroj: a strela zdeformovaná po dopade

Zdroj:

Obrázok 8 Rez expanzívnou strelou typu SJHP

1 - medený alebo mosadzný obal strely

2 - olovená výplň strely, ktorá zároveň tvorí jej hrot

3 – expanzívna dutina

Zdroj:

Priebojné strelivo (AP = Armor Piercing): Ako už názov napovedá ide o strelivo zo zvýšenou schopnosťou penetrácie (priebojnosti). Používa sa najme u zásahových jednotiek polície alebo armády proti zvlášť nebezpečným páchateľom používajúcim balistickú ochranu (nepriestrelné vesty alebo prilby). Jeho držanie a používanie civilistami je v SR zakázané.

Obrázok 9 Rez strelou typu AP

1 - medený alebo mosadzný obal strely

2 - olovená výplň strely

3 – kalené oceľové jadro

Zdroj:

Trieštivé strelivo (FG = Frangible): Toto strelivo sa vyznačuje vysokou tieštivosťou pri náraze na prekážku, ktorá je rovnakej alebo vyššej tvrdosti než samotná strela.

Pojem frangible v preklade z angličtiny znamená krehké alebo ľahko lámavé, tiež trieštivé alebo rozpadajúce sa. Náboje zo strelami FG skúšali už za 2. svetovej vojny (WW2) Nemci. K tomuto nápadu sa koncom 70-tych rokov minulého storočia vrátili v USA. Spočiatku bola výroba striel FG veľmi problematická, ale s rozvojom práškovej metalurgie sa problémy výroby vyriešili. Strelivo FG bolo skonštruované účelovo s predpokladom, že sa použije v presne definovaných podmienkach alebo s určenými účinkami v cieli. Na nové strelivo sa kládli tieto požiadavky:

1. bezpečnosť (terorizmus, kriminalita, tréning, šport a lov),

2. ranivý účinok (vysoká pravdepodobnosť vyradenia),

3. ekológia (bez ťažkých kovov a jedovatých látok).

Obrázok 10 Náboj s FG strelou a výsledok rozpadu strely

Zdroj: Časopis SR 9/2005, str. 18

Používaním streliva s FG strelami dôjde k výraznému zvýšeniu bezpečnosti hlavne pri športových streleckých súťažiach, kondičnej streľbe a profesnom výcviku. Ak budú v týchto prípadoch použité FG strely s vlastnosťou okamžitého rozpadu pri náraze na prekážku, prakticky prestane hroziť nebezpečenstvo odrazu striel od stien, od zeme, od terčov atď. Pri nutnosti ostrej streľby v priestoroch budov alebo za situácie, kedy by mohlo dôjsť k zraneniu nezainteresovaných osôb (priestrelom alebo odrazom), majú FG strely veľkú výhodu. Podstatne zvyšujú bezpečnosť oproti klasickým strelám, obzvlášť pri zákrokoch polície proti páchateľom trestnej činnosti, teroristom alebo pri sebaobrane občanov.

FG strelivo bolo v USA testované na poľovnej zveri a z výsledkov vyplynuli nasledujúce závery. Pri zasiahnutí cieľa do akýchkoľvek miest už nebola zver schopná pohybu. Z hľadiska sebaobrany alebo profesného zákroku môžeme predpokladať u FG streliva veľký zastavovací účinok, pretože strela odovzdá všetku svoju energiu, dojde k značnej devastácii zasiahnutého miesta a k veľkému šoku organizmu.

[pic]

Obrázok 11 Účinky FG strely v želatine

Zdroj: Časopis SR 9/2005, str. 19

Veľkou výhodou FG streliva je aj to, že nie je schopné preniknúť balistickou ochranou.

Svojim chemickým zložením a konštrukciou je strelivo s FG strelami takmer netoxické. To umožňuje zintenzívniť výcvik v streľbe bez ohrozenia zdravia. Súčasne nie je zaťažované ovzdušie, pôda ani voda v priestoroch strelníc alebo ich okolí jedovatými látkami.

Ide o nový druh streliva, ktorý sa však veľmi rýchlo rozširuje u streleckej verejnosti aj profesných službách, najmä v USA, ale aj v niektorých krajinách Európy a Ázie. U nás jeho masívnemu rozšíreniu bráni jeho cena, ktorá je asi 8 – krát vyššia ako u celoplášťového streliva rovnakého kalibru.

Strelivo (SS = Short Stop): Ide o špeciálny druh streliva NL. Strela je tvorená malými brokmi v textilnom obale. Je nadkalibrová, kalibru 25,4 mm, ale používa sa v nábojoch kalibru .38 Special a .357 Magnum. Strela je v náboji ukrytá v plastovom kontajneri, ktorý po výstrele odpadne a strela sa rozvinie na spomínaný priemer. Toto strelivo bolo skonštruované špeciálne pre palubných ochrancov lietadiel, tak aby ním nebolo možné prestreliť trup lietadla. Účinky strely v cieli sú podobné ako pri strelive NL. Teda taktiež dôjde len k omráčeniu páchateľa.

Obrázok 12 Nábojnica, strela SS a krytka

Zdroj: Časopis SR 4/2005, str. 20

[pic]

Obrázok 13 Schéma rozvinutia strely SS Obrázok 14 Strela SS a jej obsah 155 brokov

Zdroj: Časopis SR 4/2005, str. 20 Zdroj: Časopis SR 4/2005, str. 21

Neletálne strelivo (NL = Non Lethal): Nazýva sa tiež nesmrtiace strelivo. Používa sa strela buď pryžová (gumená), drevená alebo z iného relatívne mäkkého materiálu. Jeho cieľom, ako už názov napovedá, nie je páchateľa zabiť ale len omráčiť. Následkom zásahu je paralizácia v následku šoku. Pri zásahu, napríklad oka, ale môže dôjsť aj k smrti páchateľa. Toto strelivo sa používa napr. proti vzbúreným väzňom vo väzniciach alebo v mimoriadnych prípadoch proti davu demonštrantov, ktorých nie je možné inak rozohnať. Energia strely po výstrele je vysoká, ale s rastúcou vzdialenosťou rýchlo klesá. Z toho vyplýva pomerne malý účinný dostrel tohto streliva.

Strelivo FX – Simunition: Ide o špeciálne cvičné strelivo, ktoré je používané na výcvik jednotkami polície, prípadne armádnymi protiteroristickými jednotkami (v krajinách,

Obrázok 15 Špeciálny adaptér a strelivo systému FX Simunition

Zdroj: Časopis SR 4/2005, str. 24

kde také existujú). Je to nesmrtiace, v podstate len značkovacie strelivo. Po citeľnom zásahu vzniká farebná škvrna. Výhodou je, že zásah je dostatočne citeľný, ale zároveň nie je natoľko silný, aby dokázal napr. preraziť tabuľku skla. Na streľbu týmto strelivom je potrebný špeciálny a (svetlo modrou farbou) jasne označený adaptér do ostrej zbrane. Nevýhodou streliva FX je jeho vysoká cena cca 35 Sk /kus.

Laserové strelivo: Nejedná sa o strelivo ako také, ale o špeciálny adaptér na zbraň ktorý vysiela po stlačení spúšte laserový lúč. Toto riešenie sa používa pri veľkých armádnych cvičeniach vo vyspelých krajinách ako aj pri výcviku polície.

Obrázok 16 Zásah skla strelou FX

Zdroj: Časopis SR 8/2005, str. 19

1.3 Najpoužívanejšie náboje

Nasleduje vymenovanie a popis pištoľových a revolverových nábojov súčasných v ČR a SR najpoužívanejších kalibrov, doplnený obrazovým materiálom.

Náboj 7,65 mm Browning (.32 ACP = Automatic Colt Pistol)

Obrázok 17 Vľavo štandardná strela FMJ,

vpravo vojenská strela s niklovaným plášťom

Zdroj:

Náboj vyvinul v roku 1897 John Moses Browning pre niektoré svoje konštrukcie poloautomatických pištolí. Nábojnica má priemer 7,65 mm a je 17 mm dlhá. Používa sa strela FMJ o hmotnosti 4,8 gramu (74 grainov). Úsťová rýchlosť strely je 290 m/s. V Európe je toto strelivo pomerne rozšírené na sebaobranu, na rozdiel od USA, kde je považované za nedostatočne účinné. Má slabú priebojnosť a pomerne malú energiu. Napriek tomu sa na celé desaťročia stal náboj 7,65 mm Browning štandardne používaným strelivom polície v mnohých európskych krajinách. Náboj je účinný zhruba do vzdialenosti 25 metrov. Len pre zaujímavosť dodám, že týmto nábojom bol zavraždený arcivojvoda František Ferdinand D’Este s manželkou čo malo za následok rozpútanie 1. svetovej vojny (WW1). Aj Adolf Hitler spáchal samovraždu práve týmto kalibrom. U nás sa toto strelivo používa v samopale vzor 61 Škorpión.

Náboj 9 mm Browning Kurz (.380 Auto = Automatic)

Toto strelivo vyvinul niekedy okolo roku 1900 už spomínaný konštruktér John Moses Browning pre poloautomatické pištole s dynamickým záverom. Uzamykanie záveru nie je potrebné lebo tlak vzniknutý pri výstrele dokáže zvládnuť vratná pružina. To zjednodušuje výrobu pištolí tohto kalibru, a tak znižuje ich cenu. Bolo to veľmi obľúbené strelivo pre políciu v Európe, ale v súčasnosti je nahradené výkonnejším strelivom 9 mm Luger. Nábojnica má rozmery 9 x 17 mm a je veľmi podobná trochu výkonnejšiemu strelivu 9 mm Makarov sovietskej konštrukcie. Náboj 9 mm Kurz (po nemecky krátky) je malý a ľahký, ale má malý dostrel a nedostatočný zastavovací účinok, najmä v porovnaní so strelivom 9 mm Luger. No aj tak sa používa na sebaobranu v pištoliach kompaktných rozmerov, a to najmä ženami a tými, ktorí majú nižšie požiadavky na zastavovací účinok a vyššie na nízky spätný ráz. Strela je asi taká účinná ako strela kalibru .38 Special so štandardnou laboráciou. Mnohý tvrdia, že kaliber 9 mm Browning je minimálny kaliber vhodný pre sebaobranu, ale nájdu sa aj taký, ktorí považujú za minimum ráž .38 Special alebo 7,65 mm Browning. Strela kalibru 9 mm Browning, typ FMJ má hmotnosť 6,2 gramu (96 grainov) a dosahuje úsťovú rýchlosť okolo 290 m/s.

Obrázok 18 Náboj 9 mm Browning Kurz

Zdroj:

Náboj 9 mm Makarov

Náboj 9 x 18 mm Makarov je sovietsky náboj pre poloautomatické pištole a samopaly. Bol to štandardý náboj používaný bývalým východným blokom ako alternatíva k náboju 9 mm Luger. Dnes je z väčšej časti prezbrojený nábojom 9 mm Luger, ale v niektorých krajinách sa stále ešte používa. U ozbrojených zložiek SR je to zatiaľ štandardný pištoľový náboj a používa sa v pištoli ČZ 82. Dokonca aj v Rusku a Číne už prebieha prezbrojenie nábojom 9 mm Luger. Je veľmi podobný náboju 9 mm Browning,

Obrázok 19 Vľavo náboj 9 mm Browning Kurz,

vpravo náboj 9 mm Makarov, Zdroj:

ale je ešte o niečo výkonnejší. Československá verzia tohto náboja (9 mm vz.82) je o 20 % výkonnejšia oproti pôvodnej sovietskej verzii. Je to najvýkonnejšie strelivo, pri ktorom je možné ešte použiť dynamický (neuzamknutý) záver.

Náboj 9 mm Luger

Pištoľový náboj 9 mm Luger (9 x 19 mm Parabelum, 9 x 19 mm NATO) skonštruoval nemecký zbrojár Georg Luger. Vychádzajúc z predchádzajúceho náboja 7,65 mm Luger

(nezamieňať z nábojom 7,65 mm Browning) vytvoril v nemeckej továrni Deutschen Waffen-und Munitionsfabriken (DWM) náboj 9 mm Luger, ktorí aj s novou 9 mm pištoľou predstavil za pomoci spoločnosti Vickers Limited britskej komisii pre ručné (pechotné) zbrane. Písal sa rok 1902. V polovici roku 1903 boli tri prototypy jeho pištolí poslané na testy americkej armáde. Nemecká armáda prejavila záujem o túto pištoľ v marci 1904. Pištoľ P.08 Parabellum (Luger) kalibru 9 x 19 mm sa tak stala štandardnou zbraňou nemeckej armády v prvej (WW1) aj druhej svetovej vojne (WW2). Až počas WW2 bola postupne nahradzovaná zbraňou Walter P-38 taktiež kalibru 9 mm Luger.

Pôvodný design strely bol FMJ so zrezaným (komolovým) kužeľom o hmotnosti 8 gramov (124 grainov). V Nemecku bola táto strela v rokoch 1915 – 1916 nahradená rovnako ťažkou strelou FMJ ogiválneho tvaru (viď obrázok 20 vľavo). Po WW1 sa strelivo 9 mm Luger rozšírilo v mnohých krajinách. Počas WW2 bolo olovené jadro nahradené oceľovým jadrom uzavretým v olove. Strela takéhoto typu bola čiernej farby. Iná vojnová variácia sa označovala tmavo sivou farbou a vznikla stlačením kovového prachu pri vysokej teplote.

Obrázok 20 Vľavo náboj 9 mm Luger so strelou FMJ,

vpravo s expanzívnou strelou JHP

Zdroj:

Špeciálny typ ťažkej subsonickej strely (150 grainov FMJ) sa označoval na zeleno lakovanou nábojnicou a bol vyrábaný Nemcami za WW2 pre použitie s tlmičom.

Strelivo 9 mm Luger je vyrábané pre viac ako 70 krajín sveta a stalo sa štandardným pištoľovým strelivom vo svete aj štandardným pištoľovým strelivom NATO a väčšiny armád sveta.

Nábojnica bola od roku 1902 vyrábaná z mosadze a pre vyššiu spoľahlivosť alebo ľahšiu identifikáciu bývala buď poniklovaná alebo farbená, prípadne inak upravená. Aby sa ušetrila mosadz od roku 1941 sa vo Švajčiarsku začala vyrábať nábojnica z hliníka. Táto technológia sa stále zdokonaľuje a používa sa dodnes. Mnohé krajiny už od WW1 experimentujú s použitím ocele na výroby 9 mm nábojníc. Tieto pokusy sa stretli len s malým úspechom, ale napriek tomu sa oceľové nábojnice stále vyrábajú napríklad v Rusku. V mnohých krajinách používajú na konštrukcie tejto nábojnice rôzne plasty.

Náboj 9 mm Luger v sebe spája plochú dráhu letu a primeraný spätný ráz s prijateľným zastavovacím účinkom. Medzi jeho najväčšie výhody patria malé rozmery a s tým spojené nízke výrobné náklady. Hlavnými nevýhodami sú tendencia k priestrelom a malá trvalá dutina vzniknutá pri zásahu, najmä pri použití celoplášťovej strely.

Úsťová rýchlosť strely vystrelenej z pištole je približne 350 m/s. Pri streľbe zo samopalu sa používa výkonnejšia laborácia náboja, ktorý aj vďaka dlhšej hlavni dosahuje úsťovú rýchlosť viac ako 400 m/s. Náboj 9 mm Luger je prvý pištoľový náboj, u ktorého sú tlaky plynov pri výstrele také veľké, že vyžaduje uzamknutý záver. U polície alebo armády sa často používa laborácia so zvýšeným tlakom plynov (označuje sa +P alebo ešte výkonnejšia +P+). Na streľbu týmito nábojmi je potrebné mať novšiu zbraň, ktorá zmienené vyššie tlaky zvládne. U starších zbraní, ktoré na to nie sú konštruované môže dôjsť až k ich roztrhnutiu a zraneniu strelca!

Pretože strelivo tohto kalibru je lacné, ľahko sa vyrába a je dostatočne efektívne pre väčšinu užívateľov, stalo sa najpoužívanejším pištoľovým strelivom sveta. Prívlastok Parabellum skracovaný na Para, ktorým je toto strelivo tiež označované, pochádza z dvoch posledných slov latinského príslovia: „Si vis pacem, para bellum“ (ak chceš mier pripravuj vojnu). (Hartink, 1996)

Náboj .38 Special

Jedná sa o revolverový náboj vyvinutý firmou Smith & Wesson v roku 1906. Keďže ide o revolverový náboj spodný okraj nábojnice je rozšírený a mierne prečnieva. Je to v podstate revolverový ekvivalent pištoľového náboja 9 mm Luger. Náboj . 38 Special má až na dĺžku nábojnice rovnaké rozmery ako náboj .357 Magnum a je možné ním strieľať z revolveru kalibru .357 Magnum, ale nie naopak. V súčasnosti sa v Európe na služobné účely používa už len zriedka, ale v minulosti bol najmä v USA najrozšírenejším služobným nábojom. Dnes je v službe nahradený nábojom .357 Magnum, ale je veľmi vhodný na sebaobranu a to najmä pre malé rozmery a hmotnosť zbrane tohto kalibru. Jeho zastavovací účinok je podobný strele 9 mm Luger aj keď úsťová rýchlosť „tridsať osmičky“ je nižšia asi 275 m/s u 9 gramovej (140 grainovej) strely.

Náboj .357 Magnum

[pic]

Obrázok 21 Náboj .357 Magnum

Vľavo poloplášťová strela JSP, vpravo expanzívna JHP

Zdroj:

Toto revolverové strelivo je taktiež dielom firmy S&W, ale je o niečo mladšie. V roku 1934 ním firma odštartovala „zlatý vek“ Magnum. Náboj je odvodený od verzie .38 Special a pôvodne sa s ním počítalo pre použitie k lovu a u polície. Náboj vznikol predĺžením nábojnice .38 Special o 3,4 mm. V súčasnosti je možné ho vidieť v službe u polície a jej zásahových a protiteroristických jednotiek, ako v Európe tak v USA, ktoré si veľmi cenia jeho vysokého zastavovacieho účinku. Aj keď treba povedať, že revolvery všeobecne sú v službe vytláčané poloautomatickými pištoľami rôznych kalibrov. Strela kalibru .357 Magnum má hmotnosť 10,2 gramu (158 grainov) a úsťovú rýchlosť 460 m/s.

Náboj .40 S&W

Toto pištoľové strelivo je pomerne nové a vzniklo skrátením nábojnice 10 mm Auto. Výkon náboja .40 S&W sa znížil zhruba na 75 % výkonu ráže 10 mm Auto. Náboj .40 S&W v sebe spája dobré vlastnosti ráži 9 mm Luger a .45 ACP.

V súčasnosti je tento náboj veľmi obľúbený u bezpečnostných zložiek. Jeho nevýhodou oproti ráži 9 mm Luger je najmä jeho asi dvojnásobná cena. Zastavovací účinok tejto ráže je pomerne vysoký. Toto strelivo sa v USA stalo štandardom u štátnych bezpečnostných zložiek ako napr. FBI, DEA (Drug Enforcement Administration = Protidrogová agentúra) a iných vrátane mnohých policajných zborov. V Európe sa na služobné účely príliš nepoužíva. Je vyhľadávané skôr na sebaobranu pre svoju vysokú efektivitu. Pre tento náboj je typická plochá špička strely, tzv. komolový kužeľ. Používajú sa strely FMJ o hmotnosti buď 8,7 gramu (135 grainov) alebo 11,6 gramu (180grainov) s úsťovými rýchlosťami 400 m/s, resp. 290 m/s.

Obrázok 22 Náboj .40 S&W od firmy Wolf

Zdroj: S&W

1.4 Účinnosť streliva

Snáď každý kto si kúpi pištoľ alebo revolver k obranným účelom alebo ju nosí v službe sa zaujíma o jej účinky pri použití v reálnej sebaobrannej situácii. Povedzme si rovno, že zbraň je z tohto hľadiska druhotná, hlavnými a prakticky jedinými požiadavkami sú jej dobrá ovládateľnosť a spoľahlivosť. Účinnosť však záleží hlavne na tom čo je v nej nabité. Je jasné, že na bežné vzdialenosti môže usmrtiť strela s každej palnej zbrane podliehajúcej registrácii a v tomto pojatí by sa všetky takéto zbrane rovnako dobre hodili k obrane. Rozdiely by boli len v palebnej kapacite. Samozrejme to tak nie je. Každý vie, že niektorá zbraň, resp. strela je účinnejšia než iná, a že pri obrane by sa teda od nej dal očakávať spoľahlivejší účinok.

Cieľom sebaobrannej streľby je zastavenie útočníka, a to pokiaľ možno prvou ranou. Zastavovací efekt (účinok) charakterizuje, koľko energie sa prenesie zo strely do zasiahnutého cieľa. Na posudzovanie zastavovacieho účinku je mnoho názorov vychádzajúcich buď z policajnej praxe, laboratórnych pokusov alebo rôznych fyzikálnych teórií. V skúšobniach sa napodobňuje chovanie strely v organizme výstrelom do balistickej želatíny. Cieľom nie je čistý priestrel, ale uviaznutie strely v organizme. Najmenej energie prenesie čistý priestrel malým kalibrom. Najviac naopak, strela, ktorá má veľký priemer, ktorá sa rozpadne na niekoľko častí alebo sa nestabilne otáča okolo svojej priečnej osi, ktorej tvar sa po zásahu mení a zväčšuje. Veľký kaliber má vďaka veľkému priemeru veľký stop efekt, ale prípadný prebytok energie môže vyvolať priestrel a ohrozenie okolia a vedie ku spomaleniu taktickej streľby. Kým strelec vyrovná mieridlá, môže sa všeličo odohrať.

Tabuľka 1 Marshallov index

|Kaliber |Strela |OSS |Por. |

|7,65 Browning |celoplášť ogiválny |50 % |1 |

|7,65 Browning |poloplášť expanzívny |61 % |4 |

|9 mm Browning |celoplášť ogiválny |52 % |2 |

|9 mm Browning |poloplášť expanzívny |54 % |3 |

|.38 Special |olovená ogiválna |52 % |2 |

|.38 Special |poloplášť expanzívny |62 % |5 |

|9 mm Luger |celoplášť ogiválny |62 % |5 |

|9 mm Luger |celoplášť komolý kužeľ |70 % |7 |

|9 mm Luger |poloplášť expanzívny |80 % |10 |

|.357 Magnum |olovená s presekávacou hranou |72 % |8 |

|.357 Magnum |poloplášť expanzívny |86 % |11 |

|.40 S&W |celoplášť komolý kužeľ |78 % |9 |

|.40 S&W |poloplášť expanzívny |87 % |12 |

|.45 ACP |celoplášť ogiválny |64 % |6 |

|.45 ACP |poloplášť expanzívny |86 % |11 |

Zdroj:

Potrebný účinok sa snaží odvodiť niekoľko teórií. Tie odvodzujú účinok strely od rôznych parametrov (priemeru, priečnej plochy strely, hybnosti či energie). Existujú aj štatistiky vychádzajúce z policajnej praxe. Tie sa asi najviac blížia k skutočnosti. Najznámejšou takouto štatistikou je Marshallov index. Ten vypracovali na základe záznamov o ozbrojených stretnutiach ku ktorým došlo v USA za posledných dvadsať rokov, dvaja Američania Evan Marshall a Edwin Sandow. Skúmali pritom kedy a s akým strelivom došlo k požadovanému účinku., teda úplnému vyradeniu protivníka jedným zásahom. Vybrali len zásahy do trupu a zisťovali podiel prípadov, kedy osoba po jedinom zásahu nebola schopná žiadnej ďalšej útočnej akcia a nanajvýš ušla vzdialenosť 3 metre. Toto percento v celkovom počte prípadov nazvali „One Shot Stop“, skrátene OSS. Optimálny výsledok by bol OSS = 100%. To znamená, že pri každom zásahu do trupu by došlo k vyradeniu protivníka z akcie. Takéto vlastnosti, ale žiadne pištoľové strelivo nemá, i keď sa mu niektoré typy približujú. Jedná sa však o expanzívne strelivo u nás zakázané. Z Marschallovho indexu vyplýva, že útočník je zastavený jedným výstrelom (z krátkej zbrane) v závislosti na kalibri v 50-86% prípadov. Z tejto štatistiky jasne vyplýva, že stredným a malým kalibrom je treba cieľ zasiahnuť dvakrát.

Požiadavky na zastavovaciu schopnosť krátkych zbraní sú iné ako napr. u pušiek. U pušiek je dôležitý dostrel a priebojnosť. Toho sa dosahuje veľkou počiatočnou rýchlosťou a veľkým prierezovým zaťažením strely (prierezové zaťaženie strely vyjadruje pomer hmotnosti strely k jej prierezu). Na počiatku dráhy strely spôsobuje vysoká rýchlosť dynamický (hydrodynamický) trhavý účinok do strán. Nádoba s tekutinou sa po zásahu roztrhne na kúsky. Tam kde pomalá strela spôsobí čistý priestrel svaloviny, moderná vysokorýchlostná strela (aj malého kalibru) spôsobí odtrhnutie kusu svaloviny. Špicatý tvar strely spôsobí jej vybočenie, strela sa otáča okolo svojej priečnej osi a pôsobí bokom. Pri streľbe na veľké vzdialenosti tento hydrodynamický účinok mizne. Zastavovacia schopnosť trvá vďaka veľkej hmotnosti strely. Rýchlosť vyradenia protivníka nie je podstatná, pretože streľba je vedená na veľkú vzdialenosť. Druhým faktorom je špicatý tvar strely, ktorý pôsobí vybočenie strely.

Úplne iná situácia je u krátkych zbraní. U nich sa ukázalo, že najjednoduchšou cestou k zvýšeniu zastavovacieho účinku je zväčšenie priemeru strely bez zväčšovania jej hmotnosti a energie. Tieto hodnoty musia byť vyvážené tak, aby strela odovzdala väčšinu energie cieľu. Pomocným faktorom je vždy konštrukcia strely. Nie je možné nebrať v úvahu, že olovené strely v porovnaní s celoplášťovými sa viac deformujú. Druhou možnou cestou sú zbrane s nábojmi vysokej energie a malej hmotnosti ako sú kalibre 5,7 x 28 mm alebo 4,6 x 30 mm. Ich výhodou je malý spätný ráz a väčší počet nábojov v zásobníku. Sú konštruované špeciálne na prestrelenie bežne používanej balistickej ochrany (nepriestrelné vesty alebo prilby). Smrtiaci účinok týchto striel s narastajúcou vzdialenosťou cieľa rapídne klesá.

Vo všetkých prípadoch záleží na pohotovosti a presnosti zásahu. Moderné strelivo s riadenou deformáciou (expanzívne) dosahuje postačujúci účinok už u kalibru 7,65 mm. Zbrane väčšieho kalibru so spoľahlivým zastavovacím účinkom (napr. 40 S&W) sú väčšie, ťažšie a rozhodne vyžadujú dôkladný nácvik.

Ďalšie hodnotenie účinnosti streliva:

Kritérium ranivosti podľa Hatchera, tzv. Relative Stopping Power (RSP) – základom je teória, že s rastúcim kalibrom klesá časový interval od okamihu zásahu do okamihu, kedy sa prejaví bolesť a šok, vedúci k strate bojaschopnosti. RSP strely používanej na osobnú obranu má byť väčší ako 15. V nasledujúcej tabuľke je uvedené RSP pištoľových a revolverových kalibrov, ktoré sa najčastejšie používajú k osobnej obrane.

RSP = m . V0 . S . k, kde

m – hmotnosť strely (g),

V0 – počiatočná rýchlosť strely (m/s),

S – plocha priečneho prierezu strely (cm2),

k – empiricky zistený koeficient (k = 7 – 10).

Tabuľka 2 RSP najčastejšie používaných kalibrov

|Kaliber |RSP |

|6,35 Browning |3,7 |

|7,65 Browning |10,0 |

|9 mm Browning |16,2 |

|9 mm Makarov |20,4 |

|9 mm Luger |29,4 |

|.38 Special |30,8 |

|.45 ACP |60,0 |

Zdroj:

Kinetická energia strely – pre civilnú obranu je v SRN požadovaných aspoň 80 Joulov. Tejto podmienke vyhovuje už kaliber 6,35 mm.

TKO – Taylor Knock Out Index (Taylorov index) sa používa u loveckých zbraní. Je tu uvedený len pre informáciu. Vzorec TKO = m . v . p / 1000, kde

m – hmotnosť strely (g),

v – rýchlosť strely (m/s),

p – priemer strely (mm).

Tabuľka 3 Hodnoty TKO pre vybrané kalibre krátkych zbraní

|Kaliber |TKO |Kaliber |TKO |

|.22 LR 2" |3,9 |9 Brown Short |16,7 |

|.22 LR 6" |4,6 |9 Makarov |16,7 |

|6,35 Browning |4,9 |.38 S&W |18,4 |

|.22 WMR 2" |5,4 |9 Luger |21,3 |

|.22 LR 22" |5,5 |.38 Special |22,1 |

|.22 WMR 6" |6,2 |.45 ACP |40,4 |

|.22 WMR 22" |8,3 |.45 Colt |46,9 |

|7,65 Browning |10,9 |  |  |

Zdroj:

Doporučená hodnota TKO je 15 – pre srnca, 30 – pre kamzíka, 40 – pre dospelú čiernu zver alebo jeleňa. Všeobecnou skúsenosťou je, že strely s priemerom pod 6 mm (.22 Hornet, .222 a .223 Remington) majú nepravidelný, neistý účinok aj keď majú oveľa väčšiu kinetickú energiu ako strely s krátkych zbraní – sú tak na srnca.

Kneubühl – klasifikácia z roku 1993. Jeho výhody sú medzi odborníkmi uznávané.

Deformovateľné strely potrebujú k dosiahnutiu potrebného účinku energiu 250 – 300 Joulov. Celoplášťové strely musia vykazovať energiu 350 – 400 Joulov. Požiadavky podľa pána Kneubühla splňuje nasledujúce strelivo: 9 mm Browning, .32 HR Magnum, 9 mm Makarov, 7,65 Browning, .38 Special, .44 Magnum, .44 Special, .45 Colt, 9mm Luger, .45 ACP, .40 S&W, 9x21 IMI, .357 Magnum, 10 mm Auto a ďalšie.

Existujú mnohé ďalšie teórie, napríklad v USA platí tradícia veľkej a pomalej guľky, v armádach sa od polovice 60-tych rokov minulého storočia používa u dlhých zbraní malá nestabilná strela s vysokou kinetickou energiou, bolo tiež uskutočnených mnoho pokusov, kde sa rôznymi metódami merala účinnosť streliva. Výsledný účinok zásahu sa v praxi veľmi ťažko spracováva. Je ovplyvnený použitým kalibrom (priemerom, tvarom a materiálom strely, jej kinetickou energiou pri zásahu cieľa...), miestom zásahu a smerom strelného kanála, prípadnou prekážkou alebo silným oblečením útočníka, jeho duševným stavom, alkoholom, drogami atď.

2 KRÁTKE STRELNÉ ZBRANE A ICH HLAVNÉ ČASTI

Vzhľadom na rozsah práce sa budeme zaoberať len dvoma druhmi krátkych strelných zbraní používaných v ČR a SR, a to pištoľami a revolvermi. Inak je možné do tejto kategórie zaradiť napríklad aj niektoré druhy samopalov. Na nasledujúcich riadkoch si o pištoliach a revolveroch povieme niečo viac.

2.1 Pištole a ich hlavné časti

Moderná pištoľ je v encyklopédiách definovaná takto: „Krátka ručná palná zbraň so samonabíjacou funkciou a zásobníkom na 6-20 nábojov.“ (Hartink, 1996, s. 13)

Celý systém je založený na využití energie plynov vzniknutých pri výstrele. Tie spôsobujú vystrelenie strely z hlavne, vyhodenie prázdnej nábojnice, napnutie bicieho mechanizmu a nabitie nového náboja do komory.

Podľa použitého bicieho mechanizmu pištole delíme na:

1. Jednočinné (SA = Single Action). Jednočinnosť znamená, že bicí kohútik musí byť pred prvým výstrelom napnutý ručne, a to buď palcom strieľajúcej ruky alebo manipuláciou zo záverom. Po stlačení spúšte dôjde k uvolneniu kohútika a k odpáleniu náboja. Pred každým ďalším výstrelom zostane kohútik napnutý. Dráha spúšte je krátka odpor nízky.

2. Dvojčinné (DA = Double Action). Dvojčinnosť znamená, že bicí kohútik je možné pred výstrelom okrem spôsobu SA napnúť tiež prostredníctvom tlaku na spúšť. Pri stlačení spúšte teda najskôr dôjde k natiahnutiu a pri pokračovaní chodu spúšte aj k spusteniu bicieho mechanizmu. Ďalšie výstrely už sú vedené spôsobom SA. Tento mechanizmus sa niekedy označuje tiež SA/DA.V režime DA je dráha spúšte dlhšia a jej odpor vyšší ako pri SA.

3. Iba dvojčinné (DAO = Double Action Only). U takýchto pištolí tlakom na spúšť najskôr dojde k natiahnutiu a pri pokračovaní chodu spúšte aj k spusteniu bicieho mechanizmu a odpáleniu náboja, pričom bicí mechanizmus je po každom výstrele uvolnený. Je teda potrebné ho pred každým ďalším výstrelom znovu napnúť prostredníctvom spúšte. Pre dráhu a odpor spúšte platí to isté ako pre DA. Pištole so spúšťovým mechanizmom DAO sú veľmi populárne v USA.

Prvé tri mechanizmy sú s vonkajším bicím kohútikom. Iba mechanizmus DAO sa líši tým, že obvykle nemá vonkajší bicí kohútik osadený nástavcom pre palec, ktorý slúži na ručné napnutie. Ale existuje aj bicí mechanizmus bez vonkajšieho bicieho kohútika. Ten je nahradený priamobežným úderníkom. Toto riešenie sa používa napríklad u pištolí Glock.

4. Firma Glock používa spúšťový mechanizmus z bezpečne predpätým priamobežným úderníkom (SfA = Safe Action). Priamobežný úderník s automatickou poistkou a predpätou bicou pružinou sa stlačením spúšte napne úplne, odistí a spustí.

Pištoľ sa skladá z niekoľkých konštrukčných uzlov:

1. záver a súčasti záveru s vratnou pružinou (alebo pružinami) a s vodítkom vratnej pružiny,

2. hlaveň s nábojovou komorou,

3. rám (niekedy nazývaný telo) a súčiastky v ňom umiestnené,

4. zásobník.

Obrázok 23 Hlavné časti pištole: 1 hlaveň, 2 rám zbrane, 3 záver, 4 muška, 5 cieľnik, 6 vyhadzovacie okienko, 7 záchyt záveru, 8 spúšť, 9 lučík, 10 bicí kohútik, 11 manuálna poistka, 12 tlačítko záchytu zásobníku, 13 ostruha, 14 rukoväť, 15 zásobníková šachta, 16 zásobník, 17 dno zásobníku, 19 podávač zásobníku, Zdroj: SR 10/2005, str. 74

1. Záver a jeho súčasti

Záver pištole má v podstate rovnakú funkciu ako záver pušky. Slúži k uzavretiu nábojovej komory, niekedy aj k jej uzamknutiu a k vykonávaniu samonabíjacej funkcie. Všeobecne sa dá povedať, že k záveru patria nasledujúce hlavné súčasti:

puzdro záveru so závorníkom (u väčšiny pištolí tvoria jeden celok),

úderník so zápalníkom, s repulznou alebo úderníkovou pružinou,

vyťahovač vystrelených nábojníc,

niekedy tiež vyhadzovač vystrelených nábojníc.

Vyhadzovač sa však oveľa častejšie vyskytuje medzi súčiastkami umiestnenými na ráme zbrane. U niektorých zbraní, najmä menších kalibrov úplne chýba. Jeho funkciu u nich zastáva zápalník. Občas je na závere umiestnená páčka a mechanizmus poistky. U niektorých zbraní je zasa umiestnená na ráme. Na hornej ploche záveru sa nachádzajú mieridlá, vzadu cieľnik a vpredu muška.

2. Hlaveň a nábojová komora

Hlaveň je v podstate rúrka, obvykle valcového tvaru, s vývrtom (vodiaca časť, prechodový kužeľ, nábojová komora). Vodiaca časť vývrtu hlavne má určitý počet drážok a polí so stúpaním po skrutkovici. Účelom vodiacej časti vývrtu je udeliť strele rotáciu okolo jej pozdĺžnej osi. Táto rotácia slúži k jej stabilizácii za letu. Rýchlosť otáčania a počet otáčok ovplyvňuje dĺžka hlavne a parametre drážok. Stúpanie udáva, v akej vzdialenosti sa strela otočí o 360 stupňov. Napríklad stúpanie 250 znamená, že jedna otáčka sa uskutoční na vzdialenosť 250 mm. Preto majú strely o niečo väčší priemer, ako je priemer vodiacej časti vývrtu v poliach. Aby mohla byť strele udelená rotácia musí sa akoby prerezávať. Ak je vodiaca časť vývrtu už opotrebovaná alebo vyložene hladká, môže u nestabilizovanej strely dôjsť k značným odchýlkam v letovej dráhe, teda dochádza k zníženiu presnosti streľby.

Nábojová komora je časť vývrtu hlavne najbližšie k strelcovi a zasúva sa do nej náboj. Väčšinou býva o poznanie silnejšia ako zvyšok hlavne. Toto je nevyhnutné, pretože pri odpálení náboja vznikajú v komore vysoké tlaky a teploty. S pohybom strely smerom k ústiu hlavne tlak klesá. Pri nedostatočnej sile nábojovej komory by mohlo pri výstrele dôjsť k jej roztrhnutiu a k poraneniu strelca.

3. Rám zbrane

K súčiastkam umiestneným na ráme patria:

• tlačítko záchytu zásobníku – slúži k vybratiu zásobníka zo zbrane,

• poistka – blokuje spúšťový mechanizmus pôsobením na spúšťovú páku a (alebo) bicí kohútik a (alebo) spúšť v závislosti na použitom systéme,

• spúšť a spúšťová pružina,

• tiahlo spúšte – spojuje spúšť s bicím kohútikom (kladivkom) alebo spúšťovou pákou,

• spúšťová páka – ovláda spúšťanie bicieho kohútika; aby mohol uderiť úderník, musí byť uvolnený zo záchytu, niektoré poistné systémy vyradzujú pri aktivácii spúšťovú páku z kontaktu s kohútikom,

• bicí kohútik alebo úderník – nie všetky pištole sú vybavené bicím kohútikom, niektoré bezkohútikové majú kladivko alebo priamobežný úderník, ktorý po uvolnení spúšťovou pákou tlčie na zadný koniec zápalníku; zápalník môže byť integrovanou časťou úderníku, kladivka alebo kohútika; energiu potrebnú na inicializáciu zápalky dodáva bicia pružina,

• záchyt záveru – po vystrelení posledného náboja zdvihne podávač nábojov prázdneho zásobníku záchyt záveru a záver ostane zablokovaný v zadnej polohe. Strelec je týmto upozornený, že došlo strelivo. Veľmi užitočná vec. Strelec vyhodí prázdny zásobník, vsunie plný a uvolní záchyt. Záver sa vráti do prednej polohy, cestou naberie nový náboj a vsunie ho do komory. Zbraň je opäť pripravená k streľbe.

Súčasťou rámu pištole je tiež rukoväť.

4. Zásobník

Zásobník je veľmi dôležitá súčasť zbrane. Na jeho správnej funkcii veľmi záleží. Napríklad zle zmontovaná pružina podávača môže zapríčiniť zlyhanie pištole.

Zásobník sa skladá z nasledujúcich súčastí:

• puzdro (telo) zásobníku,

• podávač – súčiastka, ktorá tlačí náboje do dráhy záveru, do priestoru nábojiska, u moderných zbraní nadvihuje po vystrelení posledného náboja záchyt záveru a zachytí záver v zadnej polohe,

• pružina podávača,

• dno zásobníku môže mať gumový kryt.

Štandardné zásobníky majú kapacitu od 5 do 25 nábojov v závislosti od modelu, značky, druhu a kalibru zbrane.

Detailný rez pištoľami CZ 75 B, CZ 75 D Compact, CZ 100, CZ 83 a  viď prílohy 1 – 4.

2.2 Poistné mechanizmy pištolí

Poistka je prevážne ručne ovládané zariadenie, ktoré má v aktivovanom stave zabrániť výstrelu (chcenému aj nechcenému). Existujú aj rôzne automatické poistky , napríklad úderníková poistka. Pri jej použití môže dôjsť k výstrelu len pri správnom a úplnom stlačení spúšte.

Používané typy poistiek:

1. Manuálna poistka

Ovláda sa ručne. Podľa typu alebo modelu pištole blokuje táto poistka bicí kohútik a (alebo) spúšť a (alebo) spúšťovú páku a niekedy tiež záver. Ďalej môže byť kombináciou vyššie uvedených prvkov.

2. Uvoľňovacia páka bicieho kohúta

Uvoľňovacou pákou sú väčšinou vybavené pištole s dvojčinným mechanizmom. Jej účelom je umožniť bezpečné vypustenie napnutého bicieho kohútika. Napríklad pri nabitej dvojčinnej pištoli stiahnutím záveru dozadu a jeho pustením dôjde jednak k zasunutiu náboja do komory a ďalej tiež k natiahnutiu bicieho kohútika. Pokiaľ by sme spustili kohútik do prednej polohy stlačením spúšte, dôjde k výstrelu. Použitím uvoľňovacej páky vypustíme kohútik bez toho, aby sa dotkol úderníka.

3. Dlaňová poistka

Niektoré modely pištolí sú vybavené dlaňovou poistkou. Obvykle je to odpružená časť rámu rukoväte, časť, ktorá vystupuje z obrysu zbrane. Pevným zovretím ruky ju zatlačíme dovnútra. Pokiaľ nie je dostatočne stlačená, nemôže pištoľ vystreliť. Najčastejšie sa vyskytuje na zadnej časti rukoväte. Blokuje bicí kohútik a (alebo) spúšťovú páku.

4. Zásobníková poistka

U veľkokalibrových pištolí sa vybratím zásobníku aktivuje poistka, ktorá väčšinou zablokuje spúšťovú páku. U iných modelov ruší poistka spojenie medzi spúšťou a bicím kohútikom. Tím je po vybratí zásobníka znemožnené odpálenie náboja, ktorý mohol zostať v komore. U armádnych pištolí sa stále častejšie vyžaduje absencia tejto poistky, teda schopnosť streľby bez vloženého zásobníka.

5. Bezpečnostný záchyt bicieho kohútika

Tento mechanizmus sa niekedy uplatňuje u pištolí s vonkajším bicím kohútikom. Pri pomalom ručnom naťahovaní kohútika smerom dozadu zaskočí výbežok spúšťovej páky za bezpečnostný záchyt kohútika, ktorý sa nachádza asi na polovičnej dráhe napínania. Z bezpečnostného záchytu nie je možné kohútik spustiť stlačením spúšte.

6. Záverová poistka

Záverovou poistkou sú vybavené takmer všetky pištole. Zabraňuje odpáleniu náboja, pokiaľ nie je záver úplne uzavretý. To môže spôsobiť napríklad nepresné dosadnutie náboja do komory alebo vniknutie nečistôt do zbrane.

7. Výstražník

Výstražník signalizuje prítomnosť náboja v komore. Môže mať podobu kolíku vystupujúceho z boku alebo z hornej plochy záveru. Najčastejšie ako výstražník funguje vyťahovač. Ak je v komore náboj vyťahovač viditeľne vystupuje z obrysu zbrane. U niektorých pištolí, napr. Beretta alebo Taurus je dokonca vybavený červeným bodom, ktorý je viditeľný, len keď je v komore náboj.

8. Automatická úderníková poistka

Ide o zariadenie blokujúce pohyb úderníku v smere jeho pozdĺžnej osi, pokiaľ nie je celkom stlačená spúšť. Niekedy sa nazýva aj pádová poistka, pretože zabraňuje možnému výstrelu pri páde zbrane.

9. Odskok

Je odpružený ozub na spodnej časti bicieho kohútika. Jeho úlohou je kohútik po dopade oddialiť o niečo späť, aby sa zápalník neopieral o zápalku. Vyskytuje sa častejšie u dvojčinného bicieho a spúšťového mechanizmu.

2.3 Záverové mechanizmy pištolí

Poloautomatické pištole sa vyrábajú od konca 19. storočia. Odvtedy vzniklo mnoho konštrukčných riešení, z ktorých si vzhľadom na obmedzený rozsah práce spomenieme len tie najpoužívanejšie.

1. Dynamický záver (neuzamknutý)

Dynamický záver sa obvykle používa u pištolí menej výkonných kalibrov. Od kalibru 9 mm Luger nastáva vzhľadom k vysokým tlakom nutnosť záver uzamknúť. U zbraní menších kalibrov nedosahujú tlaky takých hodnôt, aby bolo uzamknutie nutné. Záver zostáva uzatvorený dostatočne dlho vďaka zotrvačnej schopnosti záveru a sile vratnej pružiny. Zbraň je konštrukčne prepočítaná tak, aby tlaky vzniklé spálením prachu prekonali odpor záveru až v okamihu, kedy strela opustí hlaveň. Až potom dôjde k úplnému otvoreniu záveru, ktorý cestou vzad vyhodí prázdnu nábojnicu, stláča vratnú pružinu a nakoniec sa zastaví. Potom sa začne pohybovať vpred pričom zo zásobníka zoberie nový náboj a ten zasunie do komory. Tým je cyklus ukončený.

2. Uzamknutý záver – systém Browning

Američan John Moses Browning (1855 – 1926) skonštruoval taký systém uzamykania záveru, ktorý sa v podstate používa dodnes. V porovnaní s ostatnými systémami uzamykania je Browningovo riešenie nápadné najmä svojou jednoduchosťou. Jednoduchosť má samozrejme svoje výhody. Systém nie je citlivý na nečistoty, výrobne je pomerne lacný a jeho spoľahlivosť bola preverená rokmi používania. Vo všeobecnosti je možné Browningov systém rozdeliť na tri skupiny:

• systém Browning-Colt,

• systém Browning-FN,

• systém Browning-Petter (SIG).

2.1 Browning-Colt

Jedná sa o pôvodné Browningovo riešenie prvý krát použité na pištoli Colt M1911. Naspodku zadnej časti hlavne je jedným koncom, prostredníctvom čapu, kývne upevnená znižovacia páka alebo tiahlo. Druhým koncom je upevnená v ráme.

Na hornej ploche hlavne je jeden až tri uzamykacie ozuby, ktoré zapadajú do odpovedajúceho počtu vybraní v puzdre záveru. V okamihu výstrelu je hlaveň pevne spojená so záverom (uzamknutá). Dynamika výstrelu odsunie hlaveň spolu so záverom o niekoľko milimetrov vzad. Pritom znižovacia páka spôsobí pohyb zadnej

časti hlavne dolu a potom hlaveň zastaví. Uzamykacie ozuby vykĺznu z vybrania a záver pokračuje v spätnom pohybe samostatne.

Obrázok 24 Konštrukcia uzamykania záveru Browning-Colt

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str. 28

2.2 Browning-FN

Ide o mierne modifikovaný Browningov systém používaný napríklad u pištolí FN–High Power. Naspodku zadnej časti hlavne je pevná zarážka so zošikmenou plochou. Na hornej strane hlavne sú dva uzamykacie ozuby, ktoré zapadajú do vybrania v puzdre záveru. Pri výstrele sa hlaveň so záverom odsunie o niekoľko milimetrov vzad. Zošikmená plocha zarážky nabehne na vačku, vytvarovanú v ráme, zníži zadnú časť hlavne a potom sa hlaveň zastaví. Odomknutý záver pokračuje v pohybe vzad samostatne. Existujú modifikácie tohto princípu. [pic]

Obrázok 25 Konštrukcia uzamykania záveru Browning-FN

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str.28

Napríklad naspodku zadnej časti hlavne je vytvorený otvor v tvare vačky, do ktorého je vložený valcový čap rozbornej páky, ukotvený v ráme zbrane. Tento princíp využíva napr. CZ 75.

2.3 Browning-Petter (SIG)

Tento systém vymysleli konštruktéri firmy SIG a prvý krát bol použitý na pištoli SIG-Sauer P220. Odvtedy je jedným z najpoužívanejších systémov uzamykania. Okrem modelov SIG je možné ho nájsť napríklad na pištoliach Glock,

Obrázok 26 Hore: Konštrukcia uzamykania záveru Browning-Petter

Dole: Uzamykanie záveru výkyvnou závorou – systém Walther

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str.28

Heckler&Koch, CZ, Ruger a mnohých ďalších. Až na malý rozdiel je takmer zhodný so systémom Browning-FN. Hlaveň nemá uzamykacie ozuby, pretože celá zadná časť hlavne je vytvarovaná do masívneho hranatého bloku, ktorý zapadá do zväčšeného vyhadzovacieho okienka. Tým je hlaveň pevne spojená so záverom (uzamknutá).

3. Uzamknutý záver – systém Walther

Je to systém uzamykania uplatnený u pištolí Walther P.38/P1, Walther P5 a iných. Rovnaké konštrukčné riešenie je použité aj u pištolí Taurus PT92 a PT99. Najviac však toto konštrukčné riešenie preslávila Beretta rady 92. Hlaveň je so záverom spojená výkyvnou závorou, nesenou na hlavni a zapadajúcou do vybrania v závere. Pri výstrele sa hlaveň spolu so závorou posunú vzad na vzdialenosť asi 8 milimetrov. Potom závora narazí na výstupok v ráme, ktorý ju sklopí smerom dole a zastaví hlaveň. Odpojený záver pokračuje v samostatnom pohybe vzad.

4. Záver uzamykaný rotáciou hlavne

Obrázok 27 Systém uzamykania záveru rotáciou hlavne použitý na Berette 8000 Cougar

Zdroj: SR 2/2005, str. 7

Tento systém uzamykania existuje v dvoch variantoch. Prvý variant sa používa napríklad u pištole Beretta 8000 Cougar. Pri výstrele záver potiahne hlaveň dozadu. Na hlavni sa nachádza výstupok, ktorý zapadá do odpovedajúceho skrutkového vybrania v ráme zbrane. Toto skrutkové vybranie zabezpečuje rotáciu hlavne pri pohybe záveru vzad. Je nutné dodať, že tento variant uzamykania sa príliš neosvedčil a je náchylnejší na poruchy a tiež má nižšiu životnosť ako napríklad Browningov systém.

Obrázok 28 Systém uzamykania záveru rotáciou hlavne použitý na Berette Px4 Storm

Zdroj: SR 2/2005, str. 7

Druhý variant vymyslel a zrealizoval slovenský konštruktér Ing. Jaroslav Kuracina, ktorý je zároveň držiteľom medzinárodného patentu na tento systém. Prvý krát bol použitý u pištole Grand Power K100. Je to systém podobný predchádzajúcemu, ale riadiaci výstupok sa premiestnil z hlavne na rám zbrane. Na hlavni je skrutkové vybranie, do ktorého výstupok zapadá. Touto jednoduchou výmenou umiestnenia

[pic]

Obrázok 29 Konštrukcia uzamykania záveru rotáciou hlavne použitá na K100

Zdroj:

skrutkovice a výstupku sa dosiahla vysoká životnosť a spoľahlivosť systému. Ešte dodám, že zbraň s týmto konštrukčným riešením dosahuje vysokú presnosť a má menší spätný ráz ako zbrane so systémom Browning.

2.4 Revolvery a ich hlavné časti

Revolver je rovnako ako pištoľ palná zbraň. Popis v encyklopédii uvádza: „Ľahká ručná zbraň s krátkou hlavňou a otočným valcovým zásobovacím ústrojenstvom, najčastejšie so šiestimi komorami.“ (Hartink, 1996, s. 16)

Skupinu zbraní označovanú ako revolvery je možné ďalej rozdeliť na:

1. Jednočinné (SA = Single Action) – bicí kohútik musí byť pred každým výstrelom natiahnutý manuálne prostredníctvom palca; väčšina týchto revolverov patrí k starším modelom, u ktorých nie je možné valec pri nabíjaní vyklopiť von z rámu – nabíjanie sa uskutočňuje pomocou nabíjacej klapky, ktorá je umiestnená vzadu za valcom v zosilnenej časti rámu.

2. Dvojčinné (DA = Double Action) – naťahovanie kohútika sa deje priamo stlačením spúšte; u väčšiny týchto revolverov je možné valec pre nabíjanie vyklopiť z rámu, u DA revolverov sa dá kohútik natiahnuť aj ručne. Do kategórie DA revolverov je možné zaradiť aj bezkohútikové revolvery s mechanizmom DAO.

Všeobecne sa na revolveroch vyskytujú nasledujúce konštrukčné skupiny:

1. Rám

Rám revolveru má hneď niekoľko funkcií. Pochopiteľne veľmi dôležitá je časť, ktorá tvorí rukoväť, aby sa zbraň vôbec dala držať. Ďalej tvorí lôžko pre uloženie všetkých vnútorných mechanizmov, ktoré spôsobujú otáčanie valca, napínanie bicieho kohútika a činnosť spúšte.

Súčiastky jednotlivých častí sú:

▪ Spúšť a spúšťová pružina – v skutočnosti je väčšina revolverov vybavená spúšťovým mechanizmom, ktorý vykonáva viacero funkcií, ktoré sú nejakým spôsobom so spúšťou spojené, ovláda napríklad bicieho kohútika alebo otáčanie valca. Transportná páka pootáča valcom o rozteč nábojových komôr. Pred každým výstrelom dopraví pred hlaveň ďalšiu komoru s nábojom. So spúšťou je väčšinou tiež spojená aretačná páka valca. Jej výbežok prechádza obdĺžnikovým otvorom v spodnej časti rámu a jej úlohou je zablokovať valec v presnej polohe, keď je komora nastavená proti hlavni. Až potom môže dôjsť k bezpečnému výstrelu. Zvonku je možné uvidieť na valci mnoho drážiek najrôznejších tvarov, do ktorých výbežok aretačnej páky zapadá. Nakoniec so spúšťou býva spojený niektorý druh poistky. Väčšinou ide o zariadenia, ktoré zabránia výstrelu, pokiaľ spúšť nie je úplne stlačená. V podstate existujú dva základné druhy. Prevodná kulisa a blokovacia kulisa.

[pic]

Obrázok 30 Hlavné diely dvojčinného revolveru

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str.16

▪ Tiahlo spúšte – zaisťuje spojenie medzi spúšťou a bicím kohútikom. U niektorých revolverov je táto funkcia ešte doplnená odskokom, čo je v podstate odpružený ozub na spodnej časti kohútika; ozub má za úlohu kohútik po dopade oddialiť o niečo späť, aby sa zápalník neopieral o zápalku.

▪ Spúšťová páka – závisí na modely alebo type zbrane; predstavuje opäť spôsob prepojenia spúšte a bicieho kohútika a spôsobuje uvolnenie kohútika, ktorý tak môže uderiť na zápalku a odpáliť náboj.

▪ Bicí kohútik a bicia pružina – ak je kohútik napnutý, bicia pružina je stlačená. Dnes má väčšina revolverov vinutú pružinu, ale existujú aj modely s bicou pružinou listovou, ktorá bola v minulosti obvyklejšia.

▪ Osa valca – nesie nábojový valec a umožňuje jeho volné otáčanie; u modelov s výklopným valcom je uložená vo výklopnej konzole a môže tiež slúžiť k jeho uzamknutiu v ráme.

▪ Ovládacie tlačítko uzamknutia valca – stlačením tlačítka palcom, u niektorých revolverov napríklad dopredu, uvolníme uzamknutie a valec je možné vyklopiť z rámu.

▪ Mieridlá – cieľnik je obvykle umiestnený na zadnej hornej časti rámu, muška na ústi hlavne.

2. Hlaveň

Vo väčšine prípadov je hlaveň upevnená zaskrutkovaním do rámu. Zo zadnej strany, t.j. od nábojového valca, má vývrt mierne rozšírenie (prechodový kužeľ), akísi kónický nábeh, ktorý slúži k pozvoľnému navedeniu strely do drážok. Volný let strely je vlastne obmedzený iba na štrbinu medzi valcom a hlavňou. Na hlavni sa nachádza muška. U väčšiny revolverov sa pod hlavňou nachádza tyčka vyhadzovača, ktorá je v podstate predĺženou osou valca. Kvôli ochrane býva uložená v integrovanom puzdre, niekedy krátkom, inokedy siahajúcom až k ústiu hlavne.

3. Nábojový valec

[pic]

Obrázok 31 Nábojový valec na konzole s vyčnievajúcim vyťahovačom

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str.17

Nábojový valec je podľa typu revolveru opatrený určitým počtom nábojových komôr, rozmiestnených paralelne po kružnici so stredom v ose valca. Pre každý výstrel sa valec pootočí o jednu komoru a proti hlavni sa tak dostane nový náboj. Valec sa otáča na ose valca, ktorej súčasťou je väčšinou tiež tyčka a hviezdica vyhadzovača. Pri vybíjaní sa tyčka rukou zatlačí dozadu a hviezdica vytiahne prázdne nábojnice z valca a vyhodí ich von zo zbrane. Dá sa povedať, že v prípade revolveru ide o centrálny vyťahovač, niekedy kombinovaný s vyhadzovačom.

2.5 Poistné mechanizmy revolverov

Revolvery sú vybavené ďaleko menším množstvom bezpečnostných prvkov ako pištole. Preto na úvod jedno základné bezpečnostné pravidlo. Pri streľbe na strelnici alebo pri nosení zbrane je dobré do revolveru so šiestimi nábojovými komorami nabiť len päť nábojov a prázdnu komoru nechať nastavenú proti hlavni. Nech sa stane čokoľvek (zbraň môže spadnúť na zem alebo naraziť do pevnej prekážky), nikdy tak nemôže dôjsť k náhodnému výstrelu. K natiahnutiu kohútika dochádza až keď zbraň smeruje na terč; až potom sa pred hlaveň dostane plná komora. Pri dodržaní tohto pravidla sa z revolveru stáva najbezpečnejšia zbraň. Zmienená metóda pochádza z dôb starých jednočinných revolverov „Divokého západu“, ktoré nemali zabudované žiadne poistné systémy. Dnes sú revolvery obvykle vybavené nasledujúcimi mechanickými poistkami:

1. Prevodná kulisa

Používa sa u revolverov s tzv. oddeleným zápalníkom. Bicí kohútik pri dopade dosiahne na zápalník iba prostredníctvom vloženej súčiastky (prevodnej kulisy), a to v prípade, že strelec úplne stlačí spúšť. Prevodná kulisa je totiž spojená so spúšťou a pri svojom stlačení sa posunie pred kohútik a prevedie jeho úder na zápalník. V kľudovej polohe bicí kohútik na zápalník nedočiahne. Systém prevodnej kulisy využívajú napríklad revolvery značky Ruger.

2. Blokovacia kulisa

Používa sa najmä u zbraní, ktoré majú zápalník integrovaný na bicom kohútiku, napríklad u väčšiny revolverov Smith & Wesson. Ak nie je stlačená spúšť, je spustený kohútik odblokovaný vloženou kulisou, ktorá nedovolí, aby zápalník vyčnieval zo zápalníkového otvoru v ráme, prípadne aby sa dotýkal zápalky náboja. Blokovacia kulisa je spojená so spúšťou a k jej odsunutiu z dráhy bicieho kohútika dôjde až pri riadnom a úplnom stlačení spúšte.

3. Nabíjacia klapka u jednočinných revolverov

Prevážna väčšina jednočinných revolverov sa nabíja prostredníctvom nabíjacej klapky, umiestnenej v zosilnenej časti rámu za nábojovým valcom. Po jej otvorení sa uvolní aretácia valca a u niektorých zbraní dôjde k zablokovaniu spúšte, prípadne bicieho kohútika. Valec je potom možné volne otáčať rukou a postupne nabiť jednu komoru po druhej.

Obrázok 32 Otvorená nabíjacia klapka; kvôli lepšej viditeľnosti je demontovaný valec

Zdroj: HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů, str.24

4. Manuálna poistka

Revolvery obvykle nie sú vybavené žiadnou mechanickou poistkou s vonkajšou páčkou ako pištole. Občas sa podobné zariadenie vyskytovalo v minulosti u jednočinných zbraní. Nedosiahlo však žiadneho výraznejšieho úspechu. Moderné revolvery takýto systém nemajú.

2.6 Uzamykacie mechanizmy revolverov

Tak ako mechanizmov poistných aj mechanizmov uzamykacích je u revolverov podstatne menej ako u pištolí. V podstate existuje len niekoľko základných konštrukčných riešení, ktoré sa používali od samotného počiatku vývoja revolverov. Ich účelom je zabrániť volnému otáčaniu valca a jeho prípadnému vypadnutiu von z rámu pri výstrele.

Principiálne je možné revolvery podľa mechanizmov uzamknutia rozdeliť na tri skupiny:

1. Revolvery s pevnou osou valca

Nábojový valec je nasadený na pevnej ose, uzamknutie je realizované osou a jej zaistením. Valec sa môže iba otáčať okolo osy. Nabíjanie je riešené prostredníctvom nabíjacej klapky.

2. Revolvery s výklopným valcom

Nábojový valec je nasadený na ose upevnenej vo výklopnej konzole. Pre nabíjanie a vybíjanie sa vyklápa do strany. U väčšiny revolverov je osa uzamknutá najmenej v dvoch bodoch. Vpredu pred valcom zaisťuje západka v puzdre pod hlavňou priamo osu alebo západka v ráme výklopnú konzolu. Vzadu výčnelok osy za valcom zapadá do vybrania v ráme. U moderných revolverov sa používa systém uzamykania vo všetkých troch uvedených miestach.

3. Revolvery so sklopným rámom

Konštrukcia je staršieho dáta. Rám zbrane sa skladá z dvoch častí, spojených otočne, spravidla dole pred nábojovým valcom, priečnym čapom. Pre nabíjanie je nutné sklopiť prednú časť rámu s hlavňou a s nábojovým valcom dole. Uzamknutie je riešené rôznymi západkami, ktoré sú umiestnené v priestore pred bicím kohútikom a pevne spojujú hornú časť rámu nad valcom so zosilnenou časťou rámu pred kohútikom.

Ďalej je možné hovoriť o troch typoch uzamknutia valca:

1. Aretácia valca

V spodnej časti rámu pod nábojovým valcom sa nachádza aretačná západka alebo páka ovládaná pohybom spúšte. Fixuje valec v presne určenej polohe. To je veľmi dôležité, pretože nábojová komora musí byť v okamihu výstrelu nastavená proti hlavni. Pokiaľ sa zo zbraňou manipuluje nemal by sa valec samovoľne otáčať.

Druhú časť systému je možné vidieť na povrchu valca. Po obvode sa nachádza mnoho drážok, do ktorých aretačná páka postupne zapadá. Pri naťahovaní bicieho mechanizmu je aretácia dočasne vyradená z činnosti, aby sa valec mohol o jednu komoru pootočiť. Akonáhle je kohútik úplne natiahnutý, aretačná páka opäť zaskočí do drážky a znehybní nábojový valec.

2. Uzamknutie osy valca

Nábojový valec musí byť uzamknutý aj v smere pozdĺžnej osy, okolo ktorej sa otáča. Zadný koniec osy valca dosadá do vybratia v ráme. Tým je valec zaistený proti posunutiu vplyvom veľkých tlakov, ktoré vznikajú pri výstrele. Hlavnú silu zachytí rám revolveru v lôžku pre dno nábojnice. Uzamknutie je možné odomknúť stlačením ovládacieho tlačidla, teda tlačidla pre otváranie valca, na ráme vzadu. Potom je možné valec vyklopiť do strany. U väčšiny revolverov je bicí kohútik v okamihu vyklopenia valca zablokovaný. U jednočinných revolverov, ktoré nemajú výklopný valec, je situácia trochu iná. U zbraní so sklopným rámom býva západka uzamykania zadného konca osy valca súčasťou uzamykacieho systému rámu. Sú to väčšinou staršie revolvery, u ktorých sa kvôli nabíjaniu a vybíjaniu sklápala hlaveň s prednou časťou rámu a s valcom. Ako príklad uvediem rané modely firmy Smith & Wesson.

3. Uzamknutie výklopnej konzoly

U niektorých revolverov, napríklad Dan Wesson a Mitchell, je nábojový valec uzamknutý západkou na výklopnej konzole, ktorá zapadá do odpovedajúcej drážky v ráme. Vzadu zapadá koniec osy valca do ložiska v zosilnenej časti rámu za valcom. V okamihu výstrelu je valec v skutočnosti uzamknutý trikrát. Za prvé – na konzole, za druhé – na zadnom konci osy valca a za tretie – aretáciou valca. Takémuto systému sa hovorí „Triple-Lock“ = trojité uzamknutie.

3 KRÁTKE STRELNÉ ZBRANE POUŽÍVANÉ V ČR A SR

V tejto kapitole si rozoberieme jednotlivé zbrane používané v ČR a SR. Ak sa niektoré zbrane používajú v oboch krajinách, ich popis bude priradený k tej krajine, z ktorej pochádzajú ak sa v nej aj používajú. Ak nie ich popis bude v krajine, kde sa používajú.

3.1 ČESKÁ REPUBLIKA

V Českej republike sa používajú veľmi podobné a mnohokrát totožné zbrane ako na Slovensku. Postupné prezbrojovanie zastaralých zbraní však už teraz spôsobilo isté odlišnosti. V súčasnosti sú štandardnými pištoľami používanými u našich západných susedov nasledujúce zbrane: Glock 17 (viď SR), CZ 75 B, CZ 75 BD, CZ 75 D Compact (políciou označovaná P-01), CZ 82 a CZ 85. Glock 17 je v ČR zbraňou špeciálnych jednotiek, konkrétne napríklad špeciálnej jednotky vojenskej polície Special Operations Group (SOG). Je možné, že v súčasnej dobe je vo výzbroji špeciálnych jednotiek Armády ČR (AČR) aj novo vyvinutá pištoľ CZ 75 SP-01 Tactical. Ako je vidieť už z tohto výpisu používaných zbraní absolútnu väčšinu tvoria zbrane domácej produkcie od firmy Česká zbrojovka Uherský Brod (CZ-UB).

3.1.1 CZ 75 B, CZ 75 BD a CZ 85

Typ: Double Action alebo je na trhu dostupná aj Double Action Only

Kaliber: 9 x 19 mm Luger (tiež 9 x 21 mm IMI a .40 S&W pre komerčné/civilné použitie)

Dĺžka zbrane: 206 mm

Dĺžka hlavne: 120 mm

Hmotnosť: 1000 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 16 nábojov (12 nábojov v ráži .40S&W)

Pištoľ CZ 75 bola vyvinutá českým konštruktérom Františkom Kouckým (20.07.1907 – 11.01.1994) v CZ-UB v roku 1975. Výroba začala v roku 1976. CZ 75 bola určená hlavne na vývoz, pretože v krajinách bývalého východného bloku združených do Varšavskej zmluvy nehral kaliber 9 mm Luger žiadnu rolu. Výzbroj armád Varšavskej zmluvy tvorili náboje kalibru 9 mm Makarov, 7,65 mm Tokarev a 5,45 mm.

[pic]

Obrázok 33 Pôvodná podoba pištole CZ 75

Zdroj:

CZ 75 bola designovo atraktívna, pohodlne sa držala a dobre sa z nej strieľalo. Bola tiež pomerne presná a spoľahlivá. Pištoľ sa stala po skončení platnosti patentu jednou z najkopírovanejších zbraní. Najpopulárnejšie kópie CZ 75 sú : Tanfoglio (TZ 75, TZ 90, T95, Taliansko), Sarsilmaz (M2000, Turecko), ITM (AT-88, Švajčiarsko), Sphinx (mod. 2000, Švajčiarsko), Norinco (NZ-75, Čína), Springfield (P9, USA).

[pic]

Obrázok 34 Súčasná podoba CZ 75 B v povrchovej úprave strieborným lakovaním

Zdroj:

CZ 75 je poloautomatická pištoľ so záverom uzamknutým systémom Browning-FN pracujúca na princípe spätného záklzu hlavne. Hlaveň sa uzamyká do záveru pomocou dvoch ozubov umiestnených na hornej časti hlavne pred nábojovou komorou. Záver sa pohybuje po koľajničkách ktoré sú vytvorené na vnútornej strane rámu. Tento systém, ktorý sa zrodil na pištoli SIG P210, umožňuje omnoho hladší chod a lepšie tolerancie, výsledkom čoho je vyššia presnosť. Základný model CZ 75 obsahuje dvojčinnú spúšť s vonkajším bicím kohútikom a na ráme má namontovanú manuálnu poistku, ktorá umožňuje nosiť zbraň nabitú (s natiahnutým kohútikom) a zaistenú. Zbraň nie je možné zaistiť poistkou ak nie je bicí kohútik natiahnutý. Od konca 80–tych rokov minulého storočia sú všetky modely CZ 75 vybavené automatickou poistkou úderníka (pádovou poistkou). Takto vybavené modely nesú označenie CZ 75 B – prevedenie s manuálnou poistkou alebo CZ 75 BD – prevedenie, kde je manuálna poistka nahradená pákou vypúšťania napnutého bicieho kohútika.

[pic]

Obrázok 35 Pištoľ CZ 75 BD v povrchovej úprave čiernym lakovaním

Zdroj:

Od komerčného prevedenia sa pištol CZ 75 B ARMY líši 100 % zameniteľnosťou dielov rozoberateľných bez použitia náradia, dvojdielnou ergonomickou gumovou rukoväťou a gumovým dnom zásobníku. Brzda zásobníku je nefunkčná. Pištoľ je vybavená tritiovými svietiacimi mieridlami, pútkom na závesnú šnúru, drážkovanou čiernou spúšťou a karbonitridovanou hlavňou.

Pištoľ CZ 75 BD má zabudované vypúšťanie napnutého bicieho kohútika, jednodielnu gumovú pažbičku odlišného tvaru, ryhovanú chromovanú spúšť a výstražník zasunutého náboja v nábojovej komore. Pištoľ je nosená v novom typu textilného puzdra v maskovaní podľa uniformy vzor 95.

Na trhu je na komerčné účely dostupná aj CZ 75 DAO, teda pištoľ s výhradne dvojčinným bicím mechanizmom. Taktiež existuje verzia s mechanizmom SA (CZ 75 SA) pre športovú streľbu podľa pravidiel IPSC.

U všetkých verzií CZ 75 je záchyt záveru, hmatník manuálnej poistky alebo páka vypúšťania napnutého bicieho kohútika ako aj záchyt zásobníku len na ľavej strane (z pohľadu strelca).

CZ 85 je prakticky totožná z CZ 75. Jediný rozdiel je v obojstranných ovládacích prvkoch (obojstranný záchyt záveru a hmatník manuálnej poistky). CZ 85 sa objavila na scéne v polovici 80-tych rokov 20. storočia, pričom výroba začala v roku 1986. Originálna CZ 85 bola neskôr vylepšená, rovnako ako CZ 75, pridaním automatickej úderníkovej poistky a označená CZ 85 B.

[pic]

Obrázok 36 Pištoľ CZ 85 B povrchovo upravená čiernym lakovaním

Zdroj:

[pic]

Obrázok 37 Pištoľ CZ 85 B v povrchovej úprave strieborným lakovaním

Zdroj:

3.1.2 CZ 75 D Compact (P-01)

Typ: Double Action

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka zbrane: 184 mm

Dĺžka hlavne: 98,5 mm

Hmotnosť: 800 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 14 nábojov

P-01 je poloautomatická pištoľ s uzamknutým záverom využívajúcim systém Browning-FN, teda vačkou ovládanú výkyvnú hlaveň na odomykaniu záverového systému v momente odpálenia. Od CZ 75 BD sa líši kratším záverom a telom zbrane osadeným štandardnou lištou pre upevnenie taktických doplnkov. Pištoľ má tradičný dvojčinný spúšťový mechanizmus a páčku vypúšťania bicieho kohútika, ktorá vypustí kohútik a spúšť je pripravená k odpáleniu v dvojčinnom režime.

Ovládacie prvky pištole pozostávajú zo záchytu záveru, tlačítka vypúšťania zásobníku a páčky vypúšťania kohútika. Všetky sú umiestnené v obvyklých polohách na ľavej strane pištole. Stlačenie na ráme pripevnenej páčky vypúšťania, vypustí kohútik do mierne predopnutej polohy, ktorá skracuje "ťah" napínania.

Predná časť rámu má dve drážky k pripevneniu svetelných alebo laserových modulov. V prednej a zadnej časti záveru sa nachádza zdrsnenie zlepšujúce jeho uchopenie. Zdrsnenie je tiež na prednej a zadnej časti rukoväte. Pažbičky (bočné časti rukoväte) sú zhotovené z rybinou zdrsneného pryžového materiálu.

[pic]

Obrázok 38 Pištoľ Českej polície CZ 75 P-01

Zdroj:

Pevné mieridlá majú tri biele body pre streľbu za zhoršenej viditeľnosti, zatiaľ čo vrchnú časť záveru je zdrsnená nízkou lištou slúžiacou na zamedzenie odrazom svetla pri mierení. Pištoľ je kompaktní, majúca celkovú dĺžku 184 mm, výšku 137 mm a šírku 35 mm.

V minulosti bývali pištole CZ 75 celo-oceľovej konštrukcie. P-01 Compact má ľahký rám vyrobený z výkovku hliníku leteckej triedy s oceľovým rámom a kovanou hlavňou. Na všetky kovové povrchy je aplikovaný čierny polymérový lak.

Tak ako CZ 75 aj P-01 Compact využíva vnútorné usporiadanie drážok vedenia záveru navrhnuté Petterom u pištole SIG P210. Toto vyžaduje obrátenie drážok vedenia záveru a rámu, kedy tie prvé sú vsadené do druhých, aby poskytovali tesnejšie zlícovanie hlavne so záverom.

Pištoľ sa rozkladá do šiestich základných komponentov, úplne rovnako ako väčšia CZ 75. Po vytiahnutí zásobníku a skontrolovaní, že komora je prázdna, sa záver stiahne dozadu, tak aby sa dve vertikálne rysky na hlavni a závere vyrovnali. Pri držaní v tejto polohe je možné z rámu vytiahnuť záchyt záveru. Keď je z rámu vytiahnutý záver, tak k zakončeniu rozoberania môžeme zo spodnej časti záveru vytiahnuť zostavu vratnej pružiny a hlavne. Skladanie pištole prebieha v opačnom poradí.

Pištoľou P-01 je v súčasnej dobe, po nedávno začatom prezbrojení, vybavená Česká polícia, ktorá obdrží dokopy 46 000 kusov tejto zbrane.

3.1.3 CZ 75 SP-01 Tactical

Typ: Double Action

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka zbrane: 207 mm

Dĺžka hlavne: 120 mm

Hmotnosť: 1180 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 18 nábojov

[pic]

Obrázok 39 Pištoľ CZ 75 SP-01 Tactical osadená taktickým príslušenstvom

Zdroj:

Konštrukciou a zahájením výroby CZ 75 SP-01 a SP-01 Tactical reagovala zbrojovka z Uherského Brodu na požiadavky špeciálnych armádnych a policajných jednotiek, ktoré vyžadujú robustnú a odolnú krátku palnú zbraň, schopnú znášať veľmi tvrdé zaobchádzanie a intenzívny tréning. CZ 75 SP-01 sa vyrába s klasickou manuálnou poistkou, model s prívlastkom Tactical má namiesto poistky páčku vypúšťania napnutého bicieho kohútika. Táto verzia je podľa môjho názoru na služobné použitie vhodnejšia.

Základná konštrukcia zodpovedá súčasnému štandardu CZ 75, ktoré sa vyrábajú s oceľovým alebo hliníkovým rámom. CZ 75 SP-01 Tactical je celoocelová pištoľ so záverom uzamknutým systémom Browning-FN uzamykacími ozubami na vrchnej časti hlavne; výkyv hlavne riadi uzatvorená kulisa pod nábojovou komorou, ktorou prechádza osa záchytu záveru, ktorý tak plní aj funkciu demontážneho čapu (obdobne ako u CZ 75).

[pic]

Obrázok 40 Pištoľ CZ 75 SP-01 Tactical

Zdroj:

Telo záveru nie je v prednej časti zúžené, na hornej ploche má lištu s drážkami proti odleskom a po stranách dva rady úchopových drážiek. Hlaveň má šesť pravotočivých drážiek. Vonkajší priemer hlavne 14 mm je o 2 mm väčší než priemer hlavní štandardnej CZ 75 B. Mieridlá tvorí cieľnik a muška zvýraznená luminiscenčnými bodmi.

Pred lučíkom je lišta pre taktické svetlo, laserový zameriavač a ďalšie príslušenstvo (viď obrázok 39); jej rozmery zodpovedajú štandardu MIL-STD 1913. Chrbát rukoväte má výraznú ostruhu, ktorá zlepšuje držanie zbrane. Ovládacie prvky s upravenými výraznými hmatníkmi tvorí ľavostranný záchyt záveru, obojstranná páčka vypúšťania napnutého bicieho kohútika a záchyt zásobníku, umožňujúci nasedenie z pravej alebo ľavej strany, podľa požiadavkou užívateľa.

Pištoľ je dodávaná s dvoma 18 ranovými zásobníkmi. Telá zásobníkov čiastočne vyčnievajúce z rukoväte sú chránené pryžovou krytkou, ktorá naväzuje na tvar rukoväte. Je taktiež možné použitie 16 ranných zásobníkov z CZ 75/85. Ergonomické pažbičky sa vyrábajú zo zdrsnenej priľnavej gumy. Povrch pištole chráni čierny vypalovací lak. (SR 4/2005)

3.1.4 CZ 82

Typ: Double Action

Kaliber: 9 x 18 mm Makarov (9 mm Vzor 82)

Dĺžka zbrane: 172 mm

Dĺžka hlavne: 97 mm

Hmotnosť: 800 g s prázdnym zásobníkom, 920 g s plným zásobníkom

Kapacita zásobníku: 12 nábojov

[pic]

Obrázok 41 Pištoľ Vzor 82 (CZ 82)

Zdroj:

Pištoľ Vzor 82 je štandardnou krátkou zbraňou AČR od skončenia jej vývoja v roku 1982. Vyrábala sa od roku 1983 do roku 1992, kedy bola nahradená komerčnou verziou CZ 83 (pôvodne ponúkanou v rážach 9 x 17 mm Browning a 7,65 mm Browning). Od roku 1992 až po súčasnosť sa vyrába iba CZ 83 vo všetkých troch rážach, kvôli zníženiu nákladov. Obe zbrane boli vyvíjané súčasne, ale zatiaľ čo CZ 82 bola určená pre AČR a políciu, CZ 83 bola určená pre civilný trh. Obe zbrane mali asi 90% zhodných súčiastok.

[pic]

Obrázok 42 Pištoľ CZ 83 v ráži 7,65 mm Browning určená pre civilný trh

Zdroj:

Pištoľ Vzor 82 bola vyvinutá, aby nahradila v ČSĽA už zastaralú pištoľ Vzor 52 (CZ 52) ráže 7,62 x 25 mm Tokarev a v bezpečnostných zložkách zastaralé CZ 50 a CZ 70. Na počiatku 80-tych rokov 20. storočia bola CSĽA pod tlakom ZSSR nútená nahradiť zastaralú muníciu 7,62 mm Tokarev novou, ráže 9 x 18 mm Makarov, čo ale vyžadovalo aj vymeniť zbraň. Namiesto jednoduchého skopírovania sovietskej pištole Makarov PM sa vo vtedajšej ČSSR rozhodli skonštruovať pre nový náboj aj úplne novú zbraň vlastnej konštrukcie. Taktiež sa rozhodlo o vývoji vlastného náboja ráže 9x 18 mm, ktorý dostal označenie „Pištoľový náboj Vzor 82“. Tento náboj bol o 20 % výkonnejší ako originálny náboj Makarov. Pištoľ Vzor 82 bola vyvíjaná v dnešnej CZ-UB vtedy spadajúcej pod koncern AGROZET. Konštruktérom zbrane bol Ing. Augustin Nečas. Pištoľ CZ 82 má viac ranný zásobník ako Makarov PM (12 oproti 8), má kvalitnejšie spracovanie a lepšiu povrchovú úpravu a navyše oveľa lepšiu ergonómiu ako originálna pištoľ Makarov PM. Na druhej strane CZ 82 je komplikovanejšia a náklady na výrobu sú v porovnaní s Makarov PM vyššie. Stále je to kvalitná a spoľahlivá pištoľ na sebaobranu, aj keď podľa dnešných štandardov je pomerne ťažká. No treba povedať, že vyššia hmotnosť pomáha kontrolovať zbraň pri rýchlej streľbe, takže to nie je len nevýhoda.

[pic]

Obrázok 43 Pištoľ Vzor 82 pohľad sprava

Zdroj:

Pištoľ Vzor 82 je klasickej koncepcie s pevnou hlavňou a neuzamknutým dynamickým záverom, má dvojčinný spúšťový mechanizmus. Hlaveň ráže 9 mm je do tela pištole nalisovaná a zaistená kolíkom a má štvorvrcholový polygonálny vývrt so stúpaním 240 mm vpravo. Telo pištole je vyrobené z hliníkovej zliatiny, lučík je zväčšený, aby bolo možné z pištole strieľať aj v rukaviciach. Pištoľ je prispôsobená na streľbu pravou aj ľavou rukou a je vybavená manuálnou poistkou, ktorá po aktivácii (tá je možná len pri napnutom bicom kohútiku) uzamkne záver aj spúšť a automatickou poistkou úderníka. Zásobník je dvojradový s jednoradovým vyústením, jeho kapacita je 12 nábojov 9 mm Makarov. Povrch pištole je leštený a černený, pažbičky sú vyrobené z čierneho plastu. Príslušenstvo zbrane tvorí puzdro z hladenej kože, vyterák, 2 zásobníky a závesná šnúra. Puzdro je riešené tak, aby zbraň mohol nosiť na opasku ako pravák, tak aj ľavák. Úsťová rýchlosť strely vystrelenej CZ 82 je 310 m/s, bojová rýchlosť streľby je 45 rán za minútu, efektívy dostrel 50 metrov a maximálny dostrel 1300 metrov.

Pištoľ je určená ako osobná zbraň dôstojníkov, poddôstojníkov a obslúh bojovej techniky. Mimo AČR a ASR je pištoľ Vzor 82 stále čiastočne zavedená ako osobná zbraň u Polície ČR a SR.

3.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Ako už bolo spomínané v časti venujúcej sa ČR, u nás sa často používajú zbrane totožné alebo podobné. U ozbrojených zložiek SR je stále štandardnou pištoľou CZ 82 (viď Česká Republika) kalibru 9 x 18 mm Makarov (náboj Vzor 82). Touto pištoľou je čiastočne vyzbrojená aj polícia, ktorá ďalej disponuje zbraňami: PS 97 Arrow (kópia CZ 75 bez automatickej poistky úderníka, podrobnosti viď Česká Republika) a CZ 75 D Compact bez taktickej lišty na ráme. Mestské polície sú vyzbrojené rôzne. Mňa zaujal výber Mestskej polície vo Zvolene. Tá siahla po domácom výrobku firmy Grand Power z Banskej Bystrice, pištoli K100. V súčasnosti najlepšie vyzbrojenou štátnou bezpečnostnou zložkou je Colná Správa SR. Tá disponuje kvalitnými rakúskymi pištoľami GLOCK 17 a GLOCK 19.

3.2.1 CZ 75 D Compact

[pic]

Obrázok 44 Pištoľ CZ 75 D Compact používaná Policajným zborom SR

Zdroj:

Typ: Double Action alebo Double Action Only

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka zbrane: 183 mm

Dĺžka hlavne: 98,5 mm

Hmotnosť: 780 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 14 nábojov

Pištoľ CZ 75 D Compact je skrátenou verziou pištole CZ 75 BD. Je celooceľovej konštrukcie s ľavostrannými ovládacími prvkami. Tie tvorí záchyt záveru, tlačítko záchytu zásobníku a páka vypúšťania napnutého bicieho kohútika. Ďalším bezpečnostným prvkom je automatická úderníková poistka. Uzamykanie záveru je riešené rovnako u ostatných CZ 75 systémom Browning-FN. Vdenie záveru je taktiež vo vnútorných koľajničkách ako u ostatných CZ 75. Pištoľ má tradičný dvojčinný spúšťový mechanizmus. Rozoberanie na čistenie je taktiež rovnaké ako u ostatných CZ 75.

CZ 75 D Compact sa od P-01 zavedenej u českej polície líši len celooceľovým prevedením (P-01 má telo z ľahkých zliatin) a chýbajúcou taktickou lištou na ráme pred lučíkom.

Dovolím si tvrdiť, že ide o prvú služobnú zbraň v SR, ktorá má skutočne kvalitné a dnešnej dobe zodpovedajúce bezpečnostné prvky. Používa ju PZ SR ako aj Železničná polícia SR. Táto zbraň je v istom množstve tiež vo výzbroji Polície ČR.

3.2.2 Grand Power K100

Typ: Double Action

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka zbrane: 202,5 mm

Dĺžka hlavne: 108 mm

Hmotnosť: 820 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 17 nábojov

K 100 je poloautomatická pištoľ vyrábaná firmou Grand Power s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Má telo z plastu (polyamid GF30) a oceľový záver. Záver je uzamykaný systémom, ktorý vynašiel konštruktér zbrane Ing. Jaroslav Kuracina. Systém je chránený medzinárodným patentom. Uzamknutie je na rozdiel od väčšiny súčasných zbraní riešené rotáciou hlavne. Uhol odomykania hlavne je 35 stupňov. Dva uzamykacie ozuby zapadajú do vybrania v závere, riadiaca krivka je vyfrézovaná v hlavni. Práve riadiaca krivka je priam geniálnym riešením. Na rozdiel od iných zbraní podobnej koncepcie (Steyr 1912, CZ 24, Beretta 8000 Cougar a Px4 Storm), kde odomykanie zabezpečuje výstupok („nos“) na hlavni, je tomu u pištole K100 naopak. Plocha na hlavni je vyfrézovaná do skrutkovice a otáčanie hlavne je ovládané priečnym kolíkom, ktorý tvorí os záchytu záveru. To má niekoľko výhod: minimálna vôla uloženia, vysoká trvanlivosť (namáhanie na otáčanie), jednoduchá a lacná výroba a samozrejme, keďže sa hlaveň pri streľbe pohybuje len radiálne a nevychyľuje sa zo svojej osy, zvýšená je aj presnosť streľby.

[pic]

Obrázok 45 Pištoľ Grand Power K100 Patrol pohľad sprava

Zdroj:

Vyťahovač netvorí klasická dvojramenná páka, ale listová pružina v tvare písmena U, kde je na jednom ramene „pazúr“ vyťahovača. Plastové mieridlá sú typu Novak, muška je uložená v drážke a je stranovo a po výmene aj výškovo nastaviteľná. Zásobník mal pôvodne kapacitu 15 nábojov, ale po výmene podávača sa jeho kapacita zvýšila na súčasných 17 nábojov. Svojimi rozmermi je zameniteľný so zásobníkom CZ 75, ale má inak riešené uchytenie v zásobníkovej šachte.

Ovládacie prvky zbrane sú všetky obojstranné. Tvorí ich páka záchytu záveru, manuálna poistka, ktorá pri pohybe hore umožňuje zaistiť zbraň z napnutým aj spusteným bicím kohútikom a tlačítko záchytu zásobníku. Toto je umiestnené po oboch stranách koreňa lučíka. Z bezpečnostných prvkov má pištoľ K100 okrem spomínanej manuálnej poistky aj automatickú poistku úderníka, ktorý je blokovaný až kým nie je riadne stlačená spúšť. Zbraň bohužiaľ neumožňuje vypustenie napnutého bicieho kohútika bez stlačenia spúšte. To je jej jediná nevýhoda. Pištoľ K100, rovnako ako napríklad zbrane CZ 75, má aj bezpečnostný záchyt bicieho kohútika. Ten pri pomalom ručnom napínaní zostane zaskočený asi v polovičnej dráhe. Pri pokračovaní napínania sa dostane až do konečnej napnutej polohy. Ak je bicí kohútik na bezpečnostnom záchyte nie je možné ho odtiaľ spustiť stlačením spúšte. Bezpečnostný záchyt rovnako funguje aj pri ručnom vypúšťaní napnutého bicieho kohútika. Toto riešenie je výhodné najmä v prípade, že by sa bicí kohútik pri manuálnom naťahovaní alebo spúšťaní vyšmykol. Vtedy by mal jeho bezpečnostný záchyt zabrániť nechcenému výstrelu

[pic]

Obrázok 46 Mieridlá pištole Grand Power K100

Zdroj:

Niektorý ľudia pištoľ K100 kritizujú za údajne príliš zložitý a nepohodlný spôsob rozoberania na čistenie. To sa realizuje po vybratí zásobníka a kontrole, že v komore nie je náboj. Najskôr sa pištoľ chytí normálne do pravej ruky. Potom so ukazovákom ľavej ruky stiahne dole a mierne dopredu predná časť lučíka, ktorý sa takto oprie o rám. Potom sa záver stiahne dozadu ľavou rukou a jeho zadná časť sa nadvihne mimo koľajničiek v ráme. Potom je možné ho zo zbrane stiahnuť smerom dopredu. Vodítko vratnej pružiny ostane v ráme. Na ňom je vhodné nechať aj samotnú vratnú pružinu. Z demontovaného záveru sa vytiahne hlaveň. Tým je rozborka skončená. Skladanie sa realizuje opačným postupom. Jediné na čo si treba dať pozor je poloha hlavne v závere. Hlaveň by mala byť zasunutá do záveru tak, aby vpredu čo najviac trčala, ale zároveň vodiacou skrutkovicou hore (pri pohľade na záver otočený „hore nohami“).

[pic]

Obrázok 47 Balenie pištole Grand Power K100 aj s dodávaným príslušenstvom

Zdroj:

Spúšťový mechanizmus K100 je dvojčinný (vyrába sa aj verzia DAO) s dráhou spúšte

v režime DA dlhou 20 mm s odporom 35 N a miernym prepadom po výstrele. V režime

SA má spúšť takmer bodovú charateristiku s odporom 20 N.

V teste uskutočnenom časopisom Střelecký Magazín v júli 2003 zameranom na rýchlopaľbu a spoľahlivosť po asi 700 výstreloch bez jedinej závady bola zbraň tak horúca, že ju museli ochladiť ponorením do vody. Potom nasledovala ďalšia streľba. Konštruktér K100 z nej dokonca strieľal s nábojom v komore a zvyškom hlavne zatopeným vodou. Ani pri tejto skúške nedošlo k žiadnej havárii alebo poruche. Zbraň po celý čas strieľala bez závad aj keď už mala za sebou 10 000 výstrelov. Na pištoli, ktorá sa behom skúšok ani raz nečistila boli patrné až 1 mm vrstvy nečistôt. Behom streľby nedošlo k ani jednej poruche. Konštruktér Ing. Kuracina povedal, že zatiaľ bola iba raz menená vratná pružina, z dôvodu jej únavy.

Tento test dokazuje, tak ako mnohé ostatné vrátane testu, ktorý vykonali so zbraňou naše ozbrojené zložky, že K100 je veľmi odolná voči vplyvom prostredia aj voči opotrebeniu. V teste ozbrojených zložiek SR ju označili tiež za nadpriemerne presnú.

V prospech tejto zbrane hovorí aj jej nízka nadobúdacia cena cca 17 000 Sk. Pištoľ K100 je dodávaná v čiernom plastovom kufríku spolu s náhradným zásobníkom a náhradnou vratnou pružinou, praktickým nylonovým puzdrom, návodom na obsluhu a plastovým vyterákom.

V súčasnosti sa pripravuje kompaktná verzia určená na skryté nosenie.

[pic]

Obrázok 48 Pištoľ K100 zo záverom v zadnej polohe a nábojom v komore

Zdroj:

Pištoľou Grand Power K100 je vyzbrojená mestská polícia mesta Zvolen. Je možné, že aj iné obecné polície po nej v budúcnosti siahnu.

Špeciálne pre bezpečnostné zložky štátu sa vyrábajú verzie K102R a K105R. Prvá menovaná je schopná streľby 2 ranou dávkou, ktorá dosahuje slušnú presnosť na vzdialenosť 8 – 10 metrov a druhá je plne automatická.

[pic]

Obrázok 49 Príslušníci mestskej polície mesta Zvolen vyzbrojený pištoľami K100

Zdroj:

Pištoľ Grand Power K100 vo verzii Patrol som mal možnosť si obzrieť a držať. Bohužiaľ som si z nej nemohol vystreliť. Pôsobí mohutným dojmom, úchop je veľmi príjemný. Záchyt zásobníku aj poistka sú umiestnené veľmi vhodne, takže nezavadzajú (ako poistka na H&K USP), ale zároveň sú dobre dostupné. S pákou záchytu záveru už je to horšie. Síce nezavadzá, ale palcom strieľajúcej ruky som na ňu nedosiahol ani pri výraznej zmene uchopenia zbrane. Na obsluhu druhou rukou je umiestnená vhodne. Napínanie kohútika palcom strieľajúcej ruky je bezproblémové. Spúšť má v oboch režimoch hladký chod. Mieridlá ponúkajú pravouhlý obrazec. Čo ma trochu prekvapilo je ich zvýraznenie. Na pištoli, ktorú som mal v ruke bola biela bodka na muške menšia ako bodky na cieľniku. Obvykle sú všetky bodky rovnaké. Ale nepovažujem to za chybu, je to len otázka zvyku. Na záver by som pištoľ hodnotil kladne.

3.2.3 GLOCK 17

Typ: Safe Action

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka záveru: 186 mm

Dĺžka hlavne: 114 mm

Hmotnosť: 703 g s prázdnym zásobníkom, 905 g s plným zásobníkom

Kapacita zásobníku: 17 nábojov

Vzhľadom na to, že všetky pištole GLOCK sú prakticky totožné až na veľkosť a použitý kaliber a sú postavene na GLOCKu 17, následný popis bude všeobecný a platný prakticky pre všetky vyrábané verzie.

História a vývoj pištolí GLOCK

Všetko sa začalo tým, že sa inžinier Gaston Glock náhodou dostal na rakúske ministerstvo obrany, kde počul dvoch dôstojníkov, ako sa bavia o probléme rakúskej armády. Ten problém bol v tom, že armáda nemohla zohnať pištoľ, ktorá by vyhovovala jej požiadavkám. Povedal si, že by to nemalo byť zasa až tak ťažké - pre vojaka je pištoľ len súčasť výstroje, ktorú nosí na opasku a takú výstroj predsa vyrábal.

Glock si kúpil pištole Beretta 92, SIG-SAUER P220, CZ 75 a Walther P-38 (ktorá bola v tej dobe štandardnou služobnou zbraňou rakúskej armády), aby skúmal ich funkcie, výhody aj nevýhody. Rozoberal ich, študoval na patentnom úrade, aby zistil najnovšie technologické postupy a poznatky vo výrobe zbraní. Pozval si na večeru troch zbrojných expertov, aby mu povedali, ako má vyzerať ideálna pištoľ.

Dozvedel sa, že pištoľ by nemala vážiť viac ako 800 gramov a mala by mať najvyššiu možnú kapacitu zásobníka. Na odpore spúšte sa experti nezhodli, ale malo to byť od 15 do 30 newtonov. Nemala by mať viac než 40 súčiastok a šírka by mala byť 30 milimetrov. Spúšť by mala byť široká 10 milimetrov. Bezpečnosť zbrane by mala byť zaistená aj pri páde z výšky dvoch metrov, mala by strieľať bez problémov strelivo 9 mm Luger aj s dvojnásobnou laboráciou a mala by byť odolná proti nečistotám, prachu a korózii. Mala by vystrieľať 10 000 rán s maximálne jednou akoukoľvek závadou na 1000 rán.

[pic]

Obrázok 50 Pištoľ GLOCK 17 v súčasnej podobe

Zdroj:

Keď experti odchádzali, vysmievali sa Glockovi, že to nedokáže a čím viac mu to dávali najavo, tým viac si Glock veril a posiloval si motiváciu, že práve on, úplný amatér v oblasti zbraní, by mohol postaviť tú najlepšiu pištoľ na svete. Od tej chvíle mal dva roky na to, aby stihol postaviť pištoľ v termíne, a tak začal usilovne pracovať, pretože taký termín je na vývoj zbrane naozaj veľmi tesný. Kreslil súčiastky, nechával si ich u svojho technika zhotoviť, po večeroch v pivnici svojho domu strieľal svojou ľavou rukou, aby v prípade fatálneho zlyhania mohol ďalej pracovať. Takto vznikli štyri prototypy, ktoré sa dodnes dochovali.

Po dvoch rokoch bola pištoľ akurát hotová, hlavne vďaka tomu, že po nociach usilovne pracoval, aby stihol dodať pištoľ na skúšky. Armáda bola spokojná, avšak, ako je už zvykom, potrebovala ešte urobiť na pištoli nejaké drobné úpravy. Hlavne išlo o úderníkovú poistku. V roku 1983 bola pištoľ definitívne hotová. Nastúpila do výzbroje rakúskej armády pod označením P.80 v počte 25 000 kusov. Vzápätí prišla veľká objednávka od nórskej armády. Komerčné označenie pištole je Glock 17, po kapacite zásobníku.

Od svojho skonštruovania sa pištoľ dodnes nijako výrazne nezmenila. Pribudli ďalšie verzie v rôznych rážach a veľkostiach. Podstatných a možno jediných rozdielov sa dočkal snáď len rám. Najskôr mal rybinu okolo celej rukoväte, potom mal rybinu len na ľavej a pravej stene rukoväte a vpredu a vzadu mal zdrsnenie. Potom bola rukoväť zmenená na ergonomickú, z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že krásne padne do ruky. Posledné verzie majú navyše aj taktickú lištu pod hlavňou. Na  tú sa dá pridať taktická rukoväť, laserový zameriavač, taktický reflektor a podobne. Na nasledujúcich obrázkoch je patrný vývoj rukoväte a rámu:

[pic] [pic]

Obrázok 51 Pôvodná verzia rukoväte Obrázok 52 Druhá verzia rukoväte

[pic][pic]

Obrázok 53 Tretia, ergonomická verzia rukoväte Obrázok 54 Štvrtá verzia rámu s

 pridanou taktickou lištou

Zdroj:

Ako to už býva, armádna zákazka je najlepšou reklamou. Geniálny inžinier Gaston Glock vytvoril vo svojej továrni na spracovanie plastov v Deutsch-Wagramu fenomén, ktorý sa stal na sklonku 20. storočia druhým symbolom Rakúska. V roku 1999 uzrela svetlo sveta už dvojmiliónta pištoľ značky GLOCK. Tieto zbrane sa uplatnili v armádach a bezpečnostných zboroch po celom svete, ale aj v radách športových strelcov a ľudí, ktorí potrebujú zbraň pre obranu. Podľa jedného reklamného sloganu je synonymom GLOCKu sila a spoľahlivosť - a drvivá väčšina užívateľov to potvrdzuje. V roku 1986 boli prvé GLOCKy dovezené do USA. Dnes je GLOCK najväčším dodávateľom služobných pištolí v USA s podielom viac ako 60% z celkového objemu. Jeho zbrane používa viac ako 4500 policajných a bezpečnostných zložiek po celých Spojených štátoch. Z každých troch pištolí, zakúpených pre štátnu službu, sú dve značky GLOCK. A to je väčšinou najprv vypísané výberové konanie. Pištole GLOCK doslova dobyli Ameriku.

GLOCK nie je prvou služobnou pištoľou s plastovým rámom. Bol o takmer desať rokov predbehnutý typom VP 70 nemeckej firmy Heckler & Koch. Jednoznačne, ale je prvou obchodne úspešnou plastovou pištoľou.

Konštrukcia a funkcia

Impozantní zoznam úspechov tkvie nepochybne v spojení plastového rámu s jednoduchým a bezpečným spúšťovým mechanizmom. Obe patentovo chránené konštrukcie sú precízne vyrobené na najmodernejších strojoch. Tým je dosiahnutá 100% zameniteľnosť dielov jedného modelu a 75% zameniteľnosť dielov u všetkých typov. Malý počet súčiastok, ktorých je so zásobníkom len 34 - to všetko bez jedinej skrutky - potom zaručuje bezchybnú funkciu v najťažších podmienkach. Tomu napomáha technológia povrchovej úpravy oceľových dielov tzv. teniferovaním, čím sa dosahuje vysokej tvrdosti a súčasne odolnosti proti korózii.

Záver jednoduchého tvaru pravouhlého hranolu je uzamykaný hranou zosileného konca hlavne do vyhadzovacieho okienka a odomykaný záklzom s núteným znížením hlavne (systém Browning-Petter). Vratná pružina záveru, vinutá z plochého drôtu, je umiestnená v ráme pod hlavňou. Všetky modeli majú záchyt záveru situovaný na rukoväti, na ľavej hornej strane. Po poslednom výstrele zostáva záver v zadnej polohe.

Pištole GLOCK sú štandardne osadené pevnými mieridlami. Muška je zvýraznená bielou bodkou a cieľnik pre GLOCKy typickou bielou čiarou v tvare písmena U.

Spúšťový a bicí mechanizmus je totožný u všetkých modelov. Jedná sa o bezkohútikový mechanizmus s predopnutým priamobežným úderníkom, zjednodušený tak, že obsahuje minimálny počet súčastí, ale väčšina z nich plní viac funkcií. Pri stlačení spúšte je najskôr stlačený stredový jazýček, ktorý bráni neúmyselnému pohybu spúšte. Potom sa tiahlo spúšte začne pohybovať dozadu. O jeho zadnú hranu je u natiahnutej pištole opretý ozub úderníku (pri nenatiahnutej zbrani je spúšť v zadnej polohe a na stlačenie spúšte mechanizmus nereaguje). Stláča sa už čiastočne napnutá bicia pružina, navinutá okolo tela úderníku. Na konci dráhy tiahlo spúšte narazí na šikmú plôšku ovládacej pružiny - vypínač. Ten stlačí tiahlo dole, hrana tiahla poklesne a ozub úderníku sa nad ňou prešmykne dopredu.

[pic]

Obrázok 55 Pištoľ GLOCK 17 rozobraná na jednotlivé súčiastky

Zdroj:

Po odpálení náboje kĺže puzdro záveru dozadu. Krivka vnútri puzdra odkloní do strany ovládaciu pružinu a odtlačí ju od tiahla spúšte. Tiahlo spúšte sa zdvihne hore a na konci spätného pohybu puzdra záveru zachytí hrana tiahla znovu ozub úderníka. Záver sa vracia do prednej polohy, ale úderník zostane zachytený. Pri tom sa stlačí bicia pružina. Po uvoľnení jazýčku spúšte úderník zostáva zachytený, ale sleduje tiahlo a napätie bicej pružiny sa zníži. Úderník nemôže byť vypustený, pretože šikmá plôška ovládacej pružiny je stále odklonená mimo tiahla spúšte. Až úplné uvolnenie spúšte umožní vrátenie odklonenej ovládacej pružiny nad tiahlo. Tiahlo spúšte teda funguje ako záchyt úderníku a spoločne s ovládacou pružinou aj ako prerušovač.

[pic][pic]

Obrázok 56 Poistná páčka na spúšti Obrázok 57 Automatická úderníková poistka

Zdroj:

Zdroj:

GLOCKy nemajú vonkajšiu manuálnu poistku. Sú však vybavené tromi navzájom nezávislými poistnými mechanizmami. Prvým je poistná páčka na spúšti (Trigger Safety). Pokiaľ nie je spúšť stlačená prstom spredu, vyčnieva poistná páčka pred čelnú plochu spúšte a jej druhý koniec blokuje pohyb spúšte proti rámu zbrane.

Ďalším poistným prvkom je dnes už klasická automatická poistka úderníka (Firing Pin Safety). Je tvorená odpruženým valčekom, ktorý prechádza dráhou úderníku, a zdvihátkom na tiahle spúšte. V kľudovej polohe tlačí pružina blok smerom dole. Pri stlačení spúšte sa začne pohybovať tiahlo spúšte a s ním aj zdvihátko (ktoré je vlastne len výstupkom na tiahlu spúšte). Tesne pred koncom chodu spúšte zdvihátko narazí na blok poistky a nadvihne ho. Tým sa dostane vybranie v bloku poistky do takého postavenia, že okolo neho môže úderník prejsť a udrieť na zápalku.

Posledným poistným prvkom je vedenie tiahla spúšte (Drop Safety). Neumožňuje zníženie funkčnej hrany tiahla spúšte skôr, než na konci chodu spúšte. Pokiaľ teda nie je spúšť úplne stlačená, nemôže sa ozub úderníka prešmyknúť nad hranou tiahla spúšte. Bezpečnosť a súčasne strelecká pohotovosť zbrane s nábojom v komore je rovnaká ako u dvojčinného revolveru. Na rozdiel od neho je však možné výmenou jedinej súčiastky meniť odpor spúšte od 20 do 35 N. Zmena odporu pritom nemá vplyv na dĺžku chodu spúšte.

[pic]

Obrázok 58 Poistka vedenia tiahla spúšte

Zdroj:

Glock svoj systém označuje ako "Safe Action" (bezpečný spúšťový systém, SfA). Výstižnejšie by asi bolo označenie, ktoré u svojich zbraní neskôr použila firma Para Ordnance: Light Double Action (LDA, dvojčinný systém s ľahkým chodom). Bezpečnosť spúšťového systému GLOCK je porovnateľná s ostatnými pištoľami s dvojčinným spúšťovým mechanizmom. Pri nesprávnej manipulácii s nabitým GLOCKom si prestrelíte nohu rovnako spoľahlivo ako ktoroukoľvek inou zbraňou. Dokladajú to správy z americkej tlače. V USA je údajne vedených asi 30 súdnych sporov proti firme GLOCK. Z ich zbraní totiž došlo k nechceným výstrelom, ktoré mali za následok zranenie alebo dokonca usmrtenie.

[pic]

Obrázok 59 Pištoľ GLOCK 17 s vytiahnutým zásobníkom, na ktorom sú vidieť kontrolné otvory počtu zostávajúcich nábojov

Zdroj: foto autor práce

Hlavne všetkých modelov GLOCK sa vyrábajú rotačným kovaním za studena. Na rozdiel od polygonálneho vývrtu zavedeného firmou Heckler & Koch, ktorý je na reze zložený z úsekov kružníc o rôznom polomeru, tvorí profil vývrtu hlavní GLOCK kombinácia úsekov priamych a kruhových, s osou totožnou s osou hlavne. Pre ráže 9 mm Luger a .40 S&W je vývrt šestvrcholový s dĺžkou pravotočivého závitu 250 mm, ráž .45 ACP má osemvrcholový vývrt s dĺžkou pravotočivého závitu 400 mm. Výroba hlavní je plne automatická vrátane kontroly, a to v cykloch po 24 kusoch. Prvý a posledný je vždy automaticky skontrolovaný.

[pic]

Obrázok 60 Pištoľ GLOCK 17 so štandardným 17 ranným zásobníkom

Zdroj:

Všetky oceľové diely pištolí GLOCK majú na povrchu vrstvu označovanú ako tenifer. Pri hrúbke 3 mikrometre (0,003 mm) dáva povrchu oceli tvrdosť 68-70 HRC (údajne o jeden stupeň menej než prírodný diamant, to by odpovedalo korundu) a naviac vysokú odolnosť proti korózii. Po armádnych skúškach neboli zistené náznaky korózie ani na odmastených súčiastkach. Na vnútorných súčiastkach je ponechaný matný strieborný povrch, vonkajšie sú ešte upravené brynýrovaním. Povrchová úprava záveru má len estetickú funkciu a jej oter na hranách je jen kozmetická záležitosť. Teniferom je pokrývaný aj vývrt hlavne.

Podobne má GLOCK dokonale zvládnutú výrobu polymérov a jeho plastové rámy majú vlastnosti niekoľkokrát prevyšujúce oceľové. Vzhľadom k tvrdosti povrchu oceľových dielov bola celá pištoľ konštruovaná tak, aby u pohyblivých dielov dochádzalo vždy len k styku oceľ na oceľ alebo plast na plast. Preto sa záver pohybuje v oceľových vodítkach a ovládacie výstupky hlavne v oceľovej vložke. Tam, kde by dochádzalo k styku oceli s plastom, majú oceľové diely plastovú nástavbu. Konštrukčné detaily sú chránené radom patentov.

Plast, použitý na rám s rukoväťou, je v ťahu o 17 % pevnejší než oceľ a o 85 % ľahší. Výrobca zaručuje stálosť rozmerov a mechanických vlastností v teplotnom rozmedzí od – 50o C do + 200o C. Materiál má veľmi nízku tepelnú vodivosť, preto nedochádza k zrážaniu vzdušnej vlhkosti na vnútorných plochách a nemôže sa napríklad zablokovať spúšťový mechanizmus zamrznutím vyzrážanej vody. Ergonomika rukoväte pištole je patentovo chránená a uhlom sklonu rukoväte 108o sa dosiahlo toho, že osa hlavne je predĺžením strelcovho prstu. Podľa prieskumov výrobcu by rukoväť mala vyhovovať približne 80% užívateľov.

Z plastu sú vyrábané aj všetky doplnky a puzdra. Zásobník tvorí plastový plášť s oceľovými výstuhami, ktoré na ústi prechádzajú do vývodu zásobníku. Pri malých rozmeroch má nevídanú kapacitu. Už prvý GLOCK mal zásobník na 17 nábojov 9 mm Luger. Novým doplnkom je nadstavec dna zásobníku s držiakom na svetlo. 100% zameniteľnosť sa vzťahuje aj na zásobníky, takže je možné pre určitú ráž a šírku rámu použiť zásobník s plnou kapacitou aj v kompakte so skrátenou rukoväťou.

GLOCKy sú dimenzované na dvojnásobné prekročenie prevádzkového tlaku plynov bez poškodenia. Na konci nábojovej komory je vybranie, ktoré je poistkou v prípade tlakov ešte vyšších. Pri roztrhnutiu nábojnice sa odvedie pretlak do rámu a dôjde k vyrazeniu zásobníku smerom k zemi. Síce to nezabráni deštrukcii rámu, ale účinne je chránený strelec a osoby v jeho okolí.

Jediné, s čím sa zrejme vo vývoji u GLOCKov nepočíta, je ľavo ručné ovládanie. Zástupci výrobcu tvrdia, že ovládanie záchytu zásobníka ľavou rukou sa dá ľahko nacvičiť a vraj je to možné spraviť rýchlejšie než pravou.

Výroba GLOCKov sa realizuje iba v Rakúsku. Obchodná filozofia výrobcu je totiž úplne opačná než u iných firiem. Nehľadá po svete volné výrobné kapacity, ale všetko vyrába vo vlastných dvoch závodoch. I keď má päť zastúpení po celom svete, len v USA je zavedená finálna montáž z dovezených dielov. Ale pretože GLOCKy sú vysoko unifikované a majú minimálny počet dielov, je ich zostavenie veľmi ľahké a nenáročné na výrobné priestory. Všade inde sa ponúkajú len hotové a "doma" preskúšané výrobky.

[pic]

Obrázok 61 Pištoľ GLOCK 17, na spodnej časti rukoväte je vidieť výrez na ľahšie uchopenie zásobníka pri vyťahovaní

Zdroj:

Údržba

Veľmi jednoducho je u GLOCKov vyriešené rozoberanie na čistenie. Vytiahne sa zásobník a po kontrole nábojovej komory sa stiahne záver o niekoľko milimetrov dozadu. Potom sa smerom dole stlačia po oboch stranách zbrane nad spúšťou trčiace drôtené výstupky (viď obrázok 77 Slide Lock) a záver je možné stiahnuť dopredu z rámu zbrane. Pokiaľ to nejde, posunuli ste ho príliš dozadu a ozub úderníku zachytil za funkčnú hranu tiahla spúšte. Preto je treba vrátiť záver späť do prednej polohy, stlačiť spúšť a opakovať celý postup. Z vytiahnutého záveru sa vytiahne vratná pružina s vodítkom a hlaveň.

Zbraň sa skladá identicky, samozrejme v opačnom poradí. S trochou tréningu je môžné dať rozobraný GLOCK dokopy za 5 – 6 sekúnd. Odborníci, ktorí poznajú svoje remeslo, môžu rozobrať GLOCK na jednotlivé súčiastky za menej než jednu minútu. To je rýchlejšie, ako môžu byť niektoré iné pištole rozobrané za účelom vyčistenia.

Modely pištolí GLOCK

Ako už bolo spomínané GLOCK 17 bol prvou pištoľou firmy GLOCK. Je to pravdepodobne najrozšírenejšia pištoľ na svete. V EU je okrem rakúskej armády a polície štandardnou zbraňou nórskej armády, švédskej armády a polície a je taktiež najpoužívanejšou zbraňou špeciálnych jednotiek na celom svete. Používa ju rakúska GEK Cobra, nemecká GSG9, francúzska GIGN, poľský GROM, belgická SIE-ESI a mnoho ďalších. GLOCK 17 je štandardnou služobnou zbraňou Colnej správy SR, spolu s menším bratom GLOCKom 19. Na nasledujúcom obrázku je vidieť prehľad vyrábaných modelov firmy GLOCK.

[pic]

Obrázok 62 Modelová rada pištolí GLOCK

Zdroj:

Výdrž pištolí GLOCK

V USA je známi prípad, kedy bolo z GLOCKu 17 vystrelených 125 000 rán s iba 2 závadami. Je to však výnimočný prípad a sám výrobca udáva, že u nových zbraní je tolerancia 20 závad na 10 000 výstrelov (teda 0,2%). Aj to je však dobrý výsledok.

V USA vykonaných testoch zistili, že po prvých 10 000 výstreloch došlo k vyhladeniu styčných plôch spúšťového mechanizmu a poklesu odporu spúšte z 25 na 19 N. Jediný vážnejší problém predstavovali plastové mieridlá. Sériová muška sa ošúchala už po 500 vytiahnutiach zbrane s puzdra. Po tomto zistení boli mieridlá testovanej zbrane nahradené za tritiové trojbodové mieridlá Trijicon. Tie úspešne vydržali 500 000 tasení.

Ďalej v USA zisťovali vplyv opotrebenia zbrane na presnosť streľby. Po 125 000 ranách pištoľ dosahovala pri streľba na 25 metrov s podoprenou zbraňou troma ranami zoskupenie zásahov o priemere 75 mm.

V USA dokonca skúšali zhadzovať pištoľ z vrtuľníka z výšky 60 metrov na betón. Vždy sa ulomili mieridlá, ale zbraň bola vždy streľby schopná.

Po prečítaní týchto riadkov by sa mohlo zdať, že GLOCK znesie všetko. Nie je to pravda. Jedným z nebezpečných omylov je tvrdenie, že s GLOCKom sa dá cvičiť "nasucho" bez nábojnice alebo cvičného náboje v komore. Plastové diely v závere fungujú ako vodítko úderníka a opierka bicej pružiny. Pri spustení naprázdno nemôžu zabrániť nárazu kovu na kov v krajnej polohe a intenzívne "sušenie" by nevyhnutne viedlo k poškodeniu úderníku.

GLOCK - výhody

Modelová rada predstavuje ucelený systém pištolí, určených prednostne pre služobné účely armád a polície, pre osobnú obranu a pre niektoré disciplíny športovej streľby. Zbrane sú konštrukčne veľmi jednoduché, kvalitne spracované, majú extrémnu životnosť, odolnosť proti hrubému zaobchádzaniu a vysokú spoľahlivosť funkcie aj za sťažených podmienok. V porovnaní s výhradne dvojčinným spúšťovým systémom (DAO) má Safe Action GLOCKov ľahší a kratší chod. V USA doporučujú GLOCKy ako prvú zbraň pre záujemcov, ktorí ešte žiadnu nemali a pre strelcov, ktorí chcú prejsť z revolveru na pištoľ a sú zvyknutý na streľbu zbraňou s dvojčinnou spúšťou. GLOCK je skutočne jednou z pištolí s najľahšou obsluhou, vzhľadom na minimálny počet ovládacích prvkov. Absencia manuálnej poistky znamená, že zbraň je vždy pripravená k streľbe. U nás v prospech GLOCKov hovorí aj ich priaznivá cena, ktorá mierne prevyšuje ceny výrobkov CZ-UB.

GLOCK – nevýhody

Za hlavnú nevýhodu GLOCKov a zbraní s podobným spúšťovým mechanizmom sa považuje nemožnosť napnutia bicieho mechanizmu pretlačením spúšte pri zlyhaní zápalky náboja. U klasického DAO alebo DA mechanizmu stačí znovu stlačiť spúšť a skúsiť, či sa nepodarí zápalku odpáliť druhým úderom. Väčšina strelcov druhým stlačením spúšte reaguje úplne automaticky a nemusí túto činnosť nacvičovať. U GLOCKov je potrebné stiahnuť záver, náboj, ktorý zlyhal vyhodiť a súčasne znovu predopnúť úderník. K tomu je potrebná obojručná manipulácia so zbraňou a väčšina strelcov si musí túto reakciu na zlyhanie zápalky nacvičiť (pre úplnosť je treba dodať, že niektorý ľudia to považujú za výhodu, pretože pokus o opakované odpálenie náboja, ktorý už raz zlyhal je často krát neúspešný). V športovej streľbe je GLOCK nevhodný pre disciplíny, kde sa vyžaduje minimálny rozptyl zásahov a prípadne ľahký a krátky chod spúšte. Chybou výrobcu a predajcov bola reklama prehnane zdôrazňujúca bezpečnosť GLOCKov. Zvlášť v USA (ale aj v EU) na to doplatilo niekoľko ľudí, ktorí si mysleli, že s touto pištoľou nemusia dodržovať základné zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou.

3.2.4 SIG-SAUER P226

Typ: Double Action

Kaliber: 9 x 19 mm Luger

Dĺžka zbrane: 196 mm

Dĺžka hlavne: 112 mm

Hmotnosť: 900 g s prázdnym zásobníkom

Kapacita zásobníku: 15 nábojov

Pištoľ SIG-SAUER P226 sa objavila na trhu v kalibri 9 mm Luger v roku 1983. Je to upravená pištoľ SIG-SAUER P220. Hlavnou zmenou oproti P220 je dvojradový veľkokapacitný zásobník. P226 bola navrhnutá tak, aby nahradila v US Army dovtedy používaný Colt M1911A1. To sa síce firme SIG-SAUER nepodarilo, ale zbraň sa uchytila napríklad u špeciálnych jednotiek US NAVY SEALs. Tiež sa dobre uchytila u polície ako v USA, tak aj v EU. Dá sa povedať, že je to spolu GLOCKom 17 najrozšírenejšia zbraň, ktorú používajú špeciálne jednotky na celom svete. Okrem už spomínaných SEALs je štandardnou zbraňou francúzskych GIGN, britských SAS, poľského GROMu a dokonca aj slovenského Úradu na ochranu ústavných činiteľov.

[pic]

Obrázok 63 Pôvodná podoba pištole SIG-SAUER P226

Zdroj:

[pic]

Obrázok 64 Moderná podoba pištole SIG-SAUER P226

Zdroj:

Po technickej stránke má dvojčinný spúšťový mechanizmus a systém uzamykania záveru totožný so svojim predchodcom P220, u ktorého bol prvý krát použitý systém Browning-Petter. Ide o modifikovaný systém Browning, kde sa uzamykanie realizuje mohutným hranolovitým výstupkom hlavne do vyhadzovacieho okienka na závere. Od svojho vzniku je to najpoužívanejší systém uzamykania záveru. Telo zbrane je z ľahkej zliatiny ako u všetkých pištolí série P220.

P226 má nad spúšťou páčku, ktorá slúži na rozoberanie zbrane po vybratí zásobníka a kontrole, že v komore nie je náboj. Potom sa stiahne záver dozadu, tak aby páčka rozoberania zapadla svojím koncom pri otáčaní dole do oblúkového výrezu v prednej časti záveru. Keď sa tak stane je možné záver s hlavňou pohybom dopredu stiahnuť zo zbrane. Rozborka sa dokončí vytiahnutím vodiacej lišty s vratnou pružinou a následne vytiahnutím hlavne zo záveru. Skladanie sa uskutočňuje opačným postupom.

P226 sa preslávila hladkým chodom spúšte (údajne snáď vôbec najhladším existujúcim) a výbornou presnosťou streľby. Je to krásna, presná, spoľahlivá a drahá zbraň, tak ako všetky zbrane SIG-SAUER. Jedinou známou chybou pištolí SIG-SAUER série P220 je, že sú náchylné na koróziu.

4 ODPORÚČANIE

V tejto kapitole by som chcel zhodnotiť pištole, ktoré sa mi javia ako možné varianty na prezbrojenie a vybrať z nich najvhodnejšiu pištoľ na prezbrojenie slovenských bezpečnostných zložiek.

Za najkvalitnejšie v EU používané zbrane považujem švajčiarske pištole SIG-SAUER P226 a P228 (kompaktná verzia P226), a to najmä pre ich spoľahlivosť a veľmi vysokú presnosť streľby. Vzhľadom na svoju vysokú cenu je však ich masový nákup pre potreby SR vylúčený. Pištoľ SIG PRO SP2022, ktorú používa francúzska polícia, považujem za vhodnú policajnú, ale nie armádnu pištoľ. I keď je o cca 10 000 Sk lacnejšia ako P226 a P228 ešte stále je to pomerne drahá zbraň.

Pištoľ Beretta 92 FS, prípadne 92 G považujem ešte aj dnes za špičku. Jednoznačne pre svoje vlastnosti ako bezpečnosť, spoľahlivosť, rozmiestnenie ovládacích prvkov, jednoduché rozoberanie a slušnú presnosť streľby patrí medzi moje obľúbené zbrane (i keď som doteraz nemal možnosť si z nej vystreliť). Je trochu ironické, že Francúzi túto pištoľ vyraďujú a v SR doteraz ešte nikdy podobne kvalitná zbraň zavedená nebola. No na prezbrojenie našich bezpečnostných zložiek by som ju, kvôli jej vysokej cene, veľkým rozmerom a hmotnosti nedoporučoval.

Česká Zbrojovka Uherský Brod (CZ-UB) patrila v minulosti k našim tradičným dodávateľom. Je to štvrtá najväčšia zbrojovka na svete. Mal som možnosť si zastrieľať z CZ 85 B so športovými mieridlami a jednočinnou spúšťou. Zbraň musím hodnotiť veľmi kladne. Streľba z nej bola príjemná a presná. Bohužiaľ úplne iný dojem vo mne zanechala streľba z CZ 75 D Compact. Možno je to len otázka cviku, ale presnosť nebola ani zďaleka porovnateľná z už spomínanou CZ 85 B a to isté sa dá povedať o spätnom ráze. Pri pištoli CZ 75 D Compact (P-01) hrá navyše v jej neprospech vysoká cena. Navyše som čítal, že životnosť hlavní je u CZ-UB len 12 000 – 15 000 výstrelov. Predpokladám, že to nie je výmysel lebo aj slovenská K100 mala problém s životnosťou hlavní z Uherského Brodu. Tie v súčasnosti používané na K100 sú z produkcie maďarskej firmy FÉG a sú bezproblémové. Z týchto dôvodov by som výrobky CZ-UB vylúčil.

Ako to najlepšie čo sa dá za priaznivú cenu zohnať zostali z pištolí používaných v EU pištole H&K USP, GLOCK 17 a 19 a Grand Power K100.

Pištoľ H&K USP je vhodná ako pre armádu tak pre políciu. Je dostatočne bezpečná kompaktná, spoľahlivá aj presná. V jej neprospech hovorí najmä najvyššia cena z vyššie spomínaných zbraní.

GLOCKy 17 a 19 určite ešte aj po toľkých rokoch, ktoré uplynuli od ich vzniku predstavujú úplnú špičku na poli poloautomatických pištolí. Medzi ich hlavné prednosti patrí vysoká odolnosť a spoľahlivosť, vysoká bezpečnosť, jednoduchá údržba a v porovnaní s H&K USP o cca 10 000 Sk nižšia cena. I keď v presnosti streľby za H&K USP zaostávajú, stále patria k špičke.

Na samotný záver som si nechal domáci výrobok Grand Power K100. Nepatrím síce k takým patriotom, aby som stoj čo stoj presadzoval domáce zbrane, ale nevidím dôvod prečo nevyzbrojiť políciu aj armádu domácou zbraňou ak splní všetky podmienky, ktoré sú na ňu kladené a ešte je aj o cca 2 000 Sk za kus lacnejšia oproti pištoliam GLOCK. Pre potreby skrytého nosenia, napríklad u príslušníkov polície v civile, by som ešte počkal na príchod verzie kompakt. Jediné čo by som pištoli K100 vytkol, ako už som spomínal, je absencia možnosti bez stlačenia spúšte vypustiť do prednej polohy napnutý bicí kohútik. Keby bol tento jediný nedostatok odstránený, K100 by som vrelo doporučoval ako novú služobnú zbraň armády aj polície SR. Keby k odstráneniu tohto nedostatku nedošlo, zbraň by som aj tak doporučoval do rúk profesionálnych vojakov. Pre potreby polície by som v tomto prípade volil radšej pištole GLOCK 17 a 19, teda rovnaké zbrane aké už používa naša Colná Správa a zatiaľ sa osvedčili.

5 ZÁVER

Cieľom práce bolo popísať a porovnať krátke strelné zbrane a strelivo používané v Českej a Slovenskej republike a pokúsiť sa nájsť vhodnú zbraň na prezbrojenie bezpečnostných zložiek SR.

Používanými druhmi streliva a jeho účinnosťou sa zaoberá prvá kapitola. V nej sú popísané bežne používané druhy streliva a jeho účinnosť. Z tejto kapitoly vyplýva, že na účinnosť streliva má vplyv mnoho faktorov. Z jej obsahu je taktiež zrejmé, že štandardným kalibrom v EU a rovnako aj NATO je kaliber 9 mm Luger. V ČR a SR sa však dodnes používa aj starý ruský kaliber 9 mm Makarov. Práve tento by bolo vhodné v blízkej budúcnosti prezbrojiť na už spomínaný štandardný kaliber EU a NATO.

V druhej kapitole je podrobne rozobraná funkcia pištolí a revolverov, vrátane ich bezpečnostných prvkov. Slúži na oboznámenie sa s názvom a funkciou jednotlivých častí pištolí a revolverov, aby bolo možné pochopiť ich fungovanie.

Tretia kapitola obsahuje popis krátkych strelných zbraní používaných v ČR a SR a rozdiely medzi nimi, ich výhody a nevýhody.

V štvrtej kapitole je môj návrh na vhodnú budúcu zbraň pre ozbrojené zložky SR. Bolo by neobjektívne porovnávať tu len zbrane slovenské a české, a preto som tu zahrnul aj najrozšírenejšie pištole európskych zbrojoviek. K tým by bol možno vhodný detailnejší popis, no rozsah práce to bohužiaľ neumožňuje.

Domnievam sa však, že ciele práce sa mi podarilo naplniť a dúfam, že táto práca predstavuje istý prínos pre problematiku hľadania vhodnej krátkej strelnej zbrane pre potreby ozbrojených zložiek SR.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Free Military Page. Dostupné na:

Free Weapons Galery. Dostupné na:

HARTINK, A. 1996. Encyklopedie pistolí a revolverů. Praha: Rebo Productions, 1996.

ISBN 80-85815-66-4.

HELEBRANT, M.– CHLUDIL, I.- KŘENKOVÁ, A.- LIŠKA, P.- PODLEŠÁK, R.-

POUPĚ, P.- ŠEBESTA, M. 2000. Něco o Glocích. Dostupné na:



Historie a vývoj pistole Glock. Dostupné na:

LOPRAIS, Z. 2002. Pistole CZ 75. Dostupné na:



LOPRAIS, Z. 2002. Pistole CZ 82. Dostupné na:



Pistole CZ 75. Dostupné na:

Střelecká Revue 2005 č. 2. MÜLER, P. Překvapení: Beretta Px4 Storm. str. 6

Střelecká Revue 2005 č. 4. KLOZÍK, P. CZ 75 SP-01 Tactical, pistole šampióna ve

střelbě IPSC. str. 10

Střelecká Revue 2005 č. 4. KŘÍŽ, S. Short Stop. str. 20

Střelecká Revue 2005 č. 8. ČERNÝ, P. Systém FX Simunition. str. 18

Střelecká Revue 2005 č. 9. POKORNÝ, Z.- MALÁNIK, Z. Střely „Frangible“. str. 18

Střelecká Revue 2005 č. 10. ČERNÝ, P.- GOETZ, M. Manuál obrannej střelby (4). str.

74

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č. 1: Rez pištoľou CZ 75 B

Príloha č. 2: Rez pištoľou CZ 75 D Compact

Príloha č. 3: Rez pištoľou CZ 100

Príloha č.4: Rez pištoľou CZ 83

[pic]

Príloha č. 1 Rez pištoľou CZ 75 B

Zdroj:

[pic]

Príloha č. 2 Rez pištoľou CZ 75 D Compact

Zdroj:

[pic]

Príloha č. 3 Rez pištoľou CZ 100

Zdroj:

[pic]

Príloha č. 4 Rez pištoľou CZ 83

Zdroj:

-----------------------

[pic]

................
................

In order to avoid copyright disputes, this page is only a partial summary.

Google Online Preview   Download