D2ouvy59p0dg6k.cloudfront.net



SPR?VA O?STAVE PLAN?TY 2018V?ber k?ú?ov?ch faktovLIVING PLANET REPORT 2018 :Je komplexnou správou o zdraví na?ej planéty a stave biodiverzity.WWF ju vydáva ka?dé dva roky. Vyhodnocuje v nej stav 16 700 populácií 4 000 r?znych druhov ?ivo?íchov. Správa varuje, ?e medzi rokmi 1970 – 2014 poklesla populácia ?ivo?íchov o?60 %, najohrozenej?ie sú druhy z?tropick?ch oblastí ju?nej a?strednej Ameriky (89 %) a?sladkovodné druhy ?ivo?íchov (83 % pokles populácie za toto obdobie).WWF pri príprave spolupracuje s renomovan?mi in?titúciami ako Zoological Society of London, Stockholm Resilience Centre a Global Footprint Network. Stav ?ivo?íchov sleduje pod?a re?pektovan?ch indikátorov ako Living Planet Index, IUCN Red List Index ?i Species Habitat index.HROZBY PRE BIODIVERZITU:Vedci analyzovali d?vod ohrozenia 8 500 druhov v??ervenej knihe ohrozen?ch ?ivo?íchov. K?ú?ov?mi faktormi, ktoré sp?sobili ich ohrozenie sú po?nohospodárstvo a?nadmerné vyu?ívanie prírodn?ch zdrojov. V?skum potvrdil, ?e tieto dve prí?iny sú zodpovedné za vyhynutie a? 75 % v?etk?ch rastlín, oboj?ivelníkov, plazov, vtákov a?cicavcov, o ktoré sme pri?li od roku 1500 ná?ho letopo?tu. (Zdroj: Maxwell, S. L., Fuller, R. A., Brooks, T. M. & Watson, J. E. M. Biodiversity: The ravages of guns, nets and bulldozers. Nature 536: 143-145, 2016). Za nadmerné drancovanie prírodn?ch zdrojov stojí ná? konzumn? ?t?l ?ivota. Za posledn?ch 50 rokov na?a ?ekologická stopa“ narástla o?190 %. Pod?a Global Footprint Network potrebuje ?udstvo v globálnom priemere pre svoj ?ivot 1,7 planéty!Rapídne klesá aj biodiverzita oceánov a?v?d. V?prípade oceánov je to d?sledok intenzívneho rybolovu, z?morí a?oceánov sme od roku 1950 vylovili takmer 6 miliárd ton r?b a?bezstavovcov (ako mu?le ?i k?rovce). Namiesto r?b pribúdajú v?moriach plasty. Pod?a ?túdií sme do morí a oceánov vyhodili od roku 2010 medzi 4,8 a? 12,7 miliónov ton plastového odpadu. (Zdroj: Jambeck, J.R. et. Al. Plastic waste inputs from land into ocean. Science 347:768. 2015.)Alarmujúce je ohrozenie sladkovodn?ch druhov. Sladkovodné ekosystémy sú domovom viac ako 100-tisíc známych druhov r?b, m?kk??ov, hmyzu, cicavcov a rastlín, hoci pokr?vajú len menej ako 1 % povrchu Zeme. Sladkovodné ryby majú dnes najvy??ie riziko vyhynutia spomedzi stavovcov. (Zdroj: Burkhead, N.M. Exctinction Rate in North America Freshwater Fishes, 1900-210, Bioscience, 62, 798-808, 2012). Ohrozením je pre ne zne?istenie, nadmerná spotreba vody – op?? najm? v?po?nohospodárstve, ktoré je zodpovedné za 70 % v?etkej spotreby vody vo svete, budovanie priehrad a?bariér, regulácia riek, ale i klimatické zmeny. Dnes na svete stojí asi 50-tisíc ve?k?ch priehrad a?globálne ?udia plánujú v?stavbu 3 600 ?al?ích priehrad spojen?ch s?v?robou energie. (Zdroj: Tarfl, C., Lumsdon, A.E., Berlekamp, J., Tydecks, L, Tockner, K. A?global boom in hydropower dam construction. Aquatic Science 77: 161-170, 2015). Na druhej strane v?ak krajiny, najm? USA ?i Francúzsko a?severná Európa u? pristupujú k?búraniu priehrad, pod?a správy u? bolo v Európe a?USA zbúran?ch 1 500 priehrad. Najviac vplyvom ?loveka trpia mokrade, od roku 1900 sme pri?li o?viac ako 50 % mokradí. (Zdroj: Davidson, N.C. How much wetland has the world lost? Marine and Freshwater Research 65: 934-941, 2014)Svet stráca i?les, a?to najm? tropické pralesy s?najv???ou biodiverzitou. Medzi rokmi 1990-2015 sme stratili a? 129 miliónov hektárov lesa, ?o je rozloha Severnej Ameriky. Za 40 % z?tejto straty je zodpovedné po?nohospodárstvo - ?ivo?í?na v?roba a pestovanie plodín ako palmov? olej, sója ?i cukrová trstina. Autori správy varujú, ?e tlak na lesy sa zvy?uje s?rastúcimi po?iadavkami na drevo ako v?robn? materiál a palivo a?práve kv?li po?nohospodárstvu. Správa o?stave planéty upozorňuje osobitne na stratu biodiverzity p?dy. Tretina v?etk?ch ?iv?ch organizmov planéty sa nachádza ?pod na?imi nohami“, ide o?r?zne mikroorganizmy a?mikro a?makrofaunu – od baktérií a?húb cez bezstavovce, hlísty, ?ervíky a? po mravce, ?i v?p?de ?ijúce mole. Pod?a Global Soil Biodiversity Atlas je oblas?ou s?najni??ím rizikom severná ?as? severnej hemisféry, ktorá je najmenej zasiahnutá vplyvmi ?loveka. (Zdroj: Orgiazzi, A. et al. Global Soil Biodiversity Atlas. 176, European Commission, Luxembourg, 2016.) V?marci 2018 organizácia The Intergovernmental Platform on Biodiversity and Ecosystem Services zverejnila správu o?degradácií p?dy Land Degradation and Restoration Assesment. Pod?a nej bez zásahu ?loveka zostáva len ?tvrtina sú?e. Do roku 2050 to bude len desatina. (Zdroj: IPBES. Summary for policymakers of the thematic assessment report on land degradation and restoration of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services. (IPBES Secretariat, Bonn, Germany, 2018.)Obr. 1: K?ú?ové hrozby pre biodiverzitu planéty a??o ich vyvolávaV?ZVY PRE ?LOVEKA: Vedci ozna?ujú obdobie Zeme, v?ktorom ?ijeme ako Antropocén. Znamená to, ?e ?udia sa stávajú rozhodujúcou silou, ktorá pretvára planétu. Bez dramatickej zmeny v priemyselnom sektore bude pokles biodiverzity pokra?ova? a bude ma? vá?ne d?sledky pre prírodu i ?udí. U? dnes vidíme, ?e v???inu cie?ov v Strategickom pláne k Dohovoru o ochrane biologickej diverzity (2010-2020) sa nepodarí splni?. Vízia pre nasledujúce obdobie musí by? ?aleko ambicióznej?ia. Vlády, firmy i finan?n? sektor sa za?ínajú ?oraz viac zaobera? t?m, ako globálne environmentálne hrozby - najm? degradácia p?dy, zne?istenie vody a extrémne prejavy po?asia, ovplyvnia makroekonomickú situáciu krajín, jednotliv?ch v?robn?ch sektorov a finan?ného trhu. Musíme zmeni? sp?sob v?roby a?spotreby a?komer?n? sektor musí by? lídrom t?chto zmien.Pod?a odhadov, prírodné zdroje globálne priná?ajú ?loveku slu?by v?hodnote 125 biliónov americk?ch dolárov za rok. (Zdroj: Costanza, R. et al. Changes in the global value of ecosystem services. Global Environmental Change 26: 152-158, doi:10.1016/j.gloenvcha.2014.04.002, 2014).Príroda vo svojej rozmanitosti zabezpe?uje ?u?om nielen pitnú vodu ?i kyslík, ale aj potravu, energiu a?tie? suroviny pre v?robu tovarov a?materiálov, ale aj liekov. A? 70 % v?etk?ch nov?ch mal?ch molekúl v?liekoch vyvinut?ch za posledn?ch 25 rokov má p?vod v?prírode. (Zdroj: IPBES. Summary for policy makers of the regional assessment report on biodiversity and ecosystem services for Europe and Central Asia of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services, 48, Bonn, Germany, 2018)Obr. 2: V?znam prírody pre ?udí:___________________________________________________________________________WWF je jednou z najv???ích celosvetovo re?pektovan?ch nezávisl?ch organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovate?ov a?aktívne zastúpenie vo viac ako 100 krajinách. Snahou WWF je prispieva? k?zastaveniu po?kodzovania prírodného prostredia Zeme a?podie?a? sa na vytváraní prostredia, kde ?udia ?ijú v?harmónii s?prírodou. Aktivity realizuje vo viac ako 150 krajinách na 6 kontinentoch a sú zamerané na ochranu biologickej rozmanitosti Zeme, ohrozen?ch druhov rastlín a??ivo?íchov, lesov, v?d, morí a?oceánov, podporu vyu?ívania obnovite?n?ch zdrojov, zni?ovanie zne?istenia a?nadmernej spotreby. ................
................

In order to avoid copyright disputes, this page is only a partial summary.

Google Online Preview   Download