Www.slov-lex.sk



vznesené Pripomienky v?rámci medzirezortného pripomienkového konaniaZákon, ktor?m sa mení a dop?ňa zákon ?. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor?ích predpisov a ktor?m sa menia a dop?ňajú niektoré zákonyPo?et vznesen?ch pripomienok, z?toho zásadn?ch196 / 102SubjektPripomienkaTypAmCham Slovakia§ 30c odsek 5, pís. b)1. Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj a) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj Konkrétne oblasti, ktoré je v súvislosti s odpo?tom v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v § 30c ZDP (?alej len ?“super-odpo?et“) z ná?ho poh?adu potrebné prehodnoti? mo?no zosumarizova? nasledovne: a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu a) 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na naprogramovanie rie?enia nadizajnovaného daňovníkom - za?ínajúce spolo?nosti majú ?asto jedine?né a inovatívne nápady, ?i doká?u nadizajnova? prelomov? softvér, ale z d?vodu nedostatku intern?ch kapacít v za?iatkoch podnikania je samotné programovanie nimi navrhnutého rie?enia ?astokrát outsourcované. V danom kontexte programovanie predstavuje len rutinnú aktivitu, ktorá by sama o sebe nesplnila definíciu v?skumu a v?voja na úrovni samotného programátora, ?o zabezpe?uje, ?e nem??e d?js? k dvojitému super-odpo?tu v?davkov na v?skum a v?voj u oboch subjektov sú?asne. Ke??e je v?ak takáto slu?ba nevyhnutná pre projekt v?skumu a v?voja na strane jej obstarávate?a, mali by sa príslu?né náklady kvalifikova? u spolo?nosti vykonávajúcej samotn? v?skum a v?voj podobne, ako náklady na testovanie a certifikáciu vy?adovanú legislatívou; 5. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) Metodické usmernenia / pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tu Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti: a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch –usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – po vzore ?eskej republiky vypracova? metodiku, ktorou by sa daňoví kontrolóri boli povinní riadi? pri posudzovaní oprávnenosti ?erpania super-odpo?tu ustanovujúcu povinnos? prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak správca dane spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om takejto metodiky by bolo eliminova? riziko, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú? / vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti. ZAmCham SlovakiaDaňová podpora rekapitalizácie firiem - § 21a§ 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. D?vod: Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. ZAmCham SlovakiaIn?titút skupinového zdaňovania.Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Zd?vodnenie: A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. ZAmCham SlovakiaKapitálové fondyPod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) a) Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b) Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. ZAmCham SlovakiaOdpo?et daňov?ch strát § 30Odpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30) a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. Zd?vodnenie: V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. Zd?vodnenie: b) Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. ZAmCham SlovakiaPatent Box - §13aa) Umo?nenie ?erpania oslobodenia ?asti v?nosov z v?sledkov v?skumu a v?voja (tzv. patent box) aj na inovatívne biznis modely ako sú in-app purchases a software as a service (SaaS) v §13a ods. 1 ZDP preto navrhujeme aby sa formulácia ?z odplát za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie“ vz?ahovala iba na patenty, ú?itkové vzory a iné kategórie upravené v písm. a), zatia? ?o v písm. b) by sa hovorilo o ?odplatách za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie alebo za poskytnutie slu?by sprístupnenia po?íta?ového programu (softvéru), ktor? je v?sledkom v?voja 1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu pod?a osobitného predpisu, 74bc) a to vo v??ke 50% z t?chto odplát (príjmov)“. D?vod: a) Je potrebné reflektova? sú?asné trendy a upusti? od rigidného naviazania patent boxu len na príjem vo forme licencie, ktor? je v dne?nej dobe ustupujúcou formou predaja softvéru. Aby prístup k tejto forme podpore v?skumu a v?voja mali práve spolo?nosti ktor?m bola p?vodne ur?ená, malo by b? sprístupnená aj pri príjmoch z in-app purchases a SaaS. b) Zru?enie podmienky kapitalizácie v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - Tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - Ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. D?vod: b) ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e takáto podmienka nemá paralelu v in?ch rozvinutej?ích ekonomikách uplatňujúcich obdobn? re?im podpory v?skumu a v?voja ako sú Spojené krá?ovstvo, ?rsko ?i Izrael, ktoré sa aj v?aka tak?mto nástrojom stali svetov?mi ve?mocami v oblasti inovácií. V praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu. c) Zru?enie podmienky vlastného v?voja c) Zru?enie podmienky vlastného v?voja - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. D?vod: Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh / aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom ?nakúpen?ch“ nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a §13a, ods.4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu. d) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby" v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen?. D?vod: d) Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. e) ?prava v?po?tu ceny v?robku §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov. D?vod: Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. ZAmCham SlovakiaPravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti § 3, § 51h, § 51ia) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: c) podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, d) kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, e) zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. Zd?vodnenie: Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. ZAmCham SlovakiaZamestnanecké akcie - § 5, § 9, § 17, § 48, § 51e, § 52zziZamestnanecké akcie – Predmetom navrhovanej legislatívy je zv??i? konkurencieschopnos? zamestnávate?ov v globálnom prostredí, ke??e schopnos? presadi? sa je do ve?kej miery závislá od schopnosti priláka? a udr?a? si najschopnej?ích zamestnancov. Zamestnanecké akciové plány sú motivujúce a zároveň zvy?ujú zainteresovanos? k?ú?ov?ch mana?érov a zamestnancov do inovácií, ktoré sú nevyhnutné po?as hospodárskej krízy. A) par. 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ Zd?vodnenie: Navrhovaná úprava sa vz?ahuje na situácie kedy fyzické osoby participujú v zamestnaneck?ch akciov?ch plánoch, kde pod?a poznatkov z praxe existuje dopyt zo strany napr. mlad?ch spolo?ností (tzv. start-upy) alebo rodinn?ch firiem, ktoré 20 a? 30 rokov po za?atí podnikania sú nútené za?a? rie?i? otázku nástupníctva a lojality k?ú?ov?ch mana?érov, po zatraktívnení tejto formy odmeňovania ve?mi populárnej a vyu?ívanej v zahrani?í. Navrhovan?m znením zákona sa sleduje zv??enie konkurencieschopnosti tuzemsk?ch podnikate?ov a ?ir?ie uplatnenie zamestnaneck?ch akciov?ch plánov, pri ktor?ch sa v??ka nepeňa?ného príjmu v kone?nom d?sledku odvíja od hospodárskych v?sledkov zamestnávate?a, resp. skupiny, pre ktorú zamestnanec vykonáva závislú ?innos?. Na základe uvedeného by mal by? zamestnanec motivovan? ?o najviac prispie? k dosiahnutiu cie?ov zamestnávate?a, pri?om na strane zamestnávate?a má takáto forma odmeňovania pozitívne efekty v oblasti riadenia hotovosti (cashflow) a k udr?aniu si k?ú?ov?ch zamestnancov, ktorí umo?nia spolo?nosti uspie? v ?ase hospodárskej krízy. V zákone o dani z príjmov sa navrhuje pre ú?ely podpory vy??ie uveden?ch cie?ov úprava re?imu zdaňovania zamestnaneck?ch akcií. V zmysle navrhovaného znenia sa po vzore Estónska, Izraela, Spojen?ch ?tátov americk?ch, Po?ska a ?al?ích ?tátov s atraktívnym daňov?m re?imom zamestnaneck?ch akciov?ch plánov posúva moment zdanenia príjmu z nadobudnutia zamestnaneckej akcie, ?i u? nadobudnutej na báze opcie alebo priamo odplatne alebo bezodplatne prevedenej na zamestnanca, a? do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie na inú osobu (t.j. k jej speňa?eniu). Uveden?m sp?sobom sa zabraňuje situácií, v ktorej je zamestnancovi zdanená hodnota nepeňa?ného príjmu (zamestnaneckej akcie), pri?om prislúchajúca daň zrazená zamestnávate?om v?znamne zní?i ?ist? príjem zamestnanca v danom mesiaci hoci k samotnej realizácií príjmu (speňa?eniu akcie) d?jde a? v budúcnosti, ?ím sa zni?uje atraktivita tejto formy odmeňovania. P?vodná legislatívna úprava ur?ovala hodnotu tohto príjmu zo závislej ?innosti ako rozdiel medzi vy??ou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skuto?nej realizácie zamestnaneckej opcie, zní?enú o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie. Uvedené znenie je problematické hlavne pri spomínan?ch rodinn?ch firmách alebo start-upoch, ke??e je ?ité na mieru akciám ve?k?ch spolo?ností obchodovan?ch na verejnom trhu, zatia? ?o akcie rodinn?ch firiem a start-upov verejne obchodovate?né, a teda ani tak likvidné, spravidla nie sú. Sú?asné znenie nereflektuje ani nedávne zavedenie novej právnej formy obchodnej spolo?nosti, jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorej akcie tie? nie sú obchodovate?né na verejnom trhu. Minimalistick?m variantom adresujúcim potreby t?chto daňovníkov by bolo zavedenie novej úpravy aspoň pri akciách spolo?ností, ktoré nie sú verejne obchodovate?né. V zmysle navrhovaného znenia je príjem zo závislej ?innosti ur?en? ako reálna hodnota zamestnaneckej akcie stanovená v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (tzv., vest) zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie. Sú?as?ou sumy zaplatenej za nákup zamestnaneckej akcie by bola aj sumu zaplatená za nákup opcie za predpokladu, ?e zamestnanecká akcia bola nadobudnutá zamestnancom prostredníctvom op?ného plánu. Nová úprava na rozdiel od starej úpravy, ktorá odkazovala iba na jednu formu tzv. equity compensation schemes – op?né plány – bude teda okrem t?chto upravova? aj akciové plány, pri ktor?ch je akcia na zamestnanca priamo prevedená bez vyu?itia op?ného kontraktu. Vzh?adom na aplika?né problémy, ktoré vznikali pri podmienke ekonomického prepojenia pre kvalifikáciu akciového plánu pod?a p?vodného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa navrhuje roz?írenie definície zamestnaneckej akcie aj na zamestnávate?ov, ktorí sp?ňajú len definíciu personálneho prepojenia v zmysle § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov. Pre ú?ely vylú?enia pochybností oh?adom momentu zdanenia zamestnancov – napr. u t?ch, ktorí u? ukon?ili pracovn? pomer u zamestnávate?a, ktor? im udelil zamestnaneckú akciu – sa navrhuje ustanovi? oznamovaciu povinnos? zamestnanca do 15 dní odo dňa prevodu akcie. Zamestnávate? zahrnie nepeňa?n? príjem zamestnanca do mzdového cyklu v ktorom mu bolo doru?ené oznámenie o prevode akcie od zamestnanca. B) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ Zd?vodnenie: 4. § 5 ods. 4 Vzh?adom na právne a iné obmedzenia v praxi dochádza k situáciám, kedy sú zamestnanecké akcie pridelené zamestnancovi materskou spolo?nos?ou jeho slovenského zamestnávate?a, resp. inou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s osobou zamestnávate?a. Vzh?adom na ?irokú definíciu zamestnávate?a v zákone o dani z príjmov sa zahrani?ná spolo?nos? prepojená so slovensk?m zamestnávate?om, ktorá pridelila zamestnanecké akcie zamestnancom slovenského zamestnávate?a, taktie? m??e v zmysle zákona kvalifikova? za zamestnávate?a, ?o by malo vies? k povinnosti administrova? mzdovú agendu a odvádza? daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov ako zamestnávate?. Navrhuje sa, aby bol v prípade zamestnaneck?ch akcií zdaňovan?ch pod?a § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov za osobu vyplácajúcu tento príjem pova?ovan? slovensk? zamestnávate? a nie obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená s t?mto zamestnávate?om, od ktorej zamestnanec akciu nadobudol, a to pokia? je táto obchodná spolo?nos? (ktorá ude?uje zamestnanecké akcie) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. C) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ Zd?vodnenie: 5. § 5 ods. 7 písm. r) Do § 5 odseku 7 sa dop?ňa nové písmeno r), ktor?m sa oslobodzuje kladn? rozdiel medzi reálnou hodnotou zamestnaneckej akcie ur?enou v momente kedy zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (vest) a jej predajnou cenou v ?ase speňa?enia akcie. Navrhované znenie predchádza zdaneniu nikdy nerealizovaného príjmu v situácií, ke? zamestnanec predáva zamestnaneckú akciu za sumu ni??iu ako reálna hodnota tejto zamestnaneckej akcie v ?ase jej nadobudnutia zamestnancom. Navrhovan?m ustanovením sa zaru?uje, ?e zamestnancovi bude zdanen? iba reálne realizovan? príjem, t.j. dochádza k zdaneniu skuto?ného kone?ného prírastku majetku na strane zamestnanca. D) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ Zd?vodnenie: § 17 ods. 45 K § 17 sa dop?ňa nov? odsek 45, ktor? stanovuje, ?e sú?as?ou základu dane zamestnávate?a bude aj v?davok (náklad) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u daňovníka zná?ajúceho tieto v?davky (náklady), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca, t.j. v momente prevodu zamestnaneckej akcie zo zamestnanca na inú osobu. Okrem jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorá ma mo?nos? upisova? akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanoven?ch Obchodn?m zákonníkom, a teda ktorej priamo m??u vzniknú? náklady na vyradenie zamestnaneckej akcie pri jej prevode na zamestnanca, budú ma? tieto náklady spravidla podobu nákladov na prevod akcie vynalo?en?ch obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s t?mto zamestnávate?om refakturovan?ch slovenskému zamestnávate?ovi v súlade s princípom nezávislého vz?ahu, t.j. nav??ené o odmenu pre túto obchodnú spolo?nos?. V prípade, ke? zamestnávate? ur?en? pod?a § 5 ods. 4 písm. b) uplatňuje hospodársky rok, ktor? nie je toto?n? so zdaňovacím obdobím zamestnanca, by náklady na prevod boli sú?as?ou základu dane zamestnávate?a v tom zdaňovacom období, na ktor? pripadne prevod akcie zamestnancom na inú osobu. E) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ Zd?vodnenie: 7. K bodu 5 - § 48 ods. 3 V § 48 sa dop?ňa nov? odsek 3, ktor? ur?uje ako platite?a dane zamestnávate?a, ktor? je ekonomicky alebo personálne prepojen? s obchodnou spolo?nos?ou, od ktorej zamestnanec nadobudol zamestnanecké akcie, a to za predpokladu, ?e spolo?nos? ude?ujúca zamestnanecké akcie, od ktorej zamestnanec nadobudne zamestnaneckú akciu nie je registrovaná ako zahrani?n? platite? dane pod?a § 48 a ani tu nemá organiza?nú zlo?ku. F) 1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. 2. Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) 3. 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ 4. § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ 5. V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ 6. § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ 7. V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ 8. Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. 9. § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ 10. Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. Zd?vodnenie (vhodné aj do d?vodovej správy): D?vodová správa V?eobecná ?as? Inovatívny a technologick? priemysel (ITP) je postihnut? aktuálnou situáciou a obmedzeniami (cestovania, home office, zmrazenie súkromn?ch investícií, pokles dopytu po produktoch a slu?bách at?.). Jednou z oblastí, v ktorej má pandémia na tieto subjekty najviac negatívne d?sledky je oblas? ich financovania. Tieto ?astokrát mladé firmy nemajú vybudované dostato?né rezervy, ktoré by im pomohli preklenú? v?padky cash flow a sú?asne sa im zhor?il prístup k externému kapitálu, ke??e dostupnos? rizikového kapitálu, ktor?m suplujú hor?í prístup k ?tandardn?m bankov?m zdrojom sa v t?chto ?asoch taktie? zhor?ila. V?padky t?chto zdrojov m??u suplova? bu? tzv. anjelskí investori, ktorí ?tandardne disponujú v???ími objemami vo?ného kapitálu alebo v???ie mno?stvo men?ích investorov prostredníctvom tzv. equity crowdfundingu. Spolo?n?m menovate?om oboch t?chto skupín je, ?e investície vykonávajú ako fyzické osoby – nepodnikatelia, anjelskí investori navy?e ?asto plnia aj úlohu ak?chsi mentorov, v rámci ktorej okrem investovan?ch finan?n?ch prostriedkov pomáhajú bu? neformálne alebo priamo ako ?lenovia orgánov právnick?ch os?b aj odovzdávaním svojich podnikate?sk?ch skúseností a know-how. Tieto fyzické osoby dosahujú 2 druhy príjmov zo svojich investícii (pokia? je investícia úspe?ná): 1. zisk z predaja podielu je plne zdanite?n? (25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného ?ivotného minima) pri?om v?nimkou z pravidla je iba oslobodenie zisku z predaja podielov nadobudnut?ch pred rokom 2004, ktoré sa neuplatní pri investíciách po roku 2004. Okrem dane z príjmu podlieha zisk z predaja podielu zdravotnému poisteniu pri sadzbe 14% bez akéhoko?vek stropu. 2. dividendy vyplatené zo ziskov realizovan?ch za roky 2017 a nesk?r podliehajú 7% dani z príjmov FO, nie sú v?ak predmetom zdravotného ani sociálneho poistenia. Pre úplnos? treba poveda?, ?e pre neúspe?nú investíciu neexistuje ?iadna mo?nos? daňovej amortizácie, na stratu z predaja podielu alebo jeho odpisu pri likvidácii spolo?nosti sa pri vy?íslovaní základu dane z ostatn?ch príjmov fyzickej osoby pod?a § 8 zákona o dani z príjmov neprihliada. Viaceré krajiny (Spojené krá?ovstvo, ?rsko, severské a pobaltské krajiny, Francúzsko, Nemecko) majú dlhodobo vytvorené lep?ie daňové podmienky pre ITP ekosystém pripadne ich aktuálne vylep?ujú. Jedn?m z parametrov úspe?n?ch ekosystémov v technologick?ch centrách sveta, v ktor?ch závetrí Slovensko dlhodobo zostáva je práve daňová podpora tak?chto investícií anjelsk?ch investorov / equity crowdfundingu (napr. EIS a SEIS schéma v Spojenom krá?ovstve, Employment Investment Incentive schéma v ?rsku, Madelin schéma vo Francúzsku at?). Cie?om navrhovanej daňovej podpory je umo?ni? efektívnej?iu ?cirkuláciu“ investícii fyzick?ch os?b do slovensk?ch spolo?ností aby tieto boli motivované reinvestova? plody predchádzajúcich úspe?n?ch investícii do nov?ch projektov. Moment zdanenia príjmov sa v?aka ich oslobodeniu v rozsahu investície do kvalifikovanej spolo?nosti za predpokladu kontinuálnej reinvestície ziskov posúva a? do momentu súkromnej spotreby t?chto prostriedkov fyzickou osobou. Podmienky oslobodenia a ich ?asov? kontext je mo?né ilustrova? nasledovne (grafické znázornenie bude zaslané MF SR emailom): B. Osobitná ?as? K bodu 1 - § 9a: K odseku 1 - Odsek 1 nového § 9a upravuje druhy príjmov, ktoré bude m?c? daňovník, fyzická osoba, od dane oslobodi? za splnenia podmienok pod?a § 9a, konkrétne podiel na zisku (dividendu) ako aj príjem z predaja akcií prípadne obchodné podielu. Predmetom oslobodenia sú príjmy zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahrani?í. Oslobodenia sa vz?ahuje na daňovníkov s obmedzenou aj neobmedzenou daňovou povinnos?ou. K odseku 2 - Oslobodenie príjmu definovaného v odseku 1 sa neposkytuje v neobmedzenej miere, jeho rozsah upravuje odsek 2. V??ka oslobodenia príjmov pod?a odseku 1 sa via?e na a je limitovaná úhrnom splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkom, t.j. splaten?m peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om maximálna suma oslobodenia predstavuje 1 000 000 eur. Fyzická osoba m??e vykona? investíciu, t.j. splati? peňa?n? vklad, aj do viacer?ch kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om zákon neobmedzuje po?et tak?chto investícií, ktoré sa zoh?adnia pri vy?íslení sumy oslobodenia. Podmienkou v?ak je, aby pri ka?dej takejto investícií boli splnené v?etky podmienky v § 9a. Maximálna mo?ná v??ka oslobodenia príjmov pod?a § 9a ods. 1 je v?ak v?dy 1 000 000 eur za jedno zdaňovacie obdobie, pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 ako aj úhrn splaten?ch peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností presahuje 1 000 000 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia. Za peňa?n? vklad sa pova?uje akáko?vek forma peňa?ného vkladu upravená v § 2 písm. ac) zákona. K odseku 3 - Odsek 3 uvádza nasledujúce podmienky oslobodenia príjmov pod?a odseku 1: - písm a) – moment a forma investície; na uplatnenia oslobodenia je potrebné aby daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4. - písm b) – investíciu m??e daňovník vykona? len vo svojom mene a na vlastn? ú?et pri?om takáto investícia nebola zaradená do obchodného majetku daňovníka, pokia? mal daňovník v minulosti príjmy pod?a § 6; - písm c) – osoba daňovníka; oslobodenia sa t?ka len fyzick?ch os?b nepodnikate?ov; - písm d) – osoba daňovníka; daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie by? zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac); - písm e) – vz?ah daňovníka ku kvalifikovanej spolo?nosti; daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie ma? v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku alebo kontrole kvalifikovanej spolo?nosti do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac). K odseku 4 - Odsek 4 upravuje definíciu kvalifikovanej spolo?nosti. Kvalifikovanou spolo?nos?ou je len daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, t.j. daňovník daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Táto podmienka vychádza z cie?u predkladaného návrhu zákona, ktor?m je podpora spolo?ností so slovensk?m domicilom. Ustanovenie písmena b) je in?pirované definíciou malého, mikro a stredného podniku v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES s t?m rozdielom, ?e sa pri vyhodnocovaní kvantitatívnych kritérií neberú do úvahy partnerské a prepojené podniky. Nako?ko sa podpora ma t?ka? mal?ch, mikro a stredn?ch podnikov v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES, predkladan? návrh zákona nepo?íta s t?m, ?e by akcie tak?chto kvalifikovan?ch spolo?ností mohli by? obchodované na regulovanom trhu. Za ú?elom zachovania statusu kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 nesmie ma? takáto spolo?nos? priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto odseku 4, ani nesmie by? spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti. K odseku 5 - Ke??e oslobodenie pod?a § 9a treba posudzova? aj v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci platn?ch v Európskej únií, ustanovuje sa maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku v zmysle Zmluvy o fungovaní E? a Nariadenia Komisie (E?) ?. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní ?lánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. ?Jedin? podnik“ v zmysle nariadenia zah?ňa v?etky subjekty vykonávajúce hospodársku ?innos?, medzi ktor?mi je aspoň jeden z t?chto vz?ahov: - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo vymenova? alebo odvola? v???inu ?lenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo dominantn?m sp?sobom ovplyvňova? in? subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? na základe zmluvy, ktorú s dan?m subjektom vykonávajúcim hospodársku ?innos? uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spolo?nosti; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos?, ktor? je akcionárom alebo spolo?níkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?, má sám na základe zmluvy s in?mi akcionármi alebo spolo?níkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos? pod kontrolou v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?. - Pri posudzovaní dosiahnutia limitu 200 000 eur sa berú do úvahy aj akéko?vek iné formy minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov. K odseku 6 - Aby bol zabezpe?en? súlad s pravidlami pre minimálnu pomoc a za ú?elom dosiahnutia právnej istoty na strane daňovníka a kvalifikovanej spolo?nosti, zavádza sa oznamovacia povinnos? daňovníka, ktor? si chce uplatni? oslobodenie pod?a § 9a, a to vo?i ka?dej kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad, ktor? plánuje zahrnú? do úhrnu splaten?ch vkladov v zmysle odseku 2. K odseku 7 - V súvislosti s oslobodením príjmov pod?a § 9a sa zavádza trojro?ná ochranná lehota, ktorá za?ína plynú? od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a). Po?as tejto lehoty sa bude sledova?, ?i nenastala niektorá zo skuto?ností taxatívne vymedzen?ch v odseku 7, ktoré majú za následok stratu nároku na uplatnenie oslobodenia. Cie?om tohto pravidla je zabezpe?i?, aby sa oslobodenie pod?a § 9a uplatňovalo iba na ú?el zam???an? zákonodarcom, t.j. podpora reinvestovania kapitálov?ch ziskov a dividend individuálnych investorov, ktorí rovnako ako osoby s nimi ekonomicky alebo personálne nemajú v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku a kontrole kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej investujú. Zneu?ívaniu tohto nástroja by mali zabráni? aj v?eobecné pravidlá, ak?m je pravidlo proti zneu?itiu práva v § 3 ods. 6 zákona ?. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskor?ích predpisov. K bodu 2 - § 51e ods.1: - Pokia? daňovník splní podmienky oslobodenia pod?a § 9a, tak sa príjem pod?a § 3 ods. 1 písm. e) nezahrnie do osobitného základu dane pod?a § 51e. K bodu 3 - § 52zzi: K odseku 1 - Vzh?adom na pred??enie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skon?ení obdobia pandémie pod?a § 21 ods. 1 zákona ?. 67/2020 Z. z. o niektor?ch mimoriadnych opatreniach vo finan?nej oblasti v súvislosti so ?írením nebezpe?nej nákazlivej ?udskej choroby COVID-19 v znení neskor?ích predpisov a zámer poskytnú? promptnú pomoc zasiahnut?m podnikate?sk?m subjektom sa ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Daňovníci teda za predpokladu splnenia podmienok v § 9a oslobodia príjmy z predaja podielu, prípadne podielov na zisku (dividend), dosiahnuté v roku 2019 na báze peňa?n?ch vkladov uskuto?nen?ch do kvalifikovan?ch spolo?ností odo dňa ú?innosti novely do lehoty na podanie daňové priznanie za rok 2019. K odseku 2 - S cie?om vyu?i? Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou Covid-19 oznámen? Európskou komisiou sa prechodne navy?uje objem zdrojov vlo?en?ch do jednej kvalifikovanej spolo?nosti (resp. podniku v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci) oprávňujúcich daňovníkov, ktorú splatili tieto vklady vyu?i? oslobodenie pod?a § 9a. Maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov vo vymedzenom období predstavuje 800 000 eur. ZAmCham SlovakiaZreálnenie daňovej amortizácie majetku - § 20§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Zd?vodnenie: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom.ZAPZ§ 17 ods. 15 a 29Navrhujeme upresnenie pou?ívania vecnej a ?asovej súvislosti v súvislosti s prípravou daňového priznania a uznate?nosti daňov?ch v?davkov. D?vod: napr. náklad t?kajúci sa predchádzajúceho obdobia zaú?tovan? v be?nom období do podania daňového priznania by mal byt zahrnut? do základu dane predchádzajúceho obdobia. Ak sa v?ak napr. zabudne vytvori? rezerva, je to náklad be?ného ú?tovného obdobia. Návrh je zabezpe?i? jednotn? prístup správcu dane k tejto problematike. OAPZ§ 17 ods. 19navrhujeme zjednodu?i?/spreh?adni? pripo?ítate?né/odpo?ítate?né polo?ky k ZD - podmienku daňovej uznate?nosti a? po zaplatení úplne vypusti?, postupova? v súlade s ú?tovn?m princípom prira?ovania nákladov do jednotliv?ch období. Vy?ís?ovanie t?chto polo?iek je v praxi ve?mi administratívne náro?né, dopad na ?tátny rozpo?et má iba do?asn? charakter (okrem roku zavedenia/zru?enia). OAPZ§ 17 ods. 19Navrhujeme zru?enie úpravy základu dane pri nákladoch podmienen?ch zaplatením (provízie, konzulta?né slu?by, nájomné). D?vod opatrenia: V tomto prípade ide o v???inou len o do?asn? rozdiel medzi dvoma rokmi. D?vodom je odstráni? do?asné rozdiely, ktoré prechodne zvy?ujú základ dane a splatnú daň z príjmu. Taktie? zní?i? neúmernú administratívu spojenú s testovaním nákladov. OAPZ§ 17 ods. 3 písm. e)Navrhujeme zavies? definíciu vlastného stravovacieho zariadenia, nako?ko ZDP ani súvisiace právne predpisy v sú?asnosti neuvádzajú definíciu vlastného stravovacieho zariadenia, ani bli??ie ne?pecifikujú podmienky, ktoré musí zariadenie splni?, aby bolo pova?ované za vlastné stravovacie zariadenie. D?vod: V aplika?nej praxi nastávajú r?znorodé situácie, kedy napr. spolo?nos? (zamestnávate?) vlastní priestory kuchyne vrátane vybavenia a jedálne, pri?om jedlo je pripravované v t?chto priestoroch bu? priamo zamestnancami tejto spolo?nosti, alebo prípravu jedál zabezpe?uje v priestoroch spolo?nosti tretia strana prostredníctvom vlastn?ch zamestnancov. Taktie? nastávajú situácie, kedy prístup do stravovacieho zariadenia nie je obmedzen? len na zamestnancov spolo?nosti, napr. príprava jedál extern?m dodávate?om. Vzh?adom na uvedené navrhujeme upravi? definíciu vlastného stravovacie zariadenia priamo v ZDP.OAPZ§ 17 ods. 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a ?al?ieNavrhujeme zru?enie ustanovení, ktoré odvodzujú v??ku daňovo uznate?ného v?davku od v??ky základu dane daňovníka (napr. § 17 ods. 34 a 35, § 19 ods. 3, písm. n) ZDP) D?vod : Máme za to, ?e prepo?ty v zmysle predmetn?ch ustanovení predstavujú dodato?nú administratívnu zá?a? pre daňovníka a vo svojej podstate sú pre daňovníka diskrimina?né. OAPZ§ 19 ods. 3 písm. a)Navrhujeme zru?i? limit daňov?ch odpisov u prenajímate?a na v?nosy z prenájmu. Navrhujeme vypusti? v písmene v § 19 ods. 3 písm. a) ?as? ?okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom pri ktorom...“. Prípadne udeli? v?nimku pre prenajímate?ov, pre ktor?ch je prenájom hlavnou podnikate?skou ?innos?ou a lep?ie zacieli? na problematické skupiny daňovníkov. D?vod opatrenia: Odstráni? do?asné rozdiely, ktoré prechodne zvy?ujú základ dane a splatnú daň. Zní?i? neúmernú administratívu spojenú s testovaním daňov?ch odpisov na v?nosy z prenájmu.OAPZ§ 19 ods. 3 písm. b)Navrhujeme zru?enie limitu daňovej zostatkovej ceny na v?nosy z predaja u vybran?ch druhoch majetku (napr. osobné automobily, motocykle, lode, lietadla at?). Prípadne udeli? v?nimku pre prenajímate?ov, pre ktor?ch je prenájom hlavnou podnikate?skou ?innos?ou a lep?ie zacieli? na problematické skupiny daňovníkov. D?vod opatrenia: pri predaji hlavne osobn?ch luxusn?ch automobilov vznikajú straty, ktoré trvalo zvy?ujú základ dane a splatnú daň z príjmov. Bod úzko súvisí s limitom daňov?ch odpisov na v?nosy z prenájmu a navzájom sa ovplyvňujú. OAPZ§ 20 ods. 10 a § 19 ods. 2 písm. h)V prípade tzv. ?nespotrebite?sk?ch úverov“ navrhujeme v §19 ods. 2 písm. h) a v § 20 ods. 10 doplni? v?nimku aj pre daňovníka - lízingovú spolo?nos?. Lízingovú spolo?nos? u? v zákone o dani z príjmov definuje odvolávka /105c/, ktorá bola pou?itá v § 21a ods. 3 o pravidlách nízkej kapitalizácie. D?vod opatrenia: Umo?ni? odpis poh?adávok nezahrnut?ch do príjmov/v?nosov lízingov?m spolo?nostiam, ktor?ch portfólio úverov bolo v?znamne postihnuté epidémiou koronavírusu a nárastom miery nesplácan?ch úverov. ZAPZ§ 20 ods. 14Navrhujeme nasledovné zmeny v § 20 ods. 14: - vypusti? písm. a) - v písm. b) navrhujeme "720 dní" nahradi? "360 dní" - v písm. c) navrhujeme "1080 dní" nahradi? "720 dní" zároveň navrhujeme z predmerného ustanovenia vypusti? podmienku zahrnutia do zdanite?n?ch príjmov/v?nosov. Alternatívne navrhujeme obmedzi? daňovú tvorbu opravn?ch polo?iek a daňov? odpis úverov?ch poh?adávok v zdaňovacom období napr. na sú?et zdanite?n?ch úrokov?ch v?nosov za posledné 3 roky alebo nejaké % z objemu úverov?ch poh?adávok. D?vod opatrenia: zr?chlená mo?nos? tvori? daňové opravené polo?ky na poh?adávky a ich daňovo ú?inn? odpis pod?a ?asového testu-po?tu dni po splatnosti. Mo?nos? zní?i? základ dane a splatnú daň z príjmov o 100% z hodnoty poh?adávky do 2 rokov (aktuálne 100% 3r). Opatrenie navrhujeme v záujme vysporiadania sa s v?znamn?m nárastom miery nesplácan?ch lízingov a úverov v d?sledku epidémie koronavírusu, ktoré zasiahli tradi?né produkty lízingov?ch spolo?nosti vrátane úverov. ZAPZ§ 30Navrhujeme zru?enie v?etk?ch limitov pri úmorovaní daňovej straty (rovnomernos? a doba úmorovania). Princípom je umorovanie daňovej straty, napr. vykázanej za rok 2020, podaním dodato?n?ch daňov?ch priznaní za uplynulé roky 2019,2018. Podaním dodato?n?ch priznaní v roku 2021 by vznikol preplatok s pozitívny vplyvom na casf-flow. Obdobné ustanovenie sa uplatňuje u? aj v ?R. D?vod opatrenia: zní?enie splatnej dane v budúcnosti pri umorovaní daňov?ch strát vzniknut?ch napr. zv??enou tvorbou opravn?ch polo?iek k poh?adávkam a ich odpisom. Pozitívny vplyv na cash-flow. OAPZ§ 5 ods. 7 písm. m) a p)Navrhujeme upravi? zdaňovanie dopravy a ubytovania. Navrhujeme v § 5 ods. 7 písm. m) (v znení ú?innom od 1. 1. 2021) zv??i? nezdanite?nú sumu na dopravu zo 60,-EUR na 200,- eur. V § 5 ods. 7 písm. m) zároveň navrhujeme roz?íri? mo?nos? uplatnenia oslobodenia aj na zamestnancov zamestnávan?ch prostredníctvom personálnych agentúr. Existujúci princíp rovnakého zaobchádzania by im mal poskytnú? dostato?nú ochranu aj pre ú?ely mo?nosti vyu?itia oslobodenia. OAPZ§ 5 ods. 7 písm. n) a o)Navrhujeme zmenu ust. § 5 ods. 7 písm. n) a o) tak, aby vyplácanie 13. a 14. platu prípadne ?al?ích platov vyplácan?ch nad rámec zákona, bolo oslobodené od dane minimálne do v??ky priemerného mesa?ného platu zamestnanca. Obdobne navrhujeme, aby suma do v??ky priemerného mesa?ného platu zamestnanca bola oslobodená od odvodov na strane zamestnanca aj zamestnávate?a. D?vod opatrenia: Zv??i? ?ist? príjem zamestnanca a motivova? zamestnávate?ov k vyplácaniu 13. a 14. platuZAPZk § 30e Navrhujeme do ZDP doplni? nové ust. § 30e, ktoré zavedie v?eobecn? daňov? program na podporu investícií, ktorého mechanizmus sa opiera o nárast investícií v porovnaní s ostatn?mi tromi rokmi a ktor? investorom umo?ní dodato?né uplatnenie nákladov vo forme odpisov investícií vo v??ke 200%. Od?vodnenie: Navrhované opatrenie by podnikom umo?nilo odpo?íta? od základu dane e?te vy??iu hodnotu ako je to v prípade be?n?ch investícií, ?o by pod?a ná?ho názoru v?znamn?m sp?sobom mohlo podpori? príchod zahrani?n?ch investorov, podpori? ?domáce“ firmy a eliminova? problém podkapitalizácie. Podpora investi?nej aktivity je základn?m pilierom rozvoja podnikate?ského prostredia a aj vzh?adom na aktuálnu situáciu sp?sobenú COVID – 19 je potrebné vyvinú? maximálne úsilie v záujme ?na?tartovania“ podnikate?skej aktivity, ktorá m??e by? práve v d?sledku koronavírusu do?asne oslabená. Práve podpora investícii je dobr?m nástrojom na rozbeh ekonomiky po kríze. ZAPZMetodick? pokyn k odpo?tu v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj pod?a § 30c zákona ?. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor?ích predpisovNavrhujeme do sú?asnej metodiky podpori? superodpo?tom na VV: a) Prenos poznatkov vedy a techniky do praxe b) Zavedenie modern?ch metód v predv?robn?ch etapách a v organizácii práce. D?vod: podpora investícii zamestnávate?a do oblasti vedy a v?skumu, ktoré nie je pod?a sú?asnej metodiky podpori? superodpo?tom. ZAPZnad rámec novely12. V súvislosti s usmernením MFSR uverejnenom vo Finan?nom spravodajcovi 5/2002, k niektor?m prípadom úprav základu dane, pri ktor?ch vzniká povinnos? poda? dodato?né daňové priznanie navrhujeme aktualizova? pravidlá v prípade situácií, ke? dochádza k sp?tnej zmene ceny u? uskuto?nen?ch dodávok. Usmernenie na príklade vyú?tovania cien energií, zliav z cien umo?ňuje posudzova? ich za prípady aktuálneho obdobia bez povinnosti poda? dodato?né priznania. OAPZnad rámec novelyNavrhujeme umo?ni? spolo?nostiam, ktoré zostavujú ú?tovnú závierku pod?a IFRS, aby pri ur?ovaní ZD/daňovej straty vychádzali z IFRS hospodárskeho v?sledku a neboli povinné upravova? HV cez prevodov? mostíOAPZnad rámec novelyNavrhujeme zavies? jednozna?nú a zrozumite?nú definíciu stálych prevádzkarní a to aj z titulu digitálnej platformy (toto je ve?mi ?iroká téma na ve?mi h?bkovú diskusiu, ale momentálne naozaj nie presne a transparentne ur?ená, pri?om zodpovednos? za správne aplikovanie zákona je na odberate?ovi tovaru, tovaru s in?taláciou alebo slu?by) D?vod: Odstránenie ohlasovacej povinnosti, zadefinovanie jasnej?ích pojmov (napr. opakovate?nos?). OAPZnad rámec novelynavrhujeme zjednodu?i? a spreh?adni? zdanite?né/nezdanite?né polo?ky zo závislej ?innostiOAPZnad rámec novelyNavrhujeme zjednodu?i? podmienky pre daňovú uznate?nos? opravn?ch polo?iek k poh?adávkamOAPZnad rámec novelyNavrhujeme zladi? princípy ú?tovníctva a daňov? prístup. V súvislosti s upresnením pou?ívania vecnej a ?asovej súvislosti v daňovej praxi, by sme chceli poukáza? na skuto?nos?, ?e pod?a Zákona o ú?tovníctve, ako i z daňovej praxe, náklad a záv?zok na 5xxxx/326xxx a následne zaú?tovaná faktúra 5xxxxx/321xxx musí by? 1:1, aby bol uznan? ako daňov? v?davok be?ného obdobia (hoci niekedy ide len o centove rozdiely zo zaokrúhlovania).OAPZnad rámec novelyNavrhujeme znovu zavedenie zv?hodneného lízingové odpisovania. D?vod: Ustanovenie zo zákona o dani z príjmov k 01.01.2015 vypadlo. Pod?a úpravy platnej do 31.12.2014 mohol nájomca odpísa? majetok obstaran? formou finan?ného prenájmu po?as doby trvania nájmu. D?vodom opatrenia je podpora rastu ekonomiky a lízingového trhu v ?ase po korona víruse a vplyv na základ dane a splatnú daň nájomcov. OAPZnad rámec novelyV oblasti transferového oceňovania navrhujeme zavies? koncepciu bezpe?ného prístavu pre isté typy transakcií. D?vod : Zjednodu?i? systém pre uzavretie APA, aby spolo?nosti mali nieko?ko rokov naozaj mo?nos? myslie? len na rozvoj firmy a jej ziskovos? a nemuseli sa stresova? prípadn?mi daňov?mi kontrolami, ktoré m??u trva? dlho a sú administratívne náro?né OAPZnad rámec novelyZrá?kové dane k softvéru Oh?adom zdaňovania zrá?kovou daňou zo softvéru je vydan? pokyn z roku 1998, ktor? ani terminologicky ani metodicky nenapomáha orientácii v tejto problematike. SR uplatnila v?hrady k modelovej zmluve OECD, kde nadefinovala, ?e za podliehajúcu zrá?kovej dani je aj ?tandardn? softvér, u ktorého je realizovaná akáko?vek úprava na ú?ely pou?itia konkrétnym u?ívate?om. Tento postoj sa nestretáva s postojom dodávate?ov z in?ch krajín a zna?ne to s?a?uje vzájomnú komunikáciu a navy?uje ceny dodávaného softvéru a v??ku zrazenej dane. Iné krajiny definujú, ?e pod zrá?kovú daň zo softvéru spadajú licencie za softvér, SR pou?íva pojem odplaty za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie po?íta?ov?ch programov, ?o je nielen terminologicky ale aj svojou podstatou odli?né. Uvedená skuto?nos? vlastne odradzuje firmy, aby investovali do v?bavy kvalitn?m softvérov?m rie?ením. OAZZZ SRk bodu 43 návrhu § 49a - k bodu 43 návrhu § 49a Registra?ná povinnos? a oznamovacia povinnos?: zákon uvádza povinnos? po?iada? správcu dane o registráciu po získaní povolenia na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie => navrhujeme odstránenie byrokratickej zá?a?e na podnikate?a a zjednodu?enie procesu tak, aby bola táto povinnos? odstránená, nako?ko za?iatok podnikania je uveden? v príslu?nom registri (Obchodn? register, ?ivnostensk? register), v ktorom si m??e správca dane overi? podnikate?sk? subjekt, automaticky ho registrova? a elektronicky mu zasla? oznámenie (prostredníctvom Slovensko.sk), nako?ko ka?d? podnikate?sk? subjekt má povinnos? aktivácie elektronickej schránkyZCIFv?eobecne (nad rámec zákona)V nadv?znosti na sú?asnú situáciu a s oh?adom na skuto?nos? ?e v kreatívnom priemysle je v?znamn? po?et SZ?O, mikro, mal?ch a rodinn?ch firiem, ktoré trpia daňov?m za?a?ením najm? pri dedení, prípadne inej premene v zmysle rozdelenia, splynutia alebo vkladu (pri príbuznej osobe), navrhujeme aby tieto formy "podnikov?ch zmien" neboli daňovo nadbyto?ne za?a?ené, a tak umo?nili udr?a? podnikanie teda poskytovanie slu?ieb a v?roby.OFSOKDaňová podpora rekapitalizácie firiem1. § 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie 2. Kapitálové fondy 3. Zamestnanecké akcie – Predmetom navrhovanej legislatívy je zv??i? konkurencieschopnos? zamestnávate?ov v globálnom prostredí, ke??e schopnos? presadi? sa je do ve?kej miery závislá od schopnosti priláka? a udr?a? si najschopnej?ích zamestnancov. Zamestnanecké akciové plány sú motivujúce a zároveň zvy?ujú zainteresovanos? k?ú?ov?ch mana?érov a zamestnancov do inovácií, ktoré sú nevyhnutné po?as hospodárskej krízy. 1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. 2. Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) 3. 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ 4. § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ 5. V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ 6. § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ 7. V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ 8. Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. 9. § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ 10. Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. Od?vodnenie: 1. Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. 2. a) Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b) Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. 3. § 5 ods. 3 písm. b) Navrhovaná úprava sa vz?ahuje na situácie kedy fyzické osoby participujú v zamestnaneck?ch akciov?ch plánoch, kde pod?a poznatkov z praxe existuje dopyt zo strany napr. mlad?ch spolo?ností (tzv. start-upy) alebo rodinn?ch firiem, ktoré 20 a? 30 rokov po za?atí podnikania sú nútené za?a? rie?i? otázku nástupníctva a lojality k?ú?ov?ch mana?érov, po zatraktívnení tejto formy odmeňovania ve?mi populárnej a vyu?ívanej v zahrani?í. Navrhovan?m znením zákona sa sleduje zv??enie konkurencieschopnosti tuzemsk?ch podnikate?ov a ?ir?ie uplatnenie zamestnaneck?ch akciov?ch plánov, pri ktor?ch sa v??ka nepeňa?ného príjmu v kone?nom d?sledku odvíja od hospodárskych v?sledkov zamestnávate?a, resp. skupiny, pre ktorú zamestnanec vykonáva závislú ?innos?. Na základe uvedeného by mal by? zamestnanec motivovan? ?o najviac prispie? k dosiahnutiu cie?ov zamestnávate?a, pri?om na strane zamestnávate?a má takáto forma odmeňovania pozitívne efekty v oblasti riadenia hotovosti (cashflow) a k udr?aniu si k?ú?ov?ch zamestnancov, ktorí umo?nia spolo?nosti uspie? v ?ase hospodárskej krízy. V zákone o dani z príjmov sa navrhuje pre ú?ely podpory vy??ie uveden?ch cie?ov úprava re?imu zdaňovania zamestnaneck?ch akcií. V zmysle navrhovaného znenia sa po vzore Estónska, Izraela, Spojen?ch ?tátov americk?ch, Po?ska a ?al?ích ?tátov s atraktívnym daňov?m re?imom zamestnaneck?ch akciov?ch plánov posúva moment zdanenia príjmu z nadobudnutia zamestnaneckej akcie, ?i u? nadobudnutej na báze opcie alebo priamo odplatne alebo bezodplatne prevedenej na zamestnanca, a? do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie na inú osobu (t.j. k jej speňa?eniu). Uveden?m sp?sobom sa zabraňuje situácií, v ktorej je zamestnancovi zdanená hodnota nepeňa?ného príjmu (zamestnaneckej akcie), pri?om prislúchajúca daň zrazená zamestnávate?om v?znamne zní?i ?ist? príjem zamestnanca v danom mesiaci hoci k samotnej realizácií príjmu (speňa?eniu akcie) d?jde a? v budúcnosti, ?ím sa zni?uje atraktivita tejto formy odmeňovania. P?vodná legislatívna úprava ur?ovala hodnotu tohto príjmu zo závislej ?innosti ako rozdiel medzi vy??ou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skuto?nej realizácie zamestnaneckej opcie, zní?enú o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie. Uvedené znenie je problematické hlavne pri spomínan?ch rodinn?ch firmách alebo start-upoch, ke??e je ?ité na mieru akciám ve?k?ch spolo?ností obchodovan?ch na verejnom trhu, zatia? ?o akcie rodinn?ch firiem a start-upov verejne obchodovate?né, a teda ani tak likvidné, spravidla nie sú. Sú?asné znenie nereflektuje ani nedávne zavedenie novej právnej formy obchodnej spolo?nosti, jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorej akcie tie? nie sú obchodovate?né na verejnom trhu. Minimalistick?m variantom adresujúcim potreby t?chto daňovníkov by bolo zavedenie novej úpravy aspoň pri akciách spolo?ností, ktoré nie sú verejne obchodovate?né. V zmysle navrhovaného znenia je príjem zo závislej ?innosti ur?en? ako reálna hodnota zamestnaneckej akcie stanovená v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (tzv., vest) zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie. Sú?as?ou sumy zaplatenej za nákup zamestnaneckej akcie by bola aj sumu zaplatená za nákup opcie za predpokladu, ?e zamestnanecká akcia bola nadobudnutá zamestnancom prostredníctvom op?ného plánu. Nová úprava na rozdiel od starej úpravy, ktorá odkazovala iba na jednu formu tzv. equity compensation schemes – op?né plány – bude teda okrem t?chto upravova? aj akciové plány, pri ktor?ch je akcia na zamestnanca priamo prevedená bez vyu?itia op?ného kontraktu. Vzh?adom na aplika?né problémy, ktoré vznikali pri podmienke ekonomického prepojenia pre kvalifikáciu akciového plánu pod?a p?vodného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa navrhuje roz?írenie definície zamestnaneckej akcie aj na zamestnávate?ov, ktorí sp?ňajú len definíciu personálneho prepojenia v zmysle § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov. Pre ú?ely vylú?enia pochybností oh?adom momentu zdanenia zamestnancov – napr. u t?ch, ktorí u? ukon?ili pracovn? pomer u zamestnávate?a, ktor? im udelil zamestnaneckú akciu – sa navrhuje ustanovi? oznamovaciu povinnos? zamestnanca do 15 dní odo dňa prevodu akcie. Zamestnávate? zahrnie nepeňa?n? príjem zamestnanca do mzdového cyklu v ktorom mu bolo doru?ené oznámenie o prevode akcie od zamestnanca. 4. § 5 ods. 4 Vzh?adom na právne a iné obmedzenia v praxi dochádza k situáciám, kedy sú zamestnanecké akcie pridelené zamestnancovi materskou spolo?nos?ou jeho slovenského zamestnávate?a, resp. inou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s osobou zamestnávate?a. Vzh?adom na ?irokú definíciu zamestnávate?a v zákone o dani z príjmov sa zahrani?ná spolo?nos? prepojená so slovensk?m zamestnávate?om, ktorá pridelila zamestnanecké akcie zamestnancom slovenského zamestnávate?a, taktie? m??e v zmysle zákona kvalifikova? za zamestnávate?a, ?o by malo vies? k povinnosti administrova? mzdovú agendu a odvádza? daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov ako zamestnávate?. Navrhuje sa, aby bol v prípade zamestnaneck?ch akcií zdaňovan?ch pod?a § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov za osobu vyplácajúcu tento príjem pova?ovan? slovensk? zamestnávate? a nie obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená s t?mto zamestnávate?om, od ktorej zamestnanec akciu nadobudol, a to pokia? je táto obchodná spolo?nos? (ktorá ude?uje zamestnanecké akcie) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. 5. § 5 ods. 7 písm. r) Do § 5 odseku 7 sa dop?ňa nové písmeno r), ktor?m sa oslobodzuje kladn? rozdiel medzi reálnou hodnotou zamestnaneckej akcie ur?enou v momente kedy zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (vest) a jej predajnou cenou v ?ase speňa?enia akcie. Navrhované znenie predchádza zdaneniu nikdy nerealizovaného príjmu v situácií, ke? zamestnanec predáva zamestnaneckú akciu za sumu ni??iu ako reálna hodnota tejto zamestnaneckej akcie v ?ase jej nadobudnutia zamestnancom. Navrhovan?m ustanovením sa zaru?uje, ?e zamestnancovi bude zdanen? iba reálne realizovan? príjem, t.j. dochádza k zdaneniu skuto?ného kone?ného prírastku majetku na strane zamestnanca. 6. § 17 ods. 45 K § 17 sa dop?ňa nov? odsek 45, ktor? stanovuje, ?e sú?as?ou základu dane zamestnávate?a bude aj v?davok (náklad) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u daňovníka zná?ajúceho tieto v?davky (náklady), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca, t.j. v momente prevodu zamestnaneckej akcie zo zamestnanca na inú osobu. Okrem jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorá ma mo?nos? upisova? akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanoven?ch Obchodn?m zákonníkom, a teda ktorej priamo m??u vzniknú? náklady na vyradenie zamestnaneckej akcie pri jej prevode na zamestnanca, budú ma? tieto náklady spravidla podobu nákladov na prevod akcie vynalo?en?ch obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s t?mto zamestnávate?om refakturovan?ch slovenskému zamestnávate?ovi v súlade s princípom nezávislého vz?ahu, t.j. nav??ené o odmenu pre túto obchodnú spolo?nos?. V prípade, ke? zamestnávate? ur?en? pod?a § 5 ods. 4 písm. b) uplatňuje hospodársky rok, ktor? nie je toto?n? so zdaňovacím obdobím zamestnanca, by náklady na prevod boli sú?as?ou základu dane zamestnávate?a v tom zdaňovacom období, na ktor? pripadne prevod akcie zamestnancom na inú osobu. 7. K bodu 5 - § 48 ods. 3 V § 48 sa dop?ňa nov? odsek 3, ktor? ur?uje ako platite?a dane zamestnávate?a, ktor? je ekonomicky alebo personálne prepojen? s obchodnou spolo?nos?ou, od ktorej zamestnanec nadobudol zamestnanecké akcie, a to za predpokladu, ?e spolo?nos? ude?ujúca zamestnanecké akcie, od ktorej zamestnanec nadobudne zamestnaneckú akciu nie je registrovaná ako zahrani?n? platite? dane pod?a § 48 a ani tu nemá organiza?nú zlo?ku.OFSOKEfektívnej?í re?im zápo?tu ziskov a strát v ?ase a priestore 1. Odpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30) 2. Pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti 3. Zavedenie skupinového zdaňovania1) a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. 2. a) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: a) podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, b) kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, c) zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. 3. Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Od?vodnenie: a) V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. b) Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. 2. Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. 3. A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. OFSOKOdpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voja) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu Od?vodnenie: 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na naprogramovanie rie?enia nadizajnovaného daňovníkom - za?ínajúce spolo?nosti majú ?asto jedine?né a inovatívne nápady, ?i doká?u nadizajnova? prelomov? softvér, ale z d?vodu nedostatku intern?ch kapacít v za?iatkoch podnikania je samotné programovanie nimi navrhnutého rie?enia ?astokrát outsourcované. V danom kontexte programovanie predstavuje len rutinnú aktivitu, ktorá by sama o sebe nesplnila definíciu v?skumu a v?voja na úrovni samotného programátora, ?o zabezpe?uje, ?e nem??e d?js? k dvojitému super-odpo?tu v?davkov na v?skum a v?voj u oboch subjektov sú?asne. Ke??e je v?ak takáto slu?ba nevyhnutná pre projekt v?skumu a v?voja na strane jej obstarávate?a, mali by sa príslu?né náklady kvalifikova? u spolo?nosti vykonávajúcej samotn? v?skum a v?voj podobne, ako náklady na testovanie a certifikáciu vy?adovanú legislatívou; 5. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch –usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – po vzore ?eskej republiky vypracova? metodiku, ktorou by sa daňoví kontrolóri boli povinní riadi? pri posudzovaní oprávnenosti ?erpania super-odpo?tu ustanovujúcu povinnos? prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak správca dane spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om takejto metodiky by bolo eliminova? riziko, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú? / vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. b) Metodické usmernenia / pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tu Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti: -> a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch –usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – po vzore ?eskej republiky vypracova? metodiku, ktorou by sa daňoví kontrolóri boli povinní riadi? pri posudzovaní oprávnenosti ?erpania super-odpo?tu ustanovujúcu povinnos? prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak správca dane spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om takejto metodiky by bolo eliminova? riziko, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú? / vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. Od?vodnenie: b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti.OFSOKRadikálna daňová podpora inovácií a investíciíPatent Box a) Umo?nenie ?erpania oslobodenia ?asti v?nosov z v?sledkov v?skumu a v?voja (tzv. patent box) aj na inovatívne biznis modely ako sú in-app purchases a software as a service (SaaS) b) Zru?enie podmienky kapitalizácie c) Zru?enie podmienky vlastného v?voja d) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby" e) ?prava v?po?tu ceny v?robku a) v §13a ods. 1 ZDP preto navrhujeme aby sa formulácia ?z odplát za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie“ vz?ahovala iba na patenty, ú?itkové vzory a iné kategórie upravené v písm. a), zatia? ?o v písm. b) by sa hovorilo o ?odplatách za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie alebo za poskytnutie slu?by sprístupnenia po?íta?ového programu (softvéru), ktor? je v?sledkom v?voja 1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu pod?a osobitného predpisu, 74bc) a to vo v??ke 50% z t?chto odplát (príjmov)“. b) v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - Tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - Ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. c) Zru?enie podmienky vlastného v?voja - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. d) v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen?. e) §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov Od?vodnenie: a) Je potrebné reflektova? sú?asné trendy a upusti? od rigidného naviazania patent boxu len na príjem vo forme licencie, ktor? je v dne?nej dobe ustupujúcou formou predaja softvéru. Aby prístup k tejto forme podpore v?skumu a v?voja mali práve spolo?nosti ktor?m bola p?vodne ur?ená, malo by b? sprístupnená aj pri príjmoch z in-app purchases a SaaS. b) ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e takáto podmienka nemá paralelu v in?ch rozvinutej?ích ekonomikách uplatňujúcich obdobn? re?im podpory v?skumu a v?voja ako sú Spojené krá?ovstvo, ?rsko ?i Izrael, ktoré sa aj v?aka tak?mto nástrojom stali svetov?mi ve?mocami v oblasti inovácií. V praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu. c) Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh / aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom ?nakúpen?ch“ nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a §13a, ods.4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu. d) Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. e) Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. OFSOKZreálnenie daňovej amortizácie majetku - Poh?adávky§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Od?vodnenie: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom.OGPSR1. K ?l. III (§ 23 ods. 2) – O:Odporú?ame zosúladi? osobitnú ?as? d?vodovej správy so v?eobecnou ?as?ou d?vodovej správy, ako aj s navrhovanou dikciou § 23 ods. 2, nako?ko v osobitnej ?asti d?vodovej správy sa uvádza, ?e sankcia má by? ukladaná dr?ite?om finan?n?ch ú?tov a ovládajúcim osobám za predlo?enie ?falo?ného ?estného vyhlásenia“ s od?vodnením, ?e takto je to po?adované v rámci ?tandardu OECD. Vo v?eobecnej ?asti d?vodovej správy je v?ak uvedená ?sankcia pre dr?ite?ov finan?n?ch ú?tov a ovládajúce osoby v prípade, ak predlo?ia finan?nej in?titúcii nepravdivé ?estné vyhlásenie o rezidencii na daňové ú?ely“. Pod?a navrhovanej dikcie § 23 ods. 2 sa má pokuta vo v??ke 3 000 eur ulo?i? za uvedenie ?nepravdivého údaja“ v ?estnom vyhlásení, ?o je podstatn? rozdiel najm? od obsahu osobitnej ?asti d?vodovej správy. Pritom pokuta sa má uklada? v?dy vo v??ke 3 000 eur, bez mo?nosti moderácie v??ky pokuty pod?a d?sledkov determinovan?ch konkrétnym údajom, ktor? bol uveden? v ?estnom vyhlásení nepravdivo. OGPSR2. ?l. IV (ú?innos?) – O:Ak je cie?om zákona uvedeného v ?l. II posunutie leh?t splnenia povinností ?tátu uveden?ch v § 165j ods. 2 a 3 o jeden rok, je nelogické odklada? ú?innos? zmeny t?chto ustanovení, nako?ko do ich ú?innosti by ostala platnou a ú?innou doteraj?ia právna úprava, ktorá ukladá ?tátu splni? povinnosti uvedené v § 165j ods. 2 a 3 u? o rok sk?r. OHOKDaňová podpora rekapitalizácie firiem1. § 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie Navrhované zmeny: V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. Od?vodnenie: - Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. - Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a - odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. 2. Kapitálové fondy Navrhované zmeny: Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g)ň Od?vodnenie: a. Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b. Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. 3. Zamestnanecké akcie Navrhované zmeny: a) § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ b) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ c) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ d) Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. e) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ f) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ g) § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ h) Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. OHOKEfektívnej?í re?im zápo?tu ziskov a strát v ?ase a priestore1. Odpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30) Navrhované zmeny: a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. Od?vodnenie: V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. 2. Pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti Navrhované zmeny: a) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: - podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, - kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, - zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. Od?vodnenie: - Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. - Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. - Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. - Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. - Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: a. zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, b. ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, c. návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, d. príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. 3. Zavedenie skupinového zdaňovania Navrhované zmeny: Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Od?vodnenie: A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. OHOKRadikálna daňová podpora inovácií a investícií - Patent Boxa) Zru?enie podmienky kapitalizácie Navrhovaná zmena: - v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Od?vodnenie: ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e v praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu. b) Zru?enie podmienky vlastného v?voja Navrhovaná zmena: - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Od?vodnenie: Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom "nakúpen?ch" nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a 13a, ods. 4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu c) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby" Navrhovaná zmena: v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen? Od?vodnenie: Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. 1- Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP 2- Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné 3- súvisiace ustanovenia ZDP. d) ?prava v?po?tu ceny v?robku Navrhovaná zmena: §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov Od?vodnenie: Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. OHOKRadikálna daňová podpora inovácií a investícií 1. Superodpo?eta) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj Konkrétne oblasti, ktoré je v súvislosti s odpo?tom v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v § 30c ZDP (?alej len ?“super-odpo?et“) z ná?ho poh?adu potrebné prehodnoti? mo?no zosumarizova? nasledovne -> a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti b) Metodické usmernenia/ pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tu V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti -> - Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. - Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. - Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. - Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. OHOKZreálnenie daňovej amortizácie majetku - Poh?adávkyNavrhované zmeny: § 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Od?vodnenie: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom. OIUR§ 26 Pod?a Predkladacej správy sa návrh zákona rie?i aj problémy aplika?nej praxe z d?vodov zv??enia právnej istoty daňovníkov. Navrhujeme v intenciách uvedeného explicitne doplni? mo?nos? odpisovania investícií v odpisovej skupine 5 po?as obdobia odpisovania 20 rokov, prípadne viaza? mo?nos? odpisov na d??ku trvania ?ivotného cyklu investície a teda ma? mo?nos? v?beru pri ur?ení odpisovej skupiny. Zároveň máme za to, ?e vynútené investície, ktoré musí investor vynalo?i? aby dosiahol stavebné resp. kolauda?né povolenie by bez oh?adu nato, ?i má povinnos? ich zadarmo previes? (odovzda?) ?tátu alebo obci, mali by? oprávnen?m odpisov?m nákladom, resp. mali by tvori? sú?as? hodnoty investície.ZIUR§ 26 (nad rámec zákona)Nad rámec predlo?eného návrhu zákona ?iadame do § 26 doplni? mo?nos? odpisova? investície (nehnute?nosti), ktoré by mali by? zaradené do odpisovej skupiny 5 po?as obdobia odpisovania 20 rokov. Zároveň ?iadame, aby vynútené investície, ktoré sú v stavebnom konaní a po jeho ukon?ení sa odovzdajú ?tátu alebo obci, mohol investor zahrnú? do svojich oprávnen?ch nákladov, resp. do hodnoty obstarania svojej investície. ZIURV?eobecneNad rámec návrhu zákona máme za to, ?e v súlade s Programov?m vyhlásením vlády podpori? v?stavbu vrátane bytov (nájomn?ch) aj podporou investovania do nej, je potrebné stimulova? podporu investovania d?chodkov?m a správcovsk?m spolo?nostiam a teda aj zlep?i? motiváciu sporenia v rámci doplnkového d?chodcovského sporenia, a to viacer?mi sp?sobmi, napr.: oslobodením od dane z v?nosov pri vyplácan?ch dávok z DDS, nav??ením odpo?ítate?nej polo?ky zo základu dane, daňovo uznate?n?m v?davkom mo?nos? prispieva? do DDS aj inou osobou, (komplexne motivova? zamestnávate?ov prispieva? do DDS napr. oslobodením príspevkov od dane (odvodov), alebo zní?ením dane (odvodov) pre zamestnávate?ov, ktorí odvádzajú svojim zamestnancom príspevky na DDS, OKlub 5001. ?l. I bodom 10 a 12 návrhu zákonaAktuálny stav návrhu zákona: Navrhovan?m ustanovením § 9 ods. 2 písm. d) a § 13 ods. 2 zákona ?. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (?alej len ?ZDP“) sa oslobodzujú od dane z príjmov plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu prácu na projekty na podporu udr?ania pracovn?ch miest a na podporu udr?ania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo v?nimo?ného stavu pod?a § 54 ods. 1 písm. e) zákona o slu?bách zamestnanosti u daňovníka, ktor? dosahuje príjmy pod?a § 6 ZDP ako aj u daňovníka – právnickej osoby. Tieto ustanovenia nadobúdajú v zmysle návrhu zákona ú?innos? 1. januára 2021. Nami navrhovaná zmena: Navrhujeme doplni? ust. § 52zzi Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od 1. januára 2021 návrhu zákona odsekom 4 s nasledovn?m znením: ?(4) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) a § 13 ods. 2 v znení ú?innom od 1. januára 2021 sa prv?krát pou?ije pri podaní daňového priznania k dani z príjmov, ktorého riadna lehota na podanie uplynie po 1.1.2020.“ Od?vodnenie: Za ú?elom zabezpe?enia právnej istoty navrhujeme doplni? návrh zákona o prechodné ustanovenie, pod?a ktorého bude zrejmé, ?e plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce v roku 2020 je mo?né oslobodi? u? v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2020. ZKlub 5002. k ?l. I bodom 7, 15, 16 a 48 návrhu zákona Aktuálny stav návrhu zákona: Návrh zákona zavádza v § 3 ods. h) nov? druh príjmu daňovníka (fyzickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trval? pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdr?iava) s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ide o príjmy priradite?né tomuto daňovníkovi z kladného v?sledku hospodárenia vykázaného kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou. Nové ustanovenie § 51h návrhu zákona zároveň ?pecifikuje, ?o sa pova?uje za kontrolovanú zahrani?nú spolo?nos? ako aj ak?m sp?sobom a kedy bude fyzická osoba zdaňova? príjmy priradite?né tomuto daňovníkovi od kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností. Nami navrhované zmeny: A. Z návrhu novely navrhujeme vypusti? body 7, 15, 16 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Od?vodnenie: - Jedn?m z cie?ov deklarovan?ch v Programovom vyhlásení Vlády SR je aj predchádzanie tzv. gold-platingu – v zmysle interpretácie Európskej komisie ide o roz?irovanie po?iadaviek kladen?ch E? legislatívou najm? smerníc, v procese transpozície do vnútro?tátnych právnych poriadkov ?lensk?ch ?tátov E?. Navrhované znenie zákona v?ak ide nad rámec toho ?o je po?adované Smernicou proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá zav?zuje ?lenské ?táty zavies? CFC pravidlá len vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby, pri?om tieto pravidlá nie sú zavedené vo v???ine ?lensk?ch ?tátov E?. - Navrhovaná úprava zároveň po?aduje od slovensk?ch daňovníkov (FO) platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem (ak v?bec), ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné. Zároveň na nich kladie nové a neprimerané administratívne povinnosti v podobe vykazovania v?sledku hospodárenia kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností a vedenie ?al?ej podpornej evidencie. - Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. - Návrh je zároveň diskrimina?n? jednak z d?vodu vyu?ívania rozdielnych pravidiel pre fyzické a právnické osoby (podiel na základnom imaní 10 % pre FO vs. 50 % pre PO) ako aj z d?vodu rozdielnych pravidiel v prípade dr?by podielov na slovensk?ch verzus zahrani?n?ch spolo?nostiach (spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov). - Návrh zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. Zavedenie navrhovan?ch pravidiel bude ma? negatívny vplyv na prílev vysokokvalifikovan?ch zamestnancov, ktorí sa z titulu dlhodobého vyslania stanú daňov?mi rezidentmi Slovenska, ale zároveň vlastnia podiely na zahrani?n?ch spolo?nostiach. B. Ak ministerstvo trvá na návrhu zákona, navrhujeme nasledovné zmeny (zásadné pripomienky): ? Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 2 písm. a) návrhu zákona nasledovne: ?(2) Kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahrani?í, ak a) daňovník pod?a § 2 písm. d) prvého bodu sám alebo spolu so závisl?mi osobami pod?a § 2 písm. n) a? r) vykonáva skuto?nú kontrolu nad kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou alebo má ú?as? na kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti; skuto?nou kontrolou sa rozumie aj právo rozhodova? o nakladaní s majetkom spolo?nosti alebo subjektu a s v?nosom z tohto majetku a ú?as?ou sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvoden? podiel na základnom imaní viac ako 50 %, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvoden? podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a“ Od?vodnenie: Pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti daňovníkov (právnick?ch os?b) upravuje ust. § 17h ZDP. V zmysle ust. § 17h ods. 1 písm. a) ZDP sa kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou daňovníka (právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skuto?ného vedenia) rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahrani?í, ak tento daňovník sám alebo spolu so závisl?mi osobami pod?a § 2 písm. n) a? r) ZDP má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 %. Vy??ie uvedené ustanovenie ZDP predstavuje transpozíciu ?lánku 7 ods.1 písm. a) Smernice Rady (E?) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyh?bania sa daňov?m povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie trhu (?alej len ?Smernica Rady“) v zmysle ktorej sa za kontrolovanú zahrani?nú spolo?nos? pova?uje subjekt alebo stála prevádzkareň, ak daňovník samotn? alebo spolu so svojimi prepojen?mi podnikmi má priamo alebo nepriamo viac ne? 50 % hlasovacích práv alebo priamo ?i nepriamo vlastní viac ne? 50 % kapitálu alebo má nárok na viac ne? 50 % zisku dotknutého subjektu. Navrhovaná v??ka priameho, nepriameho alebo nepriameho odvodeného podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach vo v??ke 10 % v?znamne prevy?uje legislatívny rámec stanoven? Smernicou Rady. Pod?a ná?ho názoru a interpretácie Európskej Komisie v danom prípade ide o roz?irovanie po?iadaviek kladen?ch európskou legislatívou,; t.j. tzv. gold-plating. Navrhujeme zosúladi? v??ku priameho alebo nepriameho podielu v kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti daňovníka (fyzickej osoby) s v??kou takéhoto priameho alebo nepriameho podielu daňovníka (právnickej osoby) stanoveného ZDP a Smernicou Rady. Rozdielny prístup k posudzovaniu daňovníkov – fyzick?ch a právnick?ch os?b – pre ú?ely reportovania priradite?n?ch príjmov od kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností je pod?a ná?ho názoru v rozpore s programov?m vyhlásením vlády a vedie k zv??enej administratívnej zá?a?i daňov?ch subjektov. D?vodom je potreba vies? dve samostatné evidencie podielov v kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?nostiach – 10 % pri fyzick?ch osobách a 50 % pri právnick?ch osobách. Následne tento rozdielny prístup m??e vies? k chybám a omylom pri reportovaní ich priradite?n?ch príjmov z d?vodu rozdielov pri posudzovaní ich podielov v t?chto kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?nostiach (s vplyvom na podanie prípadného dodato?ného daňového priznania). Zároveň, minoritn? spolo?ník s podielom 10% nemusí reálny príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku kontrolovaného zahrani?ného subjektu (najm?, ak je cie?om majoritn?ch vlastníkov reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja podnikania). ? Navrhujeme upravi? znenie ust. § 3 ods. 1 písm. h) návrhu zákona nasledovne: ?(3) Postup pod?a odseku 1 sa neuplatní, ak a) ak úhrnná suma príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností nepresiahne sumu 500 000 eur; ak úhrnná suma príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností presahuje sumu 500 000 eur, do základu dane (?iastkového základu dane) pod?a odseku 1 sa zahrnie celá suma tohto príjmu,“ Od?vodnenie: Zv??enie hranice príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností zo sú?asne navrhovan?ch 100 000 EUR na 500 000 EUR navrhujeme za ú?elom zní?enia administratívnej zá?a?e daňovníkov – fyzick?ch os?b. V sú?asnosti sú slovenskí daňovníci za?a?ení ve?k?m mno?stvom oznamovacích a reportovacích povinností, ktoré im vypl?vajú z r?znych daňov?ch ako i nedaňov?ch zákonov a in?ch právnych predpisov. Z praxe vypl?va, ?e slovenskí daňovníci ?astokrát vlastnia podiely v r?znych zahrani?n?ch spolo?nostiach. Pri navrhovanej hranici priradite?ného príjmu vo v??ke 100 000 EUR by tak bolo zna?né mno?stvo slovensk?ch daňovníkov vystaven?ch potrebe ?al?ej evidencie a reportovania t?chto priradite?n?ch príjmov v prípade, ak by spolo?nosti, v ktor?ch vlastnia podiely spadali pod definíciu kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností v zmysle návrhu zákona. Hranica priradite?ného príjmu vo v??ke 100 000 EUR sa nám javí ako nízka. Pri takto stanovenej hranici príjmu budú pod?a ná?ho názoru náklady spojené s evidenciou a reportovaním t?chto príjmov ako na strane daňovníkov tak aj na strane správcu dane prevy?ova? prípadn? v?nos ?tátneho rozpo?tu z t?chto príjmov (?i u? vo forme dane z príjmov alebo prípadn?ch pokút v prípade nesprávneho vykazovania ?i nevykazovania v?bec). ? Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 3 písm. a) a § 51i návrhu zákona nasledovne: - Slovné spojenie ?kladn? v?sledok hospodárenia“ navrhujeme nahradi? vhodnou alternatívou, ktorá bude vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka vrátane zoh?adnenia prípadn?ch strát, ktoré daňovník vykázal v minulosti. Minimálne sa tam nebudú zah?ňa? príjmy, ktoré sú v SR na úrovni PO oslobodené, alebo nie sú predmetom dane. - Pravidlá zároveň navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy (dividendy, úroky, licen?né poplatky), napr. pod?a aktuálne platnej legislatívy v Nemecku. - Potrebné doplni? ustanovenia, ktoré zamedzia dvoj a viacnásobnému zdaneniu v prípade, ak fyzická osoba vlastní sú?asne priame aj nepriame podiely na re?azci viacer?ch zahrani?n?ch kontrolovan?ch spolo?nosti. Od?vodnenie: Návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje. Zároveň navrhované znenie je diskrimina?né a protiústavné, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov. Príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. ? Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 2 písm. c) návrhu zákona nasledovne: - Slovné spojenie ?pomer medzi preukázate?ne zaplatenou daňou z príjmov alebo obdobnou daňou nahrádzajúcou daň z príjmov“ navrhujeme nahradi? slovn?m spojením ?pomer medzi preukázate?ne zaplatenou daňou z príjmov vrátane obdobnej dane nahrádzajúcej daň z príjmov“. - Zodpovedajúcu úpravu je následne potrebné vykona? aj v príslu?n?ch ustanoveniach § 51i návrhu zákona. Od?vodnenie: Technické spresnenie. Daň z príjmov právnick?ch os?b sa vo viacer?ch jurisdikciách stanovuje kombinovane, napr. ako sú?et federálnej a kantónnej / miestnej dane. Uvedené spresnenie má za cie? pri v?po?te pomeru zoh?adni? nie len federálnu v??ku dane z príjmov právnickej osoby, ale aj jej sú?et spolu s miestnymi ekvivalentami. ? Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51i ods. 1 návrhu zákona nasledovne: - Z návrhu zákona navrhujeme na konci ods. 1 odstráni? znenie ?najnesk?r do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubi? daň pod?a osobitného predpisu34).“ Od?vodnenie: V praxi sa be?ne stáva, ?e podiely na zisku sú distribuované po uplynutí dlh?ieho obdobia ako je obdobie 5/resp. 10 rokov, po ktor?ch zaniká právo vyrubi? daň. Pri sú?asnom znení návrhu zákona by tak dochádzalo k dvojitému zdaneniu príjmov (podielov na zisku), ktoré by boli FO vyplatené po tejto lehote. ZKlub 5003. 1. Superodpo?et a) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj Konkrétne oblasti, ktoré je v súvislosti s odpo?tom v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v § 30c ZDP (?alej len ?“super-odpo?et“)a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu. Od?vodnenie: a)a) 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. Od?vodnenie: b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti ZKlub 500Daňovej podpore rekapitalizácie firiem1. § 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie 1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. Od?vodnenie: - Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. - Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a - odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. 2. Kapitálové fondy Navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) Od?vodnenie: a. Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b. Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. 3. Zamestnanecké akcie 1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. 2. Navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) 3. A) § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ B) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ c) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ D) Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. E) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ F) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ G) § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ H) Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. Od?vodnenie:Inovatívny a technologick? priemysel (ITP) je postihnut? aktuálnou situáciou a obmedzeniami (cestovania, home office, zmrazenie súkromn?ch investícií, pokles dopytu po produktoch a slu?bách at?.). Jednou z oblastí, v ktorej má pandémia na tieto subjekty najviac negatívne d?sledky je oblas? ich financovania. Tieto ?astokrát mladé firmy nemajú vybudované dostato?né rezervy, ktoré by im pomohli preklenú? v?padky cash flow a sú?asne sa im zhor?il prístup k externému kapitálu, ke??e dostupnos? rizikového kapitálu, ktor?m suplujú hor?í prístup k ?tandardn?m bankov?m zdrojom sa v t?chto ?asoch taktie? zhor?ila. V?padky t?chto zdrojov m??u suplova? bu? tzv. anjelskí investori, ktorí ?tandardne disponujú v???ími objemami vo?ného kapitálu alebo v???ie mno?stvo men?ích investorov prostredníctvom tzv. equity crowdfundingu. Spolo?n?m menovate?om oboch t?chto skupín je, ?e investície vykonávajú ako fyzické osoby – nepodnikatelia, anjelskí investori navy?e ?asto plnia aj úlohu ak?chsi mentorov, v rámci ktorej okrem investovan?ch finan?n?ch prostriedkov pomáhajú bu? neformálne alebo priamo ako ?lenovia orgánov právnick?ch os?b aj odovzdávaním svojich podnikate?sk?ch skúseností a know-how. Tieto fyzické osoby dosahujú 2 druhy príjmov zo svojich investícii (pokia? je investícia úspe?ná): 1. zisk z predaja podielu je plne zdanite?n? (25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného ?ivotného minima) pri?om v?nimkou z pravidla je iba oslobodenie zisku z predaja podielov nadobudnut?ch pred rokom 2004, ktoré sa neuplatní pri investíciách po roku 2004. Okrem dane z príjmu podlieha zisk z predaja podielu zdravotnému poisteniu pri sadzbe 14% bez akéhoko?vek stropu. 2. dividendy vyplatené zo ziskov realizovan?ch za roky 2017 a nesk?r podliehajú 7% dani z príjmov FO, nie sú v?ak predmetom zdravotného ani sociálneho poistenia. Pre úplnos? treba poveda?, ?e pre neúspe?nú investíciu neexistuje ?iadna mo?nos? daňovej amortizácie, na stratu z predaja podielu alebo jeho odpisu pri likvidácii spolo?nosti sa pri vy?íslovaní základu dane z ostatn?ch príjmov fyzickej osoby pod?a § 8 zákona o dani z príjmov neprihliada. Viaceré krajiny (Spojené krá?ovstvo, ?rsko, severské a pobaltské krajiny, Francúzsko, Nemecko) majú dlhodobo vytvorené lep?ie daňové podmienky pre ITP ekosystém pripadne ich aktuálne vylep?ujú. Jedn?m z parametrov úspe?n?ch ekosystémov v technologick?ch centrách sveta, v ktor?ch závetrí Slovensko dlhodobo zostáva je práve daňová podpora tak?chto investícií anjelsk?ch investorov / equity crowdfundingu (napr. EIS a SEIS schéma v Spojenom krá?ovstve, Employment Investment Incentive schéma v ?rsku, Madelin schéma vo Francúzsku at?). Cie?om navrhovanej daňovej podpory je umo?ni? efektívnej?iu ?cirkuláciu“ investícii fyzick?ch os?b do slovensk?ch spolo?ností aby tieto boli motivované reinvestova? plody predchádzajúcich úspe?n?ch investícii do nov?ch projektov. Moment zdanenia príjmov sa v?aka ich oslobodeniu v rozsahu investície do kvalifikovanej spolo?nosti za predpokladu kontinuálnej reinvestície ziskov posúva a? do momentu súkromnej spotreby t?chto prostriedkov fyzickou osobou. ZKlub 500Iniciatívny návrh skupinového zdaňovaniaNavrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Od?vodnenie: A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny.ZKlub 500Odpo?tu daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30)1. a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. Od?vodnenie:V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. Od?vodnenie: Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. ZKlub 500Zreálneniu daňovej amortizácie majetku§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Od?vodnenie: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom. ZMDaVSR§ 26Nad rámec predlo?eného návrhu zákona v súlade so znením § 26 odsek 14, ktor?m bola zavedená podpora v?stavby podnikov?ch nájomn?ch bytov formou zr?chlen?ch odpisov, navrhujeme do § 26 doplni? rovnakú mo?nos? pre nájomné byty vo v?eobecnosti. Mo?nos? skrátene odpisova? budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 by sa mala vz?ahova? aj na daňovníka, ktor? je obchodnou spolo?nos?ou alebo dru?stvom, ktor? vo vlastn?ch budovách zatrieden?ch do Kódov klasifikácie stavieb 11 pod?a osobitného predpisu a byty prenajíma. § 26 odporú?ame doplni? odsekom 15, ktor? znie: Alternatíva 1: ?(15) Daňovník, ktor? je obchodnou spolo?nos?ou alebo dru?stvom, m??e odpisova? budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 po?as obdobia odpisovania ?es? rokov sp?sobom pod?a § 27, ak ide o vlastné budovy zatriedené do Kódov klasifikácie stavieb 11 pod?a osobitného predpisu,106) v ktor?ch podlahová plocha ka?dej bytovej jednotky je najviac 100 m2, nadobudnuté kúpou alebo vlastnou ?innos?ou a najmenej 70 % z t?chto bytov?ch jednotiek prenajíma. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú sú?asne dodr?ané v?etky podmienky pod?a prvej vety, ur?í sa odpis budovy pri pou?ití obdobia odpisovania platného pre odpisovú skupinu 6 pod?a odseku 1. Pri vyradení budovy, pri ktorej boli uplatnené odpisy pod?a prvej vety pred uplynutím desiatich rokov od za?atia uplatňovania tohto ustanovenia, je daňovník povinn? zv??i? základ dane o kladn? rozdiel medzi u? uplatnen?mi odpismi pod?a prvej vety a odpismi vy?íslen?mi pod?a § 27. Na ú?ely uplatnenia odpisov pod?a prvej vety sa postup limitácie odpisov prenajatého hmotného majetku pod?a § 19 ods. 3 písm. a) neuplatní.“, Alternatíva 2: ?(15) Daňovník, ktor? je obchodnou spolo?nos?ou alebo dru?stvom, m??e odpisova? budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 po?as obdobia odpisovania 20 rokov sp?sobom pod?a § 27, ak ide o vlastné budovy zatriedené do Kódov klasifikácie stavieb 11 pod?a osobitného predpisu,106) v ktor?ch podlahová plocha ka?dej bytovej jednotky je najviac 100 m2, nadobudnuté kúpou alebo vlastnou ?innos?ou a najmenej 70 % z t?chto bytov?ch jednotiek prenajíma. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú sú?asne dodr?ané v?etky podmienky pod?a prvej vety, ur?í sa odpis budovy pri pou?ití obdobia odpisovania platného pre odpisovú skupinu 6 pod?a odseku 1. Pri vyradení budovy, pri ktorej boli uplatnené odpisy pod?a prvej vety pred uplynutím 30 rokov od za?atia uplatňovania tohto ustanovenia, je daňovník povinn? zv??i? základ dane o kladn? rozdiel medzi u? uplatnen?mi odpismi pod?a prvej vety a odpismi vy?íslen?mi pod?a § 27. Na ú?ely uplatnenia odpisov pod?a prvej vety sa postup limitácie odpisov prenajatého hmotného majetku pod?a § 19 ods. 3 písm. a) neuplatní.“. Túto pripomienku pova?ujeme za zásadnú. Od?vodnenie: Slovenská republika dlhodobo trpí nedostatkom nájomného b?vania. Nájomné b?vanie tvorí len 6 % celkového bytového fondu (z toho 3 % verejn? nájomn? sektor). Nedostato?ná ponuka nájomn?ch bytov tak ?alej tla?í na rie?enie bytovej otázky aj u menej solventn?ch domácností formou hypoték, ktoré v prípade aj mal?ch v?padkov príjmov domácnosti nie sú stabilne udr?ate?né. Zároveň sa zhor?uje dostupnos? nájomného b?vania ako takého, ?i u? s regulovan?m alebo s komer?n?m nájomn?m. Dostupnos? flexibiln?ch foriem b?vania je tie? jedn?m z faktorov vpl?vajúcich na regionálnu mobilitu pracovnej sily. Zv??enie dostupnosti nájomného b?vania sa dá docieli? prijatím r?znych opatrení, o. i. aj v daňovej oblasti, ktoré sú ako formy podpory roz?írené najm? v ?tátoch západnej Európy. Cie?om navrhovanej úpravy je predov?etk?m motivácia súkromného sektora na zapojenie sa do v?stavby a prevádzkovania nájomného b?vania v Slovenskej republike a motivuje zapojenie súkromn?ch finan?n?ch zdrojov do predmetného podnikania.ZMDaVSR?l. I bodu 12.V ?l. I bode 12. odporú?ame slovo ?ktor?“ nahradi? slovom ?ktoré“.OMDaVSR?l. I bodu 40.V ?l. I bode 40. odporú?ame slovo ?dvanástich“ nahradi? ?íslom ?12“.OMHSR§ 26 (nad rámec návrhu zákona)Nad rámec predlo?eného návrhu zákona ?iadame do § 26 doplni? mo?nos? odpisova? investície (nehnute?nosti), ktoré by mali by? zaradené do odpisovej skupiny 5 po?as obdobia odpisovania 20 rokov. Zároveň ?iadame, aby vynútené investície, ktoré sú v stavebnom konaní a po jeho ukon?ení sa odovzdajú ?tátu alebo obci, mohol investor zahrnú? do svojich oprávnen?ch nákladov, resp. do hodnoty obstarania svojej investície.ZMPSVRSRK ?l. I bodu 10Odporú?am v ?l. I znenie bodu 10 nahradi? znením: ?10. V § 9 ods. 2 písm. d) sa na konci ?iarka nahrádza bodko?iarkou a pripájajú sa tieto slová: ?platby prijaté v súvislosti s v?konom ?inností, z ktor?ch plynú príjmy pod?a § 6, sú oslobodené od dane, ak ide o plnenia poskytované v rámci projektov na podporu udr?ania pracovn?ch miest a na podporu udr?ania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo v?nimo?ného stavu a odstránením ich následkov,46a)“. Poznámka pod ?iarou k odkazu 46a znie: ?46a) § 54 ods. 1 písm. e) zákona ?. 5/2004 Z. z. v znení neskor?ích predpisov.“.“. Od?vodnenie: Spresnenie textu. Zo znenia, ako ho navrhuje predkladate? nie je zrejmé, ?i sú plnenia poskytované v rámci aktívnych opatrení na trhu práce pod?a § 54 ods. 1 písm. e) zákona ?. 5/2004 Z. z. o slu?bách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení zákona ?. 63/2020 Z. z. oslobodené od dane. OMPSVRSRK ?l. I bodu 12Odporú?am v ?l. I znenie bodu 12 nahradi? znením: ?12. V § 13 sa odsek 2 dop?ňa písmenom k), ktoré znie: ?k) plnenia poskytované v rámci projektov na podporu udr?ania pracovn?ch miest a na podporu udr?ania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo v?nimo?ného stavu a odstránením ich následkov.46a)“.“. Od?vodnenie: Spresnenie textu. Zo znenia, ako ho navrhuje predkladate? nie je zrejmé, ?i sú plnenia poskytované v rámci aktívnych opatrení na trhu práce pod?a § 54 ods. 1 písm. e) zákona ?. 5/2004 Z. z. o slu?bách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení zákona ?. 63/2020 Z. z. oslobodené od dane. OMPSVRSRK ?l. I bodu 28Odporú?am v ?l. I bode 28 slová ?zamestnanec skon?í zamestnanie“ nahradi? slovami ?sa zamestnancovi skon?ilo zamestnanie“ a slová ?skon?il zamestnanie“ nahradi? slovami ?sa skon?ilo jeho zamestnanie“. Od?vodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Znenie, ako ho navrhuje predkladate? upravuje situáciu, ke? sa zamestnanie skon?í z podnetu zamestnanca (?zamestnanec skon?í zamestnanie“), ?o v?ak nekore?ponduje s d?vodovou správou a ani sa to nejaví by? relevantn?m v kontexte upravovaného ustanovenia. OMPSVRSRV?eobecná pripomienkaZásadne ?iadam do predmetného návrhu zákona, ktor?m sa mení a dop?ňa zákon ?. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor?ích predpisov a ktor?m sa menia a dop?ňajú niektoré zákony doplni? nové ?lánky, ktor?mi budú novelizované príslu?né právne predpisy, súvisiace s deklarovan?m zámerom vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnych vecí, a to zavedením nového druhu nemocenskej dávky ?tehotenské“, s t?m súvisiacim zaveden?m tehotensk?m ?tipendiom tehotnej ?tudentke a tehotnej plnoletej ?ia?ke strednej ?koly, ako aj úpravou poskytovania dotácie na podporu v?chovy k stravovacím návykom die?a?a. Paragrafové znenie uveden?ch ?lánkov vrátane doplnenia sprievodn?ch materiálov Vám budú dodané za ú?elom ich zapracovania do návrhu zákona. Od?vodnenie: Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 – 2024 deklaruje zámer zavies? podporu budúcich matiek vo forme tehotenského príspevku, ktor? sa poskytne ka?dej ?tudentke a nemocensky poistenej ?ene od za?iatku ?tvrtého mesiaca tehotenstva. Politická dohoda na úrovni vlády Slovenskej republiky bola taktie? dosiahnutá na úprave poskytovania dotácie na podporu v?chovy k stravovacím návykom die?a?a. Uvedené zámery vlády Slovenskej republiky boli prezentované v rámci prípravy sociálneho balíka na pomoc ?u?om. Vzh?adom na uvedené pripravované opatrenia je nevyhnutné zaradenie príslu?n?ch noveliza?n?ch ?lánkov do návrhu zákona predlo?eného do medzirezortného pripomienkového konania. ZMPSVRSRV?eobecná pripomienka, K dolo?ke vybran?ch vplyvovV súvislosti so zásadnou pripomienkou upozorňujem predkladate?a na bod 9.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybran?ch vplyvov, pod?a ktorého sa na závere?né posúdenie vybran?ch vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladajú Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybran?ch vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky materiály, ktoré majú identifikovan? niektor? z vybran?ch vplyvov a ktor?ch vybrané vplyvy sa v?znamne zmenili pod?a v?sledkov medzirezortného pripomienkového konania alebo pod?a v?sledkov medzirezortného pripomienkového konania bola zmenená aspoň jedna z anal?z vplyvov. Od?vodnenie: Potreba vypl?va z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybran?ch vplyvov. OMSSRmateriálu ako celkuZásadná pripomienka: ?iadame, aby sa upravili pravidlá t?kajúce sa opravn?ch polo?iek tak, aby vo v?sledku umo?ňovali podporu neformálnych foriem finan?nej re?trukturalizácie pri podnikate?och pod do?asnou ochranou. ?iadame tie? adekvátne upravi? daňové aspekty vzniku v?nosu u dl?níka pri ?haircute“ verite?ov. Návrh rie?enia: § 20 sa dop?ňa odsekom 23, ktor? znie: (23) Veritelia m??u zahrnú? do daňov?ch v?davkov tvorbu opravnej polo?ky k poh?adávke z nesplateného úveru podnikate?a pod do?asnou ochranou v roku, kedy bola uzatvorená dohoda o úverovom financovaní, najviac v?ak v rozsahu, v ktorom do?lo k odpusteniu ?asti doteraj?ích záv?zku a nie viac ako v rozsahu poskytnutého úverového financovania. Od?vodnenie: Kríza, sp?sobená ?írením pandémie, zasiahla v?znamne viaceré sektory ekonomiky. To prinieslo ?asto v?razné v?padky príjmov, najm? v sektore slu?ieb. ?ivotaschopnos? viacer?ch podnikov sa dostala pod tlak, pri?om existuje nezanedbate?ná obava z predátorského správania sa finan?n?ch skupín, ktoré disponujú dostato?n?m kapitálom na preberanie firiem v ?a?kostiach. V roku 2020 bol do právnej úpravy uveden? in?titút do?asnej ochrany (moratórium), ktoré má poskytnú? pre ?ivotaschopn?ch dl?níkov dostato?n? priestor na prípravu plánov ?ivotaschopnosti. Podpora ?ivotaschopnosti sa v?ak nezaobíde bez opatrení v zákone o dani z príjmov, ke??e viaceré d?vody nahrávajú sk?r tendencii nerie?i? problémy podnikate?ov v ?a?kostiach metódami re?trukturaliza?n?mi, zah?ňajúc aj ?haircut verite?ov“ a nástroje na podporu poskytnutia nového financovania, ale nástrojmi konkurzn?mi. ?iadame preto, aby zákon o dani z príjmov nadviazal na in?titút do?asnej ochrany, a priniesol nástroj pre podporu neformálnej finan?nej re?trukturalizáciu.ZM?VVa?SRv?eobecneOdporú?ame návrh zákona upravi? legislatívno-technicky, napríklad - v ?l. I a II úvodnej vete doplni? aj zákon ?. 198/2020 Z. z., - v ?l. I bodoch 1 a 26 neodkazova? v poznámke pod ?iarou na Obchodn? zákonník, ale odkáza? naň priamo v texte v súlade s bodom 48 prílohy ?. 1 k LPV, - v ?l. I bode 14 za slovo "druhom" vlo?i? slovo "bode", - v ?l. I bode 35 za slovo "prvá" vlo?i? slovo "veta". OMVSRbodu 3V bode 3 upravi? znenie noveliza?ného bodu, preto?e predmetné ustanovenie nemá úvodnú vetu. OMVSR?l. II V ?l. II v názve právneho predpisu doplni? zákon ? 198/2020 Z. z., preto?e aj ním bol predmetn? zákon novelizovan?.OMVSRd?vodovej správe v?eobecnej ?asti V d?vodovej správe v?eobecnej ?asti vypusti? predposledn? odsek v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. OMVSRnávrhuText návrhu zákona odporú?ame gramaticky upravi? napríklad: v bode 4 slovo ?zmlúvy“ nahradi? slovom ?zmluvy“, v bode 12 slovo ?ktor?“ nahradi? slovom ?ktoré“, v bode 20 v § 17j ods.2 prvej vete za bodko?iarkou slová ?ide komanditnú“ nahradi? slovami ?ide o komanditnú“, v bode 22 slovo ?daňov?ch“ nahradi? slovom ?daňov?“ a v bode 49 § 52zzi ods. 3 slová ?k zdaňovacom období“ nahradi? slovami ?v zdaňovacom období“.OMVSRobaluV obale v ?asti predkladá vypusti? titul pred menom ministra a pred slová ?minister financií“ vlo?i? slová ?podpredseda vlády a“.OMZVEZ SRK ?l. I bodu 14V ?l. I bode 14 odporú?ame za slovo "druhom" doplni? slovo "bode". Od?vodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.OMZVEZ SRK ?l. I bodu 35V ?l. I bode 35 odporú?ame za slovo "prvá" vlo?i? slovo "veta". Od?vodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.OMZVEZ SRK ?l. I úvodnej veteV ?l. I úvodnej vete odporú?ame za slovami "zákona ?. 46/2020 Z. z." doplni? slová "zákona ?. 198/2020 Z. z."; táto pripomienka sa vz?ahuje aj na ?l. II úvodnej vety. Od?vodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. OPIKDaňová podpora rekapitalizácie firiem1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. 2. Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) 3. a) § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ b) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ c) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ d) Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. e) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ f) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ g) § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ h) Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. OPIKEfektívnej?í re?im zápo?tu ziskov a strát v ?ase a priestore1. a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. a) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: - podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, - kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, - zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. 2. Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. OPIKRadikálna daňová podpora inovácií a investíciía) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. OPIKRadikálna daňová podpora inovácií a investíciía) v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. b) - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. c) v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen? d) §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkovOPIKZreálnenie daňovej amortizácie majetku§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov.OPraF UKBod 20 (definovan? pojem "subjekt"; pripomienka s presahom na cel? zákon o dani z príjmov)V kontexte novo zavádzan?ch pravidiel pre reverzn? hybridn? subjekt si dovo?ujeme vyzva? na prehodnotenie definovaného pojmu "subjekt" (v sú?asnosti v § 2 písm. ad). U? v ?ase jeho zavedenia v zákone o dani z príjmov existovali v normatívnych vetách v?skyty tohto pojmu, ktoré odkazovali na jeho tradi?n? v?znam, t.j. na entitu s právnou subjektivitou (napr. § 51d ods. 4 ). Zavedením definovaného pojmu pokr?vajúceho v?lu?ne non-subjekty tak do?lo k zmene obsahu aj t?chto pojmov. Transpozíciou pravidiel pre reverzné hybridné subjekty sa v?ak tento legislatívno-technick? problém stáva akútnym, ke??e navrhované znenie pracuje s pojmami "tento subjekt", "subjekt s právnou subjektivitou" a "subjekt bez právnej subjektivity". S oh?adom na ústavn? princíp terminologickej jednotnosti právneho poriadku sa tak zdá vhodné definovan? pojem "subjekt" zmeni? na in? vhodn? pojem (napr. non-subjekt daňovo transparentná osoba, apod.).ZPraF UKBody 7, 15, 16, 41 a 48 (Kontrolované zahrani?né spolo?nosti)Iniciatívu zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (?alej len "CFC") aj pre fyzické osoby vítame. S oh?adom ?pecifiká slovenského hospodárstva (relatívne koncentrovan? kapitál v rukách malého po?tu fyzick?ch os?b, málo domácich spolo?ností verejne obchodovan?ch na burze cenn?ch papierov) túto úpravu pova?ujeme za vhodn? doplnok u? existujúcich CFC pravidiel pre právnické osoby, ktor? bude zabraňova? ich obchádzaniu. Pozitívne vnímame aj pomerne podrobnú d?vodovú správu, z ktorej sú vidite?né ambície zákonodarcu. Na?e pripomienky ni??ie tak smerujú k sprecizovaniu parametrov t?chto pravidiel v kontexte nám známej právnej doktríny, zahrani?n?ch skúseností a judikatúry SD E? (napr. C-135/17). S oh?adom na to, ?e skúsenosti zo sveta ukazujú, ?e CFC pravidlá primárne plnia tzv. signaliza?nú funkciu, t.j. jednozna?ne stanovujú parametre, ktoré sú z h?adiska daňovej legislatívy ne?iaduce a spravidla po zavedení t?chto pravidiel nasleduje reakcia daňovníkov v podobe úpravy (zru?enia) ?truktúr potenciálne spadajúcich pod CFC. Sú?asne rozumieme, ?e ú?elom CFC pravidiel nie je vytváranie preká?ok bona fide podnikate?skej aktivity v zahrani?í a aj v kontexte vy??ie uvádzaného rozhodnutia C-135/17 nie je ?iaduce (ani súladné s právom E?), aby CFC pravidlá postihovali zisky reálne podnikajúcich spolo?ností a to aj v tretích ?tátoch za predpokladu, ?e správca dane má mo?nos? overi? si tvrdenia daňovníka prostredníctvom medzinárodnej v?meny informácií. Vo vy??ie uvedenom kontexte tak máme nasledovné pripomienky k zverejnenému legislatívnemu zámeru, pri?om tieto pova?ujeme za zásadné: 1) Navrhujeme podradenie príjmu z CFC na Slovensku pod zv??enú sadzbu (25%) pre fyzické osoby (§ 51h ods. 4). Ak má by? ú?elom CFC pravidiel signalizova?, ?e ur?ité ?truktúry sú ?kodlivé ("zneu?ívajúce"), je z principiálneho h?adiska potrebné, aby legislatíva túto v?hodu úplne negovala. Sadzba 7% (t.j. de facto podriadenie re?imu dividend) v skuto?nosti CFC ?truktúry zv?hodňuje aj v porovnaní so scenárom, ke? by fyzická osoba poberala príjem priamo aj v porovnaní so scenárom, kedy by si zalo?ila obchodnú spolo?nos? na Slovensku. Príklad 1: CFC v podobe cash boxu v jurisdikcii s nulovou sadzbou vyústi po aplikácii CFC pravidiel do efektívneho zdanenia pri sadzbe 7%, zatia? ?o ak by fyzická osoba poberala príjem z kapitálového majetku priamo, jej sadzba dane by bola 19%. Príklad 2: Navrhované znenie CFC pravidiel pod CFC zah?ňa aj transparentné entity, ?o paradoxne vyústi (pri aplikácii princípu lex specialis derogat legi generali) do v?hodnej?ej sadzby v porovnaní so situáciou, ke? by sa príjem transparentnej entity zah?ňal do základu dane fyzickej osoby priamo (so sadzbou 19/25%). Príklad 3: Fyzická osoba – slovensk? daňov? rezident právne presunie do CFC svoje práva du?evného vlastníctva (ekonomicky ostáva jedinou osobou vykonávajúcou DEMPE funkcie), pri?om pri navrhovanom re?ime by príjmy z t?chto práv podliehali 7% sadzbe. Ak by príjmy z uveden?ch práv neboli odklonené do CFC, spadali by základu dane z inej samostatnej zárobkovej ?innosti pri sadzbe 19%/25%. Príklad 4: Fyzická osoba – slovensk? daňov? rezident vyu?íva CFC na generovanie príjmov z derivátov?ch obchodov. Ak by príjmy z uveden?ch práv neboli odklonené do CFC, spadali by základu dane z ostatn?ch príjmov pri sadzbe 19%/25%. Príklady 2 a? 4 vy??ie navy?e zv?hodňujú CFC re?im aj z h?adiska odvodového, ke? kopírovanie daňového re?imu dividend znamená, ?e takéto príjmy by nepodliehali odvodom na zdravotné poistenie. (Rozumieme, ?e odvodom sa vie daňovník "vyhnú?", ak vyu?ije na svoju ?innos? aj slovenskú kapitálovú obchodnú spolo?nos?, ale tak aspoň nedochádza k odkláňaniu daňov?ch príjmov.) CFC pravidlo ako tzv. lex specialis (a vlastne aj lex posterior) by navy?e v praxi s?a?ilo aj aplikáciu v?eobecnej?ích pravidiel proti zneu?itiu (GAAR, test rezidencie cez miesto skuto?ného vedenia, at?.). Zo signaliza?ného h?adiska by také nastavenie sadzby de facto vysielalo signál, ?e CFC ?truktúra sa m??e za ist?ch okolností aj oplati?. S oh?adom na to, ?e CFC pravidlá sa majú pod?a návrhu uplatni? iba na príjmy nad 100.000 eur, ak by tieto neboli odklonené do CFC z v?znamnej ?asti by podliehali u? zv??enej 25%-nej sadzbe. Dávame napokon na zvá?enie sú?asne zavies? ako fakultatívnu mo?nos? pre daňovníka urobi? CFC úplne transparentnou a jej jednotlivé príjmy zaradi? priamo do jednotliv?ch základov dane (dividendy – 7%, príjmy z kapitálového majetku – 19%, ostatné príjmy – 19/25%, at?.) seba ako fyzickej osoby. T?m sa predíde nadmernej daňovej penalizácii CFC ?truktúr (jednotnou sadzbou 25%) v porovnaní s priamym p?sobením daňovníka na Slovensku (akceptujeme, ?e daňová v?hoda m??e by? len jedn?m z motívov a daňovník m??e CFC vyu?íva? preto, ?e chce vyu?i? právne v?hody z re?imu zvereneck?ch fondov (trustov) napr. na zabezpe?enie rodinn?ch príslu?níkov). 2) Navrhujeme roz?írenie testu skuto?nej ekonomickej ?innosti na v?etky CFC, ktoré nie sú daňovníkmi nespolupracujúcich ?tátov (§ 51h ods. 3 písm. c) ). Potrebu zaradenia tohto testu vidíme v záveroch rozsudku SD E? C-135/17 ako aj v ústavnom princípe rovnakého zaobchádzania, kde neexistuje ústavne relevantn? rozdiel medzi investi?nou aktivitou v ?lenskom ?táte E? a tre?om ?táte (o.i. aj USA), s ktor?m má SR uzavretú (aktívnu a riadne plnenú) zmluvu o v?mene informácií pre daňové ú?ely. M??u toti? v praxi nasta? situácie, kde investícia v tre?om ?táte hoci aj s vysok?m zdanením (tzv. high tax jurisdikciou) m??e by? klasifikovaná ako CFC, ak príslu?n? subjekt ?erpá ur?itú cielenú daňovú v?hodu v danej jurisdikcii zameranú na podporu investovania, inova?nej aktivity, at?. (napr. obdobu slovenského patent box re?imu). Predpokladáme, ?e nie je zámerom zákonodarcu klás? preká?ky exportu kapitálu, ktor? nemá ?pekulatívny charakter. 3) Navrhujeme úpravu v?nimky pri kolízii aplikácie pravidiel CFC pre fyzické osoby a právnické osoby tak, aby v?dy mali prednos? pravidlá pre právnické osoby (§ 51h ods. 3 písm. b)) Samostatnú právnu a daňovú subjektivitu slovensk?ch kapitálov?ch spolo?ností vnímame ako nosn? princíp sú?asného systému (nielen) dane z príjmov. Navrhované znenie § 51h ods. 3 písm. b) tento princíp prelamuje, pri?om tento prístup nevidíme súladn? s ústavn?m princípom rovnosti. V navrhovanom znení CFC pravidiel je zdanliv?m d?vodom tejto nerovnosti iba tá skuto?nos?, ?e CFC pravidlá pre právnické osoby m??u by? za ur?it?ch okolností príli? m?kké, t.j. zákonodarca chce napráva? vlastnú ned?slednos? prelamovaním jedného z nosn?ch princípov právnej úpravy dane z príjmov na Slovensku. Predpokladáme, ?e cie?om zákonodarcu je snaha zabráni? ?pekulatívnemu obchádzaniu aplikácie CFC pravidiel pre fyzické osoby "umel?m" vsunutím slovenskej právnickej osoby. Za vzniknutej situácie tak de facto kontrolujúca právnická osoba nevykonáva v?znamné funkcie ani nevlastní majetok a riziká a teda by mohla "ujs?" spod aplikácie § 17h ods. 4 a? 6. Rie?enie tejto situácie v?ak vidíme sk?r v zakotvení nevyvrátite?nej právnej domnienky pre ú?ely § 17h, ?e právnická osoba – jednoosobová spolo?nos? je vykonávate?om funkcií a vlastníkom majetku a rizík svojho jediného spolo?níka. Vy??ie navrhovan? prístup pod?a ná?ho názoru aj viac zodpovedá slovenskej ekonomickej realite, kde pri jednoosobov?ch obchodn?ch spolo?nostiach sa ekonomicky síce stiera rozdiel medzi kapacitami spolo?níka a spolo?nosti, z h?adiska korporátneho aj daňového práva je v?ak ustálené, ?e podniká práve táto jednoosobová spolo?nos?. 4) Navrhujeme doplni? eviden?nú povinnos? daňovníka ovládajúceho CFC aj oznamovacou povinnos?ou, kde by tento daňovník bol povinn? správcovi dane oznámi? existenciu v?etk?ch svojich existujúcich CFC (bez oh?adu na to, ?i ich príjmy bude zah?ňa? do základu dane) (§ 51i ods. 4) ) V?znam takéhoto oznámenia vidíme v spojitosti s primárne signaliza?nou funkciou CFC pravidiel. Ak u? samotné neoznámenie existencie CFC predstavuje daňov? (v závislosti od okolností aj trestnoprávny delikt), takáto povinnos? bude p?sobi? na daňovníkov, aby si v priebehu plynutia legisvaka?nej doby iniciatívne preusporiadali ?truktúry, ktoré sami subjektívne vnímajú ako potenciálne rizikové. ?al?ie plnenie oznamovacej povinnosti navy?e m??e by? podmienené zmenami v u? poskytnut?ch informáciách a teda existuje rozumn? predpoklad, ?e pre v???inu dotknut?ch daňovníkov bude plnenie tejto povinnosti jednorazovou zále?itos?ou. Vnímame, ?e takáto povinnos? bude jednorazovo pre dotknut?ch daňovníkov predstavova? administratívnu zá?a?. S oh?adom na cie? CFC pravidiel a ?truktúry, ktoré nimi majú by? postihované v?ak takúto zá?a? pova?ujeme za proporcionálnu. 5) Dávame na zvá?enie prehodnotenie stanovenej sankcie s oh?adom na pripravovanú zmenu pravidiel pre ú?innú ?útos? pri skrátení dane (návrh zákona o zaistení majetku v sú?asnosti v pripomienkovom konaní) a princíp ne bis in idem (§ 51h ods. 8) Rozumieme, ?e ambíciou zákonodarcu je zakotvi? dostato?ne odstra?ujúci postih. Systematicky v?ak pova?ujeme za vhodnej?ie, aby bol nedoplatok na dani v d?sledku nezdanenia príjmu CFC pova?ovan? za rovnak? delikt ako "oby?ajné" vykázanie ni??ej daňovej povinnosti. To ponechá priestor na ?al?iu penalizáciu v prípadnom trestnom konaní. Aj v právnej doktríne preva?uje vnímanie, ?e práve hrozba trestnej sankcie bola v jurisdikciách s CFC pravidlami primárnym motivátorom preusporiadania (rozlo?enia) ?truktúr, ktoré CFC obsahovali. Na druhej strane v?ak dávame na zvá?enie stanovenie dostato?ne odstra?ujúcej sankcie za nesplnenie si povinnosti oznámi? existenciu CFC, t.j. vo v??ke podstatne vy??ej ako sú v sú?asnosti sankcionované delikty nepeňa?nej povahy. 6) Dávame na zvá?enie doplnenie d?vodovej správy o kon?tatovanie, ?e navrhované CFC pravidlá majú spolup?sobi? s existujúcimi v?eobecn?mi pravidlami (nielen) proti zneu?itiu ako napr. GAAR, prevaha obsahu nad formou, ur?enie miesta skuto?ného vedenia ako kritérium daňovej rezidencie, pravidlá transferového oceňovania. Pova?ujeme za vhodné jednozna?ne uvies?, ?e ?as? existujúcich CFC ?truktúr by u? v sú?asnosti mohla by? postihovaná cez aplikáciu uveden?ch pravidiel, ale aplika?ná prax a trendy vo svete ukázali potrebu jednozna?ného (a? mechanického) a jednoduch?ie aplikovate?ného pravidla cieliaceho na takého ?truktúry.ZR?ZSR9. Zásadná pripomienka k ?l. I., noveliza?n? bod 45Navrhujeme zru?i? podmienku darovania finan?n?ch prostriedkov pre vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane daňovom priznaní k dani z príjmov právnick?ch os?b a ponecha? mo?nos? asignova? daň do v??ky 2% zaplatenej dane bez tejto podmienky.ZR?ZSR1. Zásadná pripomienka k ?l. I bodom 10 a 12Navrhujeme doplni? ust. § 52zzi Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od 1. januára 2021 návrhu zákona odsekom 4 s nasledovn?m znením: ?(4) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) a § 13 ods. 2 v znení ú?innom od 1. januára 2021 sa prv?krát pou?ije pri podaní daňového priznania k dani z príjmov, ktorého riadna lehota na podanie uplynie po 1.1.2020.“ Od?vodnenie: Za ú?elom zabezpe?enia právnej istoty navrhujeme doplni? návrh zákona o prechodné ustanovenie, pod?a ktorého bude zrejmé, ?e plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce v roku 2020 je mo?né oslobodi? u? v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2020. ZR?ZSR10. Pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduZa bod 48 navrhujeme vlo?i? nov? bod 49, ktor? znie: 49. V § 52zza odsek 18 znie: “(18) Ustanovenia § 30c ods. 7 a 9 v znení ú?innom od 1. januára 2020 sa prv?krát pou?ijú na projekt v?skumu a v?voja, pri ktorého realizácií sa odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj pod?a § 30c ods. 1 a 2 prv?krát uplatní v zdaňovacom období, ktoré sa za?ína najsk?r 1. januára 2020.“ Od?vodnenie: Navrhovanou úpravou sa modifikuje znenie prechodného ustanovenia upravujúceho prvú aplikáciu znenia § 30c ods. 7 ú?inného od 1. januára 2020. Cie?om nového znenia prechodného ustanovenia je zv??i? právnu istotu daňovníkov a jednozna?ne umo?ni? uplatnenie odpo?tu v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v zdaňovacích obdobiach za?ínajúcich najsk?r 1. januára 2020 aj na tie projekty, ktoré daňovník za?al realizova? pred 1. januárom 2020, a pred za?atím realizácie ktor?ch nemal vypracovan? a podpísan? projekt v?skumu a v?voja v súlade so znením § 30c ods. 7 ZDP ú?inn?m pred 1. januárom 2020. Navrhnutou úpravou sa zabezpe?í rovnaké posudzovanie v?davkov (nákladov) vynalo?en?ch v zdaňovacích obdobiach za?ínajúcich najsk?r 1. januára 2020 bez oh?adu na to, ?i súvisia s projektami, ktoré sa za?ali realizova? pred alebo po 1. januári 2020. Budú sa tak stimulova? v?skumno-v?vojové aktivity a ich pokra?ovanie v podnikoch aj v sú?asnej nepriaznivej ekonomickej situácií, ktorá inak núti podniky takéto rozvojové aktivity kv?li be?n?m prevádzkov?m potrebám prehodnocova? a prípadne utlmova?. OR?ZSR11. Zásadná pripomienka k ?l. I . vlo?enie nového noveliza?ného bodu – podpora priemyslu 4.0.Navrhujeme zavies? v Zákone o dani z príjmov opatrenia na podporu investícií a v?davkov a to aj so zameraním na ciele konceptu Priemyslu 4.0. Navrhujeme zavies? v Zákone o dani z príjmov zv?hodnené odpisovanie tak novoobstaran?ch majetkov vyu?ívajúcich moderné technológie , ako i u? odpisovan?ch pou?ívan?ch majetkov a ich technického zhodnotenia a tie? zavies? "superodpo?et" v?davkov na inovácie a moderné technológie. Navrhujeme novelou zákona o dani z príjmov zavies? podporu investícií v podnikoch formou dodato?nej odpo?ítate?nej polo?ky od základu dane. Najm? v ?ase transformácie ekonomiky, potreby automatizácie, digitalizácie, vyu?ívania dát, zvy?ovania pridanej hodnoty a celkovej zmeny procesu v?roby/ poskytovania slu?ieb aplikáciou prístupu Industry 4.0 je potrebné, aby Slovenská republika v záujme udr?ania svojej konkurencieschopnosti poskytovala podporu t?chto aktivít, najlep?ie formou automatick?ch nástrojov. Podpora by sa t?kala bu? dodato?ného daňového zv?hodnenia v prípade, ak podnik investuje do dlhodob?ch hmotn?ch a nehmotn?ch aktív nad rámec svojich priemern?ch ro?n?ch investícií, alebo v prípade, ak podnik investuje do technológií definovan?ch ako technológie sp?ňajúce koncept Industry 4.0, bez oh?adu na ich v??ku. Podpora bude rozlo?ená v ?ase a to formou dodato?ného odpo?tu od základu dane v hodnote 200% daňového odpisu predmetnej investície/ technológie Industry 4.0. To znamená napríklad v prípade obstarania technológie Industry 4.0 v obstarávacej cene 600.000 Eur, ktorá bude zaradená do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov (teda ro?n? odpis vo v??ke 100.000 Eur), bude podnik oprávnen? odpo?íta? od základu dane dodato?n?ch 200.000 Eur ro?ne. Toto daňovníkov motivuje obstaráva? naozaj moderné technológie, naplňujúce víziu Slovenskej republiky v oblasti automatizácie, robotizácie a digitalizácie. V prípade, ak chce Slovenská republika dosiahnu? stav transformácie ekonomiky ?im sk?r, je mo?né túto podporu limitova? napríklad formou stanovenia termínu, dokedy je potrebné technológiu obstara?, aby bolo mo?né daňové zv?hodnenie uplatňova?. V prípade podpory investícií nad rámec be?n?ch priemern?ch ro?n?ch investícií navrhujeme aplikova? obdobnú formu a v??ku podpory s t?m, ?e v?sledkom bude prírastok investícií, av?ak nie nevyhnutne do technológií s konceptom Industry 4.0 ZR?ZSR12. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – superodpo?etR?Z navrhuje doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky ZR?ZSR13. Zásadná pripomienka k ?l. I. superodpo?et metodické usmerneniaV súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. ZR?ZSR14. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – daňová podpora investícií a inováciíV §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP a zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP a zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. V prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen? V §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov Od?vodnenie: Zru?enie podmienky kapitalizácie ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e v praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu Zru?enie podmienky vlastného v?voja Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom "nakúpen?ch" nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a 13a, ods. 4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu. Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. ?prava v?po?tu ceny v?robku Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. ZR?ZSR15. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – pravidlá nízkej kapitalizácie §21aV odseku 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Navrhujeme doplnenie nového odseku 4 v znení: ?(4) Ppresahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. Od?vodnenie: Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov ZR?ZSR16. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – kapitálové fondyNavrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) Od?vodnenie: Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie ZR?ZSR17. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – zamestnanecké akcieNavrhujeme nasledovné zmeny a úpravy v oblasti zamestnaneck?ch akcií A. § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ B. § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ C. V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ D. Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. E. § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ F. V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ G. § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ H. Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. ZR?ZSR18. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – daňová amortizácia majetkuDávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov Od?vodnenia: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom. ZR?ZSR19. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – odpo?et daňov?ch strátNavrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. Od?vodnenie: V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. ZR?ZSR2. Zásadná pripomienka k ?l. I bodom 7, 15, 16 a 48Z návrhu novely navrhujeme vypusti? body 7, 15, 16 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne navrhujeme formulova? ustanovenia nasledovne: Navrhujeme upravi? znenie ust. § 3 ods. 1 písm. h) návrhu zákona nasledovne: ?(3) Postup pod?a odseku 1 sa neuplatní, ak a) ak úhrnná suma príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností nepresiahne sumu 500 000 eur; ak úhrnná suma príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností presahuje sumu 500 000 eur, do základu dane (?iastkového základu dane) pod?a odseku 1 sa zahrnie celá suma tohto príjmu,“ Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 2 písm. a) návrhu zákona nasledovne: ?(2) Kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahrani?í, ak a) daňovník pod?a § 2 písm. d) prvého bodu sám alebo spolu so závisl?mi osobami pod?a § 2 písm. n) a? r) vykonáva skuto?nú kontrolu nad kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou alebo má ú?as? na kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti; skuto?nou kontrolou sa rozumie aj právo rozhodova? o nakladaní s majetkom spolo?nosti alebo subjektu a s v?nosom z tohto majetku a ú?as?ou sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvoden? podiel na základnom imaní viac ako 50 %, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvoden? podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a“ Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 2 písm. c) návrhu zákona nasledovne: Slovné spojenie ?pomer medzi preukázate?ne zaplatenou daňou z príjmov alebo obdobnou daňou nahrádzajúcou daň z príjmov“ navrhujeme nahradi? slovn?m spojením ?pomer medzi preukázate?ne zaplatenou daňou z príjmov vrátane obdobnej dane nahrádzajúcej daň z príjmov“. Zodpovedajúcu úpravu je následne potrebné vykona? aj v príslu?n?ch ustanoveniach § 51i návrhu zákona. Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51h ods. 3 písm. a) a § 51i návrhu zákona nasledovne: - Slovné spojenie ?kladn? v?sledok hospodárenia“ navrhujeme nahradi? vhodnou alternatívou, ktorá bude vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka vrátane zoh?adnenia prípadn?ch strát, ktoré daňovník vykázal v minulosti. Minimálne sa tam nebudú zah?ňa? príjmy, ktoré sú v SR na úrovni PO oslobodené, alebo nie sú predmetom dane. Pravidlá zároveň navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy (dividendy, úroky, licen?né poplatky), napr. pod?a aktuálne platnej legislatívy v Nemecku. Je potrebné doplni? ustanovenia, ktoré zamedzia dvoj a viacnásobnému zdaneniu v prípade, ak fyzická osoba vlastní sú?asne priame aj nepriame podiely na re?azci viacer?ch zahrani?n?ch kontrolovan?ch spolo?nosti. Navrhujeme upravi? znenie ust. § 51i ods. 1 návrhu zákona nasledovne: Z návrhu zákona navrhujeme na konci ods. 1 odstráni? znenie ?najnesk?r do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubi? daň pod?a osobitného predpisu34).“ Od?vodnenie k vypusteniu ustanovení: Jedn?m z cie?ov deklarovan?ch v Programovom vyhlásení Vlády SR je aj predchádzanie tzv. gold-platingu – v zmysle interpretácie Európskej komisie ide o roz?irovanie po?iadaviek kladen?ch E? legislatívou najm? smerníc, v procese transpozície do vnútro?tátnych právnych poriadkov ?lensk?ch ?tátov E?. Navrhované znenie zákona v?ak ide nad rámec toho ?o je po?adované Smernicou proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá zav?zuje ?lenské ?táty zavies? CFC pravidlá len vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby, pri?om tieto pravidlá nie sú zavedené vo v???ine ?lensk?ch ?tátov E?. Navrhovaná úprava zároveň po?aduje od slovensk?ch daňovníkov (FO) platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem (ak v?bec), ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné. Zároveň na nich kladie nové a neprimerané administratívne povinnosti v podobe vykazovania v?sledku hospodárenia kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností a vedenie ?al?ej podpornej evidencie. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. Návrh je zároveň diskrimina?n? jednak z d?vodu vyu?ívania rozdielnych pravidiel pre fyzické a právnické osoby (podiel na základnom imaní 10 % pre FO vs. 50 % pre PO) ako aj z d?vodu rozdielnych pravidiel v prípade dr?by podielov na slovensk?ch verzus zahrani?n?ch spolo?nostiach (spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov). Návrh zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. Zavedenie navrhovan?ch pravidiel bude ma? negatívny vplyv na prílev vysokokvalifikovan?ch zamestnancov, ktorí sa z titulu dlhodobého vyslania stanú daňov?mi rezidentmi Slovenska, ale zároveň vlastnia podiely na zahrani?n?ch spolo?nostiach. Od?vodnenie k navrhovanému §3 odsek 1 písm. h) Zv??enie hranice príjmu priradite?ného z kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností zo sú?asne navrhovan?ch 100 000 EUR na 500 000 EUR navrhujeme za ú?elom zní?enia administratívnej zá?a?e daňovníkov – fyzick?ch os?b. V sú?asnosti sú slovenskí daňovníci za?a?ení ve?k?m mno?stvom oznamovacích a reportovacích povinností, ktoré im vypl?vajú z r?znych daňov?ch ako i nedaňov?ch zákonov a in?ch právnych predpisov. Z praxe vypl?va, ?e slovenskí daňovníci ?astokrát vlastnia podiely v r?znych zahrani?n?ch spolo?nostiach. Pri navrhovanej hranici priradite?ného príjmu vo v??ke 100 000 EUR by tak bolo zna?né mno?stvo slovensk?ch daňovníkov vystaven?ch potrebe ?al?ej evidencie a reportovania t?chto priradite?n?ch príjmov v prípade, ak by spolo?nosti, v ktor?ch vlastnia podiely spadali pod definíciu kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností v zmysle návrhu zákona. Hranica priradite?ného príjmu vo v??ke 100 000 EUR sa nám javí ako nízka. Pri takto stanovenej hranici príjmu budú pod?a ná?ho názoru náklady spojené s evidenciou a reportovaním t?chto príjmov ako na strane daňovníkov tak aj na strane správcu dane prevy?ova? prípadn? v?nos ?tátneho rozpo?tu z t?chto príjmov (?i u? vo forme dane z príjmov alebo prípadn?ch pokút v prípade nesprávneho vykazovania ?i nevykazovania v?bec). Od?vodnenie k navrhovanému §51 odsek 2 písm. a) Pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti daňovníkov (právnick?ch os?b) upravuje ust. § 17h ZDP. V zmysle ust. § 17h ods. 1 písm. a) ZDP sa kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou daňovníka (právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skuto?ného vedenia) rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahrani?í, ak tento daňovník sám alebo spolu so závisl?mi osobami pod?a § 2 písm. n) a? r) ZDP má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 %. Vy??ie uvedené ustanovenie ZDP predstavuje transpozíciu ?lánku 7 ods.1 písm. a) Smernice Rady (E?) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyh?bania sa daňov?m povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie trhu (?alej len ?Smernica Rady“) v zmysle ktorej sa za kontrolovanú zahrani?nú spolo?nos? pova?uje subjekt alebo stála prevádzkareň, ak daňovník samotn? alebo spolu so svojimi prepojen?mi podnikmi má priamo alebo nepriamo viac ne? 50 % hlasovacích práv alebo priamo ?i nepriamo vlastní viac ne? 50 % kapitálu alebo má nárok na viac ne? 50 % zisku dotknutého subjektu. Navrhovaná v??ka priameho, nepriameho alebo nepriameho odvodeného podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach vo v??ke 10 % v?znamne prevy?uje legislatívny rámec stanoven? Smernicou Rady. Pod?a ná?ho názoru a interpretácie Európskej Komisie v danom prípade ide o roz?irovanie po?iadaviek kladen?ch európskou legislatívou,; t.j. tzv. gold-plating. Navrhujeme zosúladi? v??ku priameho alebo nepriameho podielu v kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti daňovníka (fyzickej osoby) s v??kou takéhoto priameho alebo nepriameho podielu daňovníka (právnickej osoby) stanoveného ZDP a Smernicou Rady. Rozdielny prístup k posudzovaniu daňovníkov – fyzick?ch a právnick?ch os?b – pre ú?ely reportovania priradite?n?ch príjmov od kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?ností je pod?a ná?ho názoru v rozpore s programov?m vyhlásením vlády a vedie k zv??enej administratívnej zá?a?i daňov?ch subjektov. D?vodom je potreba vies? dve samostatné evidencie podielov v kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?nostiach – 10 % pri fyzick?ch osobách a 50 % pri právnick?ch osobách. Následne tento rozdielny prístup m??e vies? k chybám a omylom pri reportovaní ich priradite?n?ch príjmov z d?vodu rozdielov pri posudzovaní ich podielov v t?chto kontrolovan?ch zahrani?n?ch spolo?nostiach (s vplyvom na podanie prípadného dodato?ného daňového priznania). Zároveň, minoritn? spolo?ník s podielom 10% nemusí reálny príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku kontrolovaného zahrani?ného subjektu (najm?, ak je cie?om majoritn?ch vlastníkov reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja podnikania). Od?vodnenie k §51h odsek 2, písm. c): Technické spresnenie. Daň z príjmov právnick?ch os?b sa vo viacer?ch jurisdikciách stanovuje kombinovane, napr. ako sú?et federálnej a kantónnej / miestnej dane. Uvedené spresnenie má za cie? pri v?po?te pomeru zoh?adni? nie len federálnu v??ku dane z príjmov právnickej osoby, ale aj jej sú?et spolu s miestnymi ekvivalentami. Od?vodnenie k §51h odsek 3, písm. a): Návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje. Zároveň navrhované znenie je diskrimina?né a protiústavné, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov. Príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. Od?vodnenie k §51i odsek 1: V praxi sa be?ne stáva, ?e podiely na zisku sú distribuované po uplynutí dlh?ieho obdobia ako je obdobie 5/resp. 10 rokov, po ktor?ch zaniká právo vyrubi? daň. Pri sú?asnom znení návrhu zákona by tak dochádzalo k dvojitému zdaneniu príjmov (podielov na zisku), ktoré by boli FO vyplatené po tejto lehote. ZR?ZSR20. Zásadná pripomienka k ?l. I. – vlo?enie noveliza?n?ch bodov – zavedenie skupinového zdaňovaniaNavrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Od?vodnenie: A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. ZR?ZSR21. V zákone o dani z príjmov v § 45 ods.1Návrh: V zákone o dani z príjmov v § 45 ods.1), za siedmou vetou, ktorá znie ?Zapo?íta? mo?no iba daň vz?ahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslu?né zdaňovacie obdobie.“ zru?i? bodku a veta bude ?alej pokra?ova? ? ... okrem prípadov, ke? základ dane a daň neboli dostato?ne ve?ké na mo?n? zápo?et dane.“ a vlo?í sa ?al?ia veta, ktorá znie: ?V t?chto prípadoch si daňovník zrazenú daň z príjmu uplatní v najbli??om zdaňovacom období, v ktorom vyká?e dostato?n? základ dane a daň z príjmov na uplatnenie ?asti odpo?tu alebo celej zrazenej dane.“ D?vod: Podnikate?sk?m subjektom, ktorí majú zdanite?né príjmy zo zahrani?ia a mali by v be?nom roku straty, umo?ni? zapo?íta? si daň zrazenú zrá?kou zo zahrani?n?ch príjmov zahrani?n?m subjektom v nasledujúcich obdobiach, ke? budú vykazova? zdanite?n? základ dane. ZR?ZSR3. Zásadná pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduNavrhujeme upravi? znenie §17 odsek 3, písm. g) do podoby v znení do 31.12.2014 Od?vodnenie: Pova?ujeme za logické op?tovne zavies? do Zákona o dani z príjmov vylú?enie príjmu prislúchajúceho k nedaňovému v?davku zo základu dane z príjmov. V sú?asnosti vznikajú situácie, kedy ?kodu zaú?tujeme do nedaňov?ch v?davkov a príjem (pois?ovňa alebo refaktúra vo?i inej spolo?nosti) zostáva v zdanite?n?ch príjmoch. Súhlasíme s návrhom SKDP, aby sa príjem prislúchajúci k nedaňovému v?davku vylú?il zo základu dane z príjmov vo v??ke zodpovedajúcej sume nedaňového v?davku. ZR?ZSR4. Zásadná pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduNavrhujeme vypusti? §17 odsek 19 Zákona o dani z príjmov. Od?vodnenie Historicky v rámci zdaňovacieho obdobia vzniká nev?znamn? rozdiel z aplikácie uvedenej úpravy s minimálnym efektom na v??ku dane z príjmov právnick?ch os?b, pritom administratívne za?a?enie pri vyhodnotení pripo?ítate?nej alebo odpo?ítate?nej polo?ky je neúmerné v?slednému efektu. Predpokladáme, ?e sa tento problém t?ka viacer?ch spolo?ností, nako?ko druhy nákladov, ktoré sú sledované z titulu úhrad sa t?kajú samotnej prevádzkovej ?innosti a majú ?irok? tématick? rozsah. Pova?ujeme tieto presuny pripo?ítate?n?ch a odpo?ítate?n?ch polo?iek medzi jednotliv?mi zdaňovacími obdobiami za neefektívne. Prioritne navrhujeme preto zru?i? uvedené ustanovenie zo Zákona o dani z príjmov. Ak nebude predmetné ustanovenie zru?ené, pripájame sa k zavedeniu inej lehoty na sledovanie daňovej uznate?nosti nákladov podmienen?ch úhradou. Vzh?adom, na r?zne nastavené lehoty splatnosti faktúr v spolo?nostiach a tie? aj nejasnosti pri niektor?ch druhoch sledovan?ch nákladov pod úhradou, ktoré by mohli by? t?mto návrhom eliminované, navrhujeme zavies? lehotu ku ktorej by sa vyhodnocovala podmienka zaplatenia nákladov " do lehoty na podanie daňového priznania/§49 zákona ?.595/2003 Z.z. ZR?ZSR5. Zásadná pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduV § 19 odsek 3 písmeno a) Zákona o dani z príjmov navrhujeme vylú?i? zo zákona limitáciu daňov?ch v?davkov-odpisov hmotného majetku poskytnutého na prenájom do v??ky ?asovo rozlí?en?ch príjmov (v?nosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslu?né zdaňovacie obdobie, resp. jeho ?as? pre v?etk?ch daňovníkov a pre v?etky odpisové skupiny majetku, nielen pre mikrodaňovníkov v pre nich navrhnutom znení. Argumentujeme v?znamnou administratívnou náro?nos?ou s minimálnym efektom na v??ku dane. ?alej argumentujeme skuto?nos?ou, ?e v prípade obchodn?ch vz?ahov vo?i závisl?m osobám má Zákon o dani z príjmov zavedené mechanizmy pre úpravu základu dane a teda prípadn? dopad na dani z príjmov vychádza z aplikácie ustanovení napr. §2, §17 a in?ch. Pri prenájmoch vo?i nezávisl?m osobám sa uplatňuje obvyklá cena v ?ase a mieste prenájmu.ZR?ZSR6. Zásadná pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduV §19, odsek 3, písm. b) bod 1 navrhujeme prehodnoti? zahrnutie zostatkovej ceny vybran?ch majetkov do v??ky príjmov z predaja a vylú?i? limit zah?ňa? zostatkové ceny majetkov do v??ky v?nosov z ich predaja. Problém nastáva najm? pri budovách a stavbách v odpisovej skupine 6. Lehota na odpisovanie pre ú?ely dane z príjmov pri t?chto budovách je stanovená zákonom na 40 rokov. V prípade, ak je takáto budova v spolo?nosti ur?ená na predaj, t.j. nepou?ívaná, je zastavené, resp. preru?ené daňové odpisovania majetku. Daňová zostatková cena je vy??ia z titulu stanovenej doby odpisovania a následne aj z d?vodu preru?enia odpisovanie, pri?om v?nos z predaja sa riadi podmienkami realitného trhu, ktoré sú nestále v ?ase a závisia od lokality, kde je nehnute?nos? umiestnená a okrem iného aj od vzniknut?ch prípadn?ch zmien v danej lokalite. V praxi je realitou, ?e vznikajú pripo?ítate?né polo?ky k základu dane len z d?vodu, ?e predajnos? budov závisí od cien nehnute?ností na realitnom trhu v príslu?nej lokalite a od dopytu v aktuálnom ?ase predaja.ZR?ZSR7. Zásadná pripomienka k ?l. I – vlo?enie nového noveliza?ného boduV §22 odsek 15 navrhujeme zru?i? obmedzenie vstupnej ceny jednotlivej oddelite?nej sú?asti majetku ( v aktuálnom znení je vstupná cena vy??ia ako 1 700 eur). V zásade by bolo mo?né samostatne oddelene sledova? v evidencii a odpisova? oddelite?nú sú?as? majetku aj s ni??ou vstupnou cenou a pri jeho v?mene by bolo mo?né p?vodn? komponent vyradi? z majetku, ?o pri technickom zhodnotení majetku nie je mo?né. Príkladom sú softvéry, ktoré sú sú?as?ou hmotného majetku (napr:v?robn?ch strojov) a ich ?ivotnos? je spravidla ove?a ni??ia ako ?ivotnos? v?robn?ch strojov.ZR?ZSR8. Zásadná pripomienka k ?l. I., noveliza?n? bod 43 v ?asti §49a odsek 8Navrhujeme zmeni? lehotu oznamovacej povinnosti v prípade oznamovania zmlúv uzatvoren?ch so zahrani?nou osobou z 15 -tich dní na 30 dní. Pred??enie lehoty by pomohlo najm? vo v???ích spolo?nostiach, kde sú nastavené procesy evidencie a spracovania novej zmluvy.ZSAF§ 17 odsek 19 Zákona o dani z príjmovNavrhujeme zru?i? odsek § 17 ods. 19 Zákona o dani z príjmov. Historicky v rámci zdaňovacieho obdobia vzniká nev?znamn? rozdiel z aplikácie uvedenej úpravy s minimálnym efektom na v??ku dane z príjmov právnick?ch os?b, pritom administratívne za?a?enie pri vyhodnotení pripo?ítate?nej alebo odpo?ítate?nej polo?ky je neúmerné v?slednému efektu. Predpokladáme, ?e sa tento problém t?ka viacer?ch spolo?ností, nako?ko druhy nákladov, ktoré sú sledované z titulu úhrad sa t?kajú samotnej prevádzkovej ?innosti a majú ?irok? tématick? rozsah. Pova?ujeme tieto presuny pripo?ítate?n?ch a odpo?ítate?n?ch polo?iek medzi jednotliv?mi zdaňovacími obdobiami za neefektívne. Prioritne navrhujeme preto zru?i? uvedené ustanovenie zo Zákona o dani z príjmov. Ak nebude predmetné ustanovenie zru?ené, pripájame sa k pripomienke k zavedeniu inej lehoty na sledovanie daňovej uznate?nosti nákladov podmienen?ch úhradou. Vzh?adom, na r?zne nastavené lehoty splatnosti faktúr v spolo?nostiach a tie? aj nejasnosti pri niektor?ch druhoch sledovan?ch nákladov pod úhradou, ktoré by mohli by? t?mto návrhom eliminované, navrhujeme zavies? lehotu ku ktorej by sa vyhodnocovala podmienka zaplatenia nákladov "do lehoty na podanie daňového priznania/§49 zákona ?.595/2003 Z.z." ZSAF§ 17 odsek 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov v znení do 31.12.2014Pova?ujeme za logické op?tovne zavies? do Zákona o dani z príjmov vylú?enie príjmu prislúchajúceho k nedaňovému v?davku zo základu dane z príjmov. V sú?asnosti vznikajú situácie, kedy ?kodu zaú?tujeme do nedaňov?ch v?davkov a príjem (pois?ovňa alebo refaktúra vo?i inej spolo?nosti) zostáva v zdanite?n?ch príjmoch. Súhlasíme s návrhom SKDP, aby sa príjem prislúchajúci k nedaňovému v?davku vylú?il zo základu dane z príjmov vo v??ke zodpovedajúcej sume nedaňového v?davku.ZSAF§ 19 odsek 3 písmeno a) Zákona o dani z príjmovV § 19 odsek 3 písmeno a) Zákona o dani z príjmov navrhujeme vylú?i? zo zákona limitáciu daňov?ch v?davkov-odpisov hmotného majetku poskytnutého na prenájom do v??ky ?asovo rozlí?en?ch príjmov (v?nosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslu?né zdaňovacie obdobie, resp. jeho ?as? pre v?etk?ch daňovníkov a pre v?etky odpisové skupiny majetku, nielen pre mikrodaňovníkov v pre nich navrhnutom znení. Ide o v?znamnú administratívnu náro?nos? s minimálnym efektom na v??ku dane. ?alej argumentujeme skuto?nos?ou, ?e v prípade obchodn?ch vz?ahov vo?i závisl?m osobám má Zákon o dani z príjmov zavedené mechanizmy pre úpravu základu dane a teda prípadn? dopad na dani z príjmov vychádza z aplikácie ustanovení napr. §2, §17 a in?ch. Pri prenájmoch vo?i nezávisl?m osobám sa uplatňuje obvyklá cena v ?ase a mieste prenájmu.ZSAF§ 19 odsek 3 písmeno b), bod 1 Zákona o dani z príjmovNavrhujeme prehodnoti? zahrnutie zostatkovej ceny vybran?ch majetkov do v??ky príjmov z predaja a vylú?i? limit zah?ňa? zostatkové ceny majetkov do v??ky v?nosov z ich predaja. Problém nastáva najm? pri budovách a stavbách v odpisovej skupine 6. Lehota na odpisovanie pre ú?ely dane z príjmov pri t?chto budovách je stanovená zákonom na 40 rokov. V prípade, ak je takáto budova v spolo?nosti ur?ená na predaj, t.j. nepou?ívaná, je zastavené, resp. preru?ené daňové odpisovania majetku. Daňová zostatková cena je vy??ia z titulu stanovenej doby odpisovania a následne aj z d?vodu preru?enia odpisovanie, pri?om v?nos z predaja sa riadi podmienkami realitného trhu, ktoré sú nestále v ?ase a závisia od lokality, kde je nehnute?nos? umiestnená a okrem iného aj od vzniknut?ch prípadn?ch zmien v danej lokalite. V praxi je realitou, ?e vznikajú pripo?ítate?né polo?ky k základu dane len z d?vodu, ?e predajnos? budov závisí od cien nehnute?ností na realitnom trhu v príslu?nej lokalite a od dopytu v aktuálnom ?ase predaja.ZSAF§ 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov ZSAF§ 22 odsek 15 Zákona o dani z príjmovNavrhujeme zru?i? obmedzenie vstupnej ceny jednotlivej oddelite?nej sú?asti majetku ( v aktuálnom znení je vstupná cena vy??ia ako 1 700 eur). V zásade by bolo mo?né samostatne oddelene sledova? v evidencii a odpisova? oddelite?nú sú?as? majetku aj s ni??ou vstupnou cenou a pri jeho v?mene by bolo mo?né p?vodn? komponent vyradi? z majetku, ?o pri technickom zhodnotení majetku nie je mo?né. Príkladom sú softvéry, ktoré sú sú?as?ou hmotného majetku (napr: v?robn?ch strojov) a ich ?ivotnos? je spravidla ove?a ni??ia ako ?ivotnos? v?robn?ch strojov.ZSAF§ 50 odsek 1 písmeno b) Zákona o dani z príjmovNavrhujeme zru?i? podmienku darovania finan?n?ch prostriedkov pre vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane daňovom priznaní k dani z príjmov právnick?ch os?b a ponecha? mo?nos? asignova? daň do v??ky 2% zaplatenej dane bez tejto podmienky.ZSAF49a ods. 8 Zákona o dani z príjmovNavrhujeme zmeni? lehotu oznamovacej povinnosti v prípade oznamovania zmlúv uzatvoren?ch so zahrani?nou osobou z 15 -tich dní na 30 dní. Pred??enie lehoty by pomohlo najm? vo v???ích spolo?nostiach, kde sú nastavené procesy evidencie a spracovania novej zmluvyZSAFa) Umo?nenie ?erpania oslobodenia ?asti v?nosov z v?sledkov v?skumu a v?voja (tzv. patent box) aj na inovatívne biznis modely ako sú in-app purchases a software as a service (SaaS)a)v §13a ods. 1 ZDP preto navrhujeme aby sa formulácia ?z odplát za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie“ vz?ahovala iba na patenty, ú?itkové vzory a iné kategórie upravené v písm. a), zatia? ?o v písm. b) by sa hovorilo o ?odplatách za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie alebo za poskytnutie slu?by sprístupnenia po?íta?ového programu (softvéru), ktor? je v?sledkom v?voja 1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu pod?a osobitného predpisu, 74bc) a to vo v??ke 50% z t?chto odplát (príjmov)“. Je potrebné reflektova? sú?asné trendy a upusti? od rigidného naviazania patent boxu len na príjem vo forme licencie, ktor? je v dne?nej dobe ustupujúcou formou predaja softvéru. Aby prístup k tejto forme podpore v?skumu a v?voja mali práve spolo?nosti ktor?m bola p?vodne ur?ená, malo by b? sprístupnená aj pri príjmoch z in-app purchases a SaaS. ZSAFa) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?vojDoplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu. 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na naprogramovanie rie?enia nadizajnovaného daňovníkom - za?ínajúce spolo?nosti majú ?asto jedine?né a inovatívne nápady, ?i doká?u nadizajnova? prelomov? softvér, ale z d?vodu nedostatku intern?ch kapacít v za?iatkoch podnikania je samotné programovanie nimi navrhnutého rie?enia ?astokrát outsourcované. V danom kontexte programovanie predstavuje len rutinnú aktivitu, ktorá by sama o sebe nesplnila definíciu v?skumu a v?voja na úrovni samotného programátora, ?o zabezpe?uje, ?e nem??e d?js? k dvojitému super-odpo?tu v?davkov na v?skum a v?voj u oboch subjektov sú?asne. Ke??e je v?ak takáto slu?ba nevyhnutná pre projekt v?skumu a v?voja na strane jej obstarávate?a, mali by sa príslu?né náklady kvalifikova? u spolo?nosti vykonávajúcej samotn? v?skum a v?voj podobne, ako náklady na testovanie a certifikáciu vy?adovanú legislatívou; 5. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. ZSAFd) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby"v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen?. Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. ZSAFKapitálové fondyNavrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) a) Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b) Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. ZSAFMetodické usmernenia . pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tuPova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti: a) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch –usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – po vzore ?eskej republiky vypracova? metodiku, ktorou by sa daňoví kontrolóri boli povinní riadi? pri posudzovaní oprávnenosti ?erpania super-odpo?tu ustanovujúcu povinnos? prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak správca dane spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om takejto metodiky by bolo eliminova? riziko, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú? / vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti.ZSAFOdpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30)b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. b) Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. ZSAFOdpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30)a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. a) V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. ZSAFPravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nostia) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: c) podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, d) kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, e) zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. ZSAF?prava v?po?tu ceny v?robku§13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. ZSAFZamestnanecké akcie§ 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ K § 17 sa dop?ňa nov? odsek 45, ktor? stanovuje, ?e sú?as?ou základu dane zamestnávate?a bude aj v?davok (náklad) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u daňovníka zná?ajúceho tieto v?davky (náklady), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca, t.j. v momente prevodu zamestnaneckej akcie zo zamestnanca na inú osobu. Okrem jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorá ma mo?nos? upisova? akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanoven?ch Obchodn?m zákonníkom, a teda ktorej priamo m??u vzniknú? náklady na vyradenie zamestnaneckej akcie pri jej prevode na zamestnanca, budú ma? tieto náklady spravidla podobu nákladov na prevod akcie vynalo?en?ch obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s t?mto zamestnávate?om refakturovan?ch slovenskému zamestnávate?ovi v súlade s princípom nezávislého vz?ahu, t.j. nav??ené o odmenu pre túto obchodnú spolo?nos?. V prípade, ke? zamestnávate? ur?en? pod?a § 5 ods. 4 písm. b) uplatňuje hospodársky rok, ktor? nie je toto?n? so zdaňovacím obdobím zamestnanca, by náklady na prevod boli sú?as?ou základu dane zamestnávate?a v tom zdaňovacom období, na ktor? pripadne prevod akcie zamestnancom na inú osobu. ZSAFZamestnanecké akcie§ 51e ods. 1 znie nasledovne: ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ ZSAFZamestnanecké akcieV § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ V § 48 sa dop?ňa nov? odsek 3, ktor? ur?uje ako platite?a dane zamestnávate?a, ktor? je ekonomicky alebo personálne prepojen? s obchodnou spolo?nos?ou, od ktorej zamestnanec nadobudol zamestnanecké akcie, a to za predpokladu, ?e spolo?nos? ude?ujúca zamestnanecké akcie, od ktorej zamestnanec nadobudne zamestnaneckú akciu nie je registrovaná ako zahrani?n? platite? dane pod?a § 48 a ani tu nemá organiza?nú zlo?ku.ZSAFZamestnanecké akcieV § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ Do § 5 odseku 7 sa dop?ňa nové písmeno r), ktor?m sa oslobodzuje kladn? rozdiel medzi reálnou hodnotou zamestnaneckej akcie ur?enou v momente kedy zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (vest) a jej predajnou cenou v ?ase speňa?enia akcie. Navrhované znenie predchádza zdaneniu nikdy nerealizovaného príjmu v situácií, ke? zamestnanec predáva zamestnaneckú akciu za sumu ni??iu ako reálna hodnota tejto zamestnaneckej akcie v ?ase jej nadobudnutia zamestnancom. Navrhovan?m ustanovením sa zaru?uje, ?e zamestnancovi bude zdanen? iba reálne realizovan? príjem, t.j. dochádza k zdaneniu skuto?ného kone?ného prírastku majetku na strane zamestnanca. ZSAFZamestnanecké akcieZa § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. ZSAFZamestnanecké akcieZa § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. ZSAFZamestnanecké akcie § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ Vzh?adom na právne a iné obmedzenia v praxi dochádza k situáciám, kedy sú zamestnanecké akcie pridelené zamestnancovi materskou spolo?nos?ou jeho slovenského zamestnávate?a, resp. inou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s osobou zamestnávate?a. Vzh?adom na ?irokú definíciu zamestnávate?a v zákone o dani z príjmov sa zahrani?ná spolo?nos? prepojená so slovensk?m zamestnávate?om, ktorá pridelila zamestnanecké akcie zamestnancom slovenského zamestnávate?a, taktie? m??e v zmysle zákona kvalifikova? za zamestnávate?a, ?o by malo vies? k povinnosti administrova? mzdovú agendu a odvádza? daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov ako zamestnávate?. Navrhuje sa, aby bol v prípade zamestnaneck?ch akcií zdaňovan?ch pod?a § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov za osobu vyplácajúcu tento príjem pova?ovan? slovensk? zamestnávate? a nie obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená s t?mto zamestnávate?om, od ktorej zamestnanec akciu nadobudol, a to pokia? je táto obchodná spolo?nos? (ktorá ude?uje zamestnanecké akcie) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.ZSAFZamestnanecké akcie – Predmetom navrhovanej legislatívy je zv??i? konkurencieschopnos? zamestnávate?ov v globálnom prostredí, ke??e schopnos? presadi? sa je do ve?kej miery závislá od schopnosti priláka? a udr?a? si najschopnej?ích zamestnancov. Zamestnanecké akciové plány sú motivujúce a zároveň zvy?ujú zainteresovanos? k?ú?ov?ch mana?érov a zamestnancov do inovácií, ktoré sú nevyhnutné po?as hospodárskej krízy5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ § 5 ods. 3 písm. b) Navrhovaná úprava sa vz?ahuje na situácie kedy fyzické osoby participujú v zamestnaneck?ch akciov?ch plánoch, kde pod?a poznatkov z praxe existuje dopyt zo strany napr. mlad?ch spolo?ností (tzv. start-upy) alebo rodinn?ch firiem, ktoré 20 a? 30 rokov po za?atí podnikania sú nútené za?a? rie?i? otázku nástupníctva a lojality k?ú?ov?ch mana?érov, po zatraktívnení tejto formy odmeňovania ve?mi populárnej a vyu?ívanej v zahrani?í. Navrhovan?m znením zákona sa sleduje zv??enie konkurencieschopnosti tuzemsk?ch podnikate?ov a ?ir?ie uplatnenie zamestnaneck?ch akciov?ch plánov, pri ktor?ch sa v??ka nepeňa?ného príjmu v kone?nom d?sledku odvíja od hospodárskych v?sledkov zamestnávate?a, resp. skupiny, pre ktorú zamestnanec vykonáva závislú ?innos?. Na základe uvedeného by mal by? zamestnanec motivovan? ?o najviac prispie? k dosiahnutiu cie?ov zamestnávate?a, pri?om na strane zamestnávate?a má takáto forma odmeňovania pozitívne efekty v oblasti riadenia hotovosti (cashflow) a k udr?aniu si k?ú?ov?ch zamestnancov, ktorí umo?nia spolo?nosti uspie? v ?ase hospodárskej krízy. V zákone o dani z príjmov sa navrhuje pre ú?ely podpory vy??ie uveden?ch cie?ov úprava re?imu zdaňovania zamestnaneck?ch akcií. V zmysle navrhovaného znenia sa po vzore Estónska, Izraela, Spojen?ch ?tátov americk?ch, Po?ska a ?al?ích ?tátov s atraktívnym daňov?m re?imom zamestnaneck?ch akciov?ch plánov posúva moment zdanenia príjmu z nadobudnutia zamestnaneckej akcie, ?i u? nadobudnutej na báze opcie alebo priamo odplatne alebo bezodplatne prevedenej na zamestnanca, a? do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie na inú osobu (t.j. k jej speňa?eniu). Uveden?m sp?sobom sa zabraňuje situácií, v ktorej je zamestnancovi zdanená hodnota nepeňa?ného príjmu (zamestnaneckej akcie), pri?om prislúchajúca daň zrazená zamestnávate?om v?znamne zní?i ?ist? príjem zamestnanca v danom mesiaci hoci k samotnej realizácií príjmu (speňa?eniu akcie) d?jde a? v budúcnosti, ?ím sa zni?uje atraktivita tejto formy odmeňovania. P?vodná legislatívna úprava ur?ovala hodnotu tohto príjmu zo závislej ?innosti ako rozdiel medzi vy??ou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skuto?nej realizácie zamestnaneckej opcie, zní?enú o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie. Uvedené znenie je problematické hlavne pri spomínan?ch rodinn?ch firmách alebo start-upoch, ke??e je ?ité na mieru akciám ve?k?ch spolo?ností obchodovan?ch na verejnom trhu, zatia? ?o akcie rodinn?ch firiem a start-upov verejne obchodovate?né, a teda ani tak likvidné, spravidla nie sú. Sú?asné znenie nereflektuje ani nedávne zavedenie novej právnej formy obchodnej spolo?nosti, jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorej akcie tie? nie sú obchodovate?né na verejnom trhu. Minimalistick?m variantom adresujúcim potreby t?chto daňovníkov by bolo zavedenie novej úpravy aspoň pri akciách spolo?ností, ktoré nie sú verejne obchodovate?né. V zmysle navrhovaného znenia je príjem zo závislej ?innosti ur?en? ako reálna hodnota zamestnaneckej akcie stanovená v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (tzv., vest) zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie. Sú?as?ou sumy zaplatenej za nákup zamestnaneckej akcie by bola aj sumu zaplatená za nákup opcie za predpokladu, ?e zamestnanecká akcia bola nadobudnutá zamestnancom prostredníctvom op?ného plánu. Nová úprava na rozdiel od starej úpravy, ktorá odkazovala iba na jednu formu tzv. equity compensation schemes – op?né plány – bude teda okrem t?chto upravova? aj akciové plány, pri ktor?ch je akcia na zamestnanca priamo prevedená bez vyu?itia op?ného kontraktu. Vzh?adom na aplika?né problémy, ktoré vznikali pri podmienke ekonomického prepojenia pre kvalifikáciu akciového plánu pod?a p?vodného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa navrhuje roz?írenie definície zamestnaneckej akcie aj na zamestnávate?ov, ktorí sp?ňajú len definíciu personálneho prepojenia v zmysle § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov. Pre ú?ely vylú?enia pochybností oh?adom momentu zdanenia zamestnancov – napr. u t?ch, ktorí u? ukon?ili pracovn? pomer u zamestnávate?a, ktor? im udelil zamestnaneckú akciu – sa navrhuje ustanovi? oznamovaciu povinnos? zamestnanca do 15 dní odo dňa prevodu akcie. Zamestnávate? zahrnie nepeňa?n? príjem zamestnanca do mzdového cyklu v ktorom mu bolo doru?ené oznámenie o prevode akcie od zamestnanca. ZSAFZavedenie skupinového zdaňovaniaNavrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. ZSAFZreálnenie daňovej amortizácie majetku§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom.ZSAFZru?enie podmienky kapitalizácieb) v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - Tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - Ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. b) ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e takáto podmienka nemá paralelu v in?ch rozvinutej?ích ekonomikách uplatňujúcich obdobn? re?im podpory v?skumu a v?voja ako sú Spojené krá?ovstvo, ?rsko ?i Izrael, ktoré sa aj v?aka tak?mto nástrojom stali svetov?mi ve?mocami v oblasti inovácií. V praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu.ZSAFZru?enie podmienky vlastného v?vojaZru?enie podmienky vlastného v?voja - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh / aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom ?nakúpen?ch“ nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a §13a, ods.4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu. ZSBA§ 19 ods. 3 písm. b)Oceníme zru?enie testovacej podmienky t?kajúcej sa daňovej uznate?nosti zostatkovej ceny vybran?ch typov majetku pod?a Kódu klasifikácie produktov len do v??ky príjmu z predaja. Okrem administratívneho bremena pri naplnení zákonnej po?iadavky vznikajú aplika?né problémy u leasingov?ch slu?ieb pri pred?asnom ukon?ení nájomného vz?ahu.OSBA§ 5 ods.5 nové písmeno h)Navrhujeme doplnenie nového ustanovenia: h) suma prijatej kompenzácie v?davkov spojen?ch s v?konom práce z domu – home office, ak v??ka kompenzácie za jednu celú odpracovanú pracovnú zmenu z domu je ur?ená na základe vypo?ítaného pau?álu, ktorého v?po?et vychádza z priemern?ch podmienok zamestnávate?a rozhodujúcich pre vytvorenie a dodr?iavanie pracovn?ch podmienok pre v?kon práce v zmysle osobitného predpisu /17d) 17d) Napríklad § 147 a 151 ods.2 zákona ?. 311/2001 Z.z. Zákonník práce Práca z domu – Home office je u? absolútne be?n?m sp?sobom v?konu pracovnej ?innosti. Presved?ili nás o tom aj skúsenosti s pred nieko?k?ch mesiacov. Preto je to potrebné jasne a zrozumite?ne prenies? prácu z domu aj do legislatívy ZDP. Kompenzácia v?davkov zamestnancovi spojená s v?konom práce z domu – home office neznamená ?iadne nav??enie majetku zamestnanca a ani ?iadny majetkov? prospech zamestnanca, preto nie je ani ?iadny d?vod pova?ova? túto kompenzáciu za zdanite?n? príjem zamestnanca. ZSBA§17 ods. 19Navrhujeme zru?enie podmienky daňovej uznate?nosti nákladov a? po ich úhrade bez ak?chko?vek v?nimiek. Pre podnikate?skú sféru sledovanie a identifikovanie ve?kého rozsahu nákladov vymedzen?ch v tomto ustanovení a v?etky súvisiace úkony (napr. triedenie nákladov) priná?ajú zna?nú administratívnu náro?nos?, ktorá je navy?e koncentrovaná na exponované obdobie spracovania ú?tovnej závierky. Takáto legislatívna zmena by mohla prispie? k zlep?eniu podnikate?ského prostredia na Slovensku.OSBA§17 ods. 33 písm. c)Navrhujeme nasledovné znenie textu §17 ods. 33 písm. c) s oh?adom na nadobudnutie právnej istoty pre daňovníka vykazujúceho v?sledky hospodárenia pod?a medzinárodn?ch ú?tovn?ch ?tandardov a to : je u daňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva, ktor? zis?uje základ dane pod?a § 17 ods. 1 písm. b), ocenenie cenn?ch papierov ur?en?ch na obchodovanie ú?tované ako náklad alebo v?nos pri oceňovaní reálnou hodnotou. Alebo h?ada? mo?nosti, ako zabezpe?i? v???iu právnu istotu vhodn?m a prijate?n?m legislatívnym rie?ením pre daňovníka zis?ujúceho základ dane pod?a§ 17/1/c. Aktuálny legislatívny stav je zlo?it?, preto?e neodrá?a v?etky situácie, pri ktor?ch sa cenné papiere v reálnej hodnote cez v?kaz ziskov a strát musia vykazova?. ??tovn? ?tandard IFRS 9 Finan?né nástroje stanovuje pravidlá, na základe ktor?ch sa finan?né nástroje zara?ujú do jednotliv?ch portfólií. Pre ka?dé portfólio platia pravidlá ako príslu?né nástroje oceňova?. Portfóliá majú dokumentovanú stratégiu (business model), stratégia je schválená príslu?n?m managementom a v?etky nákupy a predaje do a z portfólia sú robené v súlade so zvolenou stratégiou. Sú?as?ou základu dane je u daňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva ocenenie cenn?ch papierov ur?en?ch na obchodovanie ú?tované ako náklad alebo v?nos pri oceňovaní reálnou hodnotou. Pod?a tohto ustanovenia ocenenie cenn?ch papierov ur?en?ch na obchodovanie ú?tované ako náklad alebo v?nos pri oceňovaní reálnou hodnotou sa zoh?adní do základu dane. Pri cenn?ch papieroch nespadajúcich do kategórie cenn?ch papierov ur?en?ch na obchodovanie bolo vyjadrenie MF SR vo forme odpovede na pripomienku k zákonu z roku 2019: Daňovník, ktor? pri zis?ovaní základu dane postupuje pod?a § 17 ods. 1 písm. c), vychádza z v?sledku hospodárenia vykázaného v individuálnej ú?tovnej závierke pod?a medzinárodn?ch ?tandardov pre finan?né v?kazníctvo, ktor? upravuje prostredníctvom opatrenia MFSR ?. MF/011053/2006-72. Uvedené opatrenie neobsahuje osobitnú úpravu t?kajúcu sa finan?ného majetku, preto oceňovanie finan?ného majetku reálnou hodnotu pod?a IFRS 9 je akceptované a je sú?as?ou základu dane. SBA pova?uje túto otázku za otvorenú, preto navrhujeme zaobera? sa znovu danou problematikou.OSBA§19 ods. 3 písm. a)Navrhujeme zru?enie podmienky testovania uvedenej v tomto ustanovení, t?kajúcej sa daňovej uznate?nosti odpisov hmotného majetku, ktor? je predmetom prenajímania len do v??ky príjmu z prenájmu pre v?etk?ch daňovníkov, ale predov?etk?m pre daňovníkov ktor?ch core business je postaven? na prenájme, najm? v prípade leasingov?ch spolo?ností. Aj toto ustanovenie patrí medzi tie, ktoré predstavujú zna?nú administratívnu zá?a? a náro?nos?. Ke??e u leasingov?ch spolo?ností je operatívny a finan?n? leasing základná podnikate?ská ?innos?, je preto ustanovenie ?asto vnímané aj ako a obmedzenie v ich podnikaní. Cie?om zákonodarcu pri uzákonení podmienky zrejme nebolo ?postihova?“ t?mto sp?sobom leasingové aktivity. OSBA§19 ods.3 nové písmeno v)Navrhujeme doplnenie nového ustanovenia: v) v?davky (náklady) na kompenzáciu v?davkov svojich zamestnancov spojen?ch s v?konom práce z domu – home office pod?a § 5 ods. 5 písm. h). Jedná sa o v?davky spojené s v?konom práce zamestnancov z domu – home office. Boli by to daňovo uznané náklady z poh?adu zamestnávate?a a zároveň u zamestnanca ako príjem, ktor? nie je predmetom dane pod?a § 5 ods. 5 písm. h).ZSBA§20 ods. 4Navrhujeme uznanie opravn?ch polo?iek k bankov?m úverom vrátane neuplatnen?ch zostatkov z minul?ch rokov v plnej 100 % v??ke za daňov? náklad tak, ako sú vykázané v ú?tovníctve v zmysle postupov pod?a medzinárodn?ch ?tandardov pre finan?né v?kazníctvo (§ 20 ods.6) bez povinnosti sledovania a splnenia ?al?ích ?daňov?ch“ podmienok. Nadv?zne tie? navrhujeme, aby odpisy a postúpenia úverov?ch poh?adávok bánk boli do základu dane bánk zahrnuté tak, ako sú vykazované v súlade s príslu?n?mi ustanoveniami ú?tovn?ch ?tandardov. Sú?asné znenie ustanovenia § 20 ods. 4 o zahrnutí tvorby opravn?ch polo?iek k poh?adávkam z nesplaten?ch úverov do základu dane, pod?a ktorého je pre daňovú uznate?nos? nevyhnutné splnenie ?asového testu ome?kania a ?al?ej podmienky nepreml?ania, obe spolo?ne, predstavuje v kombinácií s o?akávan?m v?razn?m zv??ením tvorby opravn?ch polo?iek za problémové úvery pre bankov? sektor extrémnu ekonomickú a aj administratívnu zá?a? d?sledkom prehlbujúcej sa ekonomickej krízy ako následku celosvetovej pandémie. Je pochopite?né, ?e bankové poh?adávky sú svojou podstatou absolútne odli?n?mi od in?ch podnikate?sk?ch poh?adávok, a preto nie je d?vod stava? ich z h?adiska daní na roveň poh?adávkam in?ch podnikate?sk?ch sektorov. Napriek poklesu ziskovosti sektora, ktor? je vo v?znamnej miere generovan? aj a najm? opravn?mi polo?kami k úverom, pri aktuálnom nastavení ich daňovej uznate?nosti je tak?to pokles zisku v bankách v rozhodujúcom roku ich tvorby takmer v plnej v??ke daňovo neú?inn?.ZSBA§30c ods. 1Navrhujeme roz?íri? v?davky na odpo?et na v?skum a v?voj o v?davky o v?davky na slu?by obstarané od tretích strán, ke??e tieto tvoria v?znamnú sú?as? celkov?ch v?davkov na takéto projekty a ich sú?asné vylú?enie pova?ujeme za neopodstatnené. Tie? sme za to, aby sa superodpo?et vz?ahoval na v?davky príslu?ného zdaňovacieho obdobia, nie na náklady. Problém spo?íva v tom, ?e vo v???ine prípadov, projekty, ktoré sp?ňajú podmienky superodpo?tu, sú kapitalizované, t. j. v?davky na ich obstaranie sú do základu dane zahrnuté a? prostredníctvom odpisov. Superodpo?et ako daňová podpora by mal by? naviazan? na moment, kedy sú v?davky vynakladané, nie na obdobie, v ktorom sú zahrnuté do základu dane. Navrhujeme zru?enie podmienky daňovej uznate?nosti nákladov a? po ich úhrade bez ak?chko?vek v?nimiek. Pre podnikate?skú sféru sledovanie a identifikovanie ve?kého rozsahu nákladov vymedzen?ch v tomto ustanovení a v?etky súvisiace úkony (napr. triedenie nákladov) priná?ajú zna?nú administratívnu náro?nos?, ktorá je navy?e koncentrovaná na exponované obdobie spracovania ú?tovnej závierky. Takáto legislatívna zmena by mohla prispie? k zlep?eniu podnikate?ského prostredia na Slovensku. OSBAv?eobecná pripomienka 1Zastávame názor, ?e je nevyhnutné zru?i? postupy ú?tovania pre banky pre ich neaktuálnos? a zastaralos? a z toho vypl?vajúce problémy pri ich aplikácii v praxi a následne rie?i? akéko?vek povinné úpravy hospodárskeho v?sledku vykazovaného pod?a medzinárodn?ch ú?tovn?ch ?tandardov na základ dane len priamo v zákone o dani z príjmov.OSBAv?eobecná pripomienka 2Zjednotenie daňového a ú?tovného poh?adu k operatívnemu leasingu v prípade daňovníkov ú?tujúcich pod?a medzinárodného ?tandardu IFRS 16 by mohlo predstavova? zna?n? prínos pre vytvorenie lep?ích podmienok na podnikanie. Ak by do?lo k tejto mo?nosti, potom sa prirodzene zní?i administratívna zá?a? a v kone?nom d?sledku v?sledok vplyvu na základ dane by bol rovnak? s minimálnymi rozdielmi, ?o sa t?ka ?asového rozlo?enia nákladov do základu dane pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch postupov a medzinárodn?ch ?tandardov pre finan?né v?kazníctvo.OSBAv?eobecná pripomienka 3Navrhujeme aj venova? sa na úrovni MF SR a ?tátnej správy otázkam v praxi ?ah?ie aplikovate?nej?ím formulovaním legislatívy t?kajúcej sa prevodu ú?tovn?ch a daňov?ch dokladov z papierovej podoby do elektronickej podoby. Teraj?ia legislatívna úprava (napr. zákon ú ú?tovníctve, zákon o DPH , zákon o cestovn?ch náhradách, usmernenie Finan?nej správy SR s názvom Informácia k prevodu ú?tovn?ch záznamov do elektronickej podoby z mája 2019 a pod.) sú pomerne v?eobecné hlavne z poh?adu právnej istoty daňovníka. D?kazom nevyhnutnosti rie?enia tejto oblasti, v ?o najkrat?om ?ase, je aj, ?e daňovníci ?elia ekonomick?m a in?m d?sledkom pandémie COVID 19. Obeh daňov?ch a ú?tovn?ch dokladov v rámci pracovísk tohto istého daňovníka (t?ka sa hlavné ve?k?ch firiem), ale hlavne obeh ú?tovn?ch a daňov?ch dokladov medzi daňovníkmi navzájom v papierovej podobe sa musel v?razne minimalizova? a prejs? na 99,9 % do elektronickej podoby. Univerzálnym a hlavne jednotn?m rie?ením by mo?no bol systém tzv. ?dátov?ch schránok“ daňovníkov, napr. podobn? ako je zaveden? v ?eskej republike. Ten by mohol by? pou?ívan? aj na prijímanie a odosielanie daňov?ch a ú?tovn?ch dokladov medzi daňovníkmi v elektronickej podobe. OSKDPDaňová podpora rekapitalizácie firiem1. § 21a Zákona o dani z príjmov – Pravidlá nízkej kapitalizácie V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Navrhujeme doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. Od?vodnenie: Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. 2. Kapitálové fondy Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g). Od?vodnenie: a) Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b) Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. 3. Zamestnanecké akcie - Predmetom navrhovanej legislatívy je zv??i? konkurencieschopnos? zamestnávate?ov v globálnom prostredí, ke??e schopnos? presadi? sa je do ve?kej miery závislá od schopnosti priláka? a udr?a? si najschopnej?ích zamestnancov. Zamestnanecké akciové plány sú motivujúce a zároveň zvy?ujú zainteresovanos? k?ú?ov?ch mana?érov a zamestnancov do inovácií, ktoré sú nevyhnutné po?as hospodárskej krízy. Navrhované zmeny: ? § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“. Od?vodnenie: Navrhovaná úprava sa vz?ahuje na situácie kedy fyzické osoby participujú v zamestnaneck?ch akciov?ch plánoch, kde pod?a poznatkov z praxe existuje dopyt zo strany napr. mlad?ch spolo?ností (tzv. start-upy) alebo rodinn?ch firiem, ktoré rie?ia otázku nástupníctva a lojality k?ú?ov?ch mana?érov, po zatraktívnení tejto formy odmeňovania ve?mi populárnej a vyu?ívanej v zahrani?í. Navrhovan?m znením zákona sa sleduje zv??enie konkurencieschopnosti tuzemsk?ch podnikate?ov a ?ir?ie uplatnenie zamestnaneck?ch akciov?ch plánov, pri ktor?ch sa v??ka nepeňa?ného príjmu v kone?nom d?sledku odvíja od hospodárskych v?sledkov zamestnávate?a, resp. skupiny, pre ktorú zamestnanec vykonáva závislú ?innos?. Na základe uvedeného by mal by? zamestnanec motivovan? ?o najviac prispie? k dosiahnutiu cie?ov zamestnávate?a, pri?om na strane zamestnávate?a má takáto forma odmeňovania pozitívne efekty v oblasti riadenia hotovosti (cashflow) a k udr?aniu si k?ú?ov?ch zamestnancov, ktorí umo?nia spolo?nosti uspie? v ?ase hospodárskej krízy. V zákone o dani z príjmov sa navrhuje pre ú?ely podpory vy??ie uveden?ch cie?ov úprava re?imu zdaňovania zamestnaneck?ch akcií. V zmysle navrhovaného znenia sa po vzore Estónska, Izraela, Spojen?ch ?tátov americk?ch, Po?ska a ?al?ích ?tátov s atraktívnym daňov?m re?imom zamestnaneck?ch akciov?ch plánov posúva moment zdanenia príjmu z nadobudnutia zamestnaneckej akcie, ?i u? nadobudnutej na báze opcie alebo priamo odplatne alebo bezodplatne prevedenej na zamestnanca, a? do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie na inú osobu (t. j. k jej speňa?eniu). Uveden?m sp?sobom sa zabraňuje situácií, v ktorej je zamestnancovi zdanená hodnota nepeňa?ného príjmu (zamestnaneckej akcie), pri?om prislúchajúca daň zrazená zamestnávate?om v?znamne zní?i ?ist? príjem zamestnanca v danom mesiaci hoci k samotnej realizácií príjmu (speňa?eniu akcie) d?jde a? v budúcnosti, ?ím sa zni?uje atraktivita tejto formy odmeňovania. P?vodná legislatívna úprava ur?ovala hodnotu tohto príjmu zo závislej ?innosti ako rozdiel medzi vy??ou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skuto?nej realizácie zamestnaneckej opcie, zní?enú o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie. Uvedené znenie predpokladalo obchodovate?nos? akcie na verejnom trhu, nereflektovalo teda nedávne zavedenie novej právnej formy obchodnej spolo?nosti, jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorej akcie nie sú obchodovate?né na verejnom trhu. V zmysle navrhovaného znenia je príjem zo závislej ?innosti ur?en? ako reálna hodnota zamestnaneckej akcie stanovená v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (tzv., vest) zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie. Sú?as?ou sumy zaplatenej za nákup zamestnaneckej akcie by bola aj sumu zaplatená za nákup opcie za predpokladu, ?e zamestnanecká akcia bola nadobudnutá zamestnancom prostredníctvom op?ného plánu. Nová úprava na rozdiel od starej úpravy, ktorá odkazovala iba na jednu formu tzv. equity compensation schemes – op?né plány – bude teda okrem t?chto upravova? aj akciové plány, pri ktor?ch je akcia na zamestnanca priamo prevedená bez vyu?itia op?ného kontraktu. Vzh?adom na aplika?né problémy, ktoré vznikali pri podmienke ekonomického prepojenia pre kvalifikáciu akciového plánu pod?a p?vodného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa navrhuje roz?írenie definície zamestnaneckej akcie aj na zamestnávate?ov, ktorí sp?ňajú len definíciu personálneho prepojenia v zmysle § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov. Pre ú?ely vylú?enia pochybností oh?adom momentu zdanenia zamestnancov – napr. u t?ch, ktorí u? ukon?ili pracovn? pomer u zamestnávate?a, ktor? im udelil zamestnaneckú akciu – sa navrhuje ustanovi? oznamovaciu povinnos? zamestnanca do 15 dní odo dňa prevodu akcie. Zamestnávate? zahrnie nepeňa?n? príjem zamestnanca do mzdového cyklu v ktorom mu bolo doru?ené oznámenie o prevode akcie od zamestnanca. ? § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ Od?vodnenie: Vzh?adom na právne a iné obmedzenia v praxi dochádza k situáciám, kedy sú zamestnanecké akcie pridelené zamestnancovi materskou spolo?nos?ou jeho slovenského zamestnávate?a, resp. inou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s osobou zamestnávate?a. Vzh?adom na ?irokú definíciu zamestnávate?a v zákone o dani z príjmov sa zahrani?ná spolo?nos? prepojená so slovensk?m zamestnávate?om, ktorá pridelila zamestnanecké akcie zamestnancom slovenského zamestnávate?a, taktie? m??e v zmysle zákona kvalifikova? za zamestnávate?a, ?o by malo vies? k povinnosti administrova? mzdovú agendu a odvádza? daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov ako zamestnávate?. Navrhuje sa, aby bol v prípade zamestnaneck?ch akcií zdaňovan?ch pod?a § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov za osobu vyplácajúcu tento príjem pova?ovan? slovensk? zamestnávate? a nie obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená s t?mto zamestnávate?om, od ktorej zamestnanec akciu nadobudol, a to pokia? je táto obchodná spolo?nos? (ktorá ude?uje zamestnanecké akcie) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. ? V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“. Od?vodnenie: Do § 5 odseku 7 sa dop?ňa nové písmeno r), ktor?m sa oslobodzuje kladn? rozdiel medzi reálnou hodnotou zamestnaneckej akcie ur?enou v momente kedy zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník (vest) a jej predajnou cenou v ?ase speňa?enia akcie. Navrhované znenie predchádza zdaneniu nikdy nerealizovaného príjmu v situácií, ke? zamestnanec predáva zamestnaneckú akciu za sumu ni??iu ako reálna hodnota tejto zamestnaneckej akcie v ?ase jej nadobudnutia zamestnancom. Navrhovan?m ustanovením sa zaru?uje, ?e zamestnancovi bude zdanen? iba reálne realizovan? príjem, t.j. dochádza k zdaneniu skuto?ného kone?ného prírastku majetku na strane zamestnanca. ? § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“. Od?vodnenie: K § 17 sa dop?ňa nov? odsek 45, ktor? stanovuje, ?e sú?as?ou základu dane zamestnávate?a bude aj v?davok (náklad) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u daňovníka zná?ajúceho tieto v?davky (náklady), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca, t.j. v momente prevodu zamestnaneckej akcie zo zamestnanca na inú osobu. Okrem jednoduchej spolo?nosti na akcie, ktorá ma mo?nos? upisova? akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanoven?ch Obchodn?m zákonníkom, a teda ktorej priamo m??u vzniknú? náklady na vyradenie zamestnaneckej akcie pri jej prevode na zamestnanca, budú ma? tieto náklady spravidla podobu nákladov na prevod akcie vynalo?en?ch obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou s t?mto zamestnávate?om refakturovan?ch slovenskému zamestnávate?ovi v súlade s princípom nezávislého vz?ahu, t. j. nav??ené o odmenu pre túto obchodnú spolo?nos?. V prípade, ke? zamestnávate? ur?en? pod?a § 5 ods. 4 písm. b) uplatňuje hospodársky rok, ktor? nie je toto?n? so zdaňovacím obdobím zamestnanca, by náklady na prevod boli sú?as?ou základu dane zamestnávate?a v tom zdaňovacom období, na ktor? pripadne prevod akcie zamestnancom na inú osobu. ? V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“. Od?vodnenie: V § 48 sa dop?ňa nov? odsek 3, ktor? ur?uje ako platite?a dane zamestnávate?a, ktor? je ekonomicky alebo personálne prepojen? s obchodnou spolo?nos?ou, od ktorej zamestnanec nadobudol zamestnanecké akcie, a to za predpokladu, ?e spolo?nos? ude?ujúca zamestnanecké akcie, od ktorej zamestnanec nadobudne zamestnaneckú akciu nie je registrovaná ako zahrani?n? platite? dane pod?a § 48 a ani tu nemá organiza?nú zlo?ku. ? Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. Poznámky pod ?iarou: 1 § 17a ods. 2 písm. a) zákona ?. 431/2002 Z. z. v znení neskor?ích predpisov 2 § 17a ods. 2 písm. b) zákona ?. 431/2002 Z. z. v znení neskor?ích predpisov 3 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní E? a ?lánok 2 ods. 1 Nariadenia Komisie (E?) ?. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní ?lánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis 4 § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov 5 § 123 ods. 2 zákona ?. 513/1991 Zb. v znení neskor?ích predpisov 6 § 16 ods. 2 zákona ?. 563/2009 Z. z. v znení neskor?ích predpisov Od?vodnenie: Zd?vodnenie na konci textu v ?asti ?D?vodová správa“ ? § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ Od?vodnenie: Zd?vodnenie na konci textu v ?asti ?D?vodová správa“ ? za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. Poznámky pod ?iarou: 7 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní E? a ?lánok 2 ods. 1 Nariadenia Komisie (E?) ?. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní ?lánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis 8 § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov Od?vodnenie: Zd?vodnenie na konci textu v ?asti ?D?vodová správa“ Navrhujeme nasledovné znenie d?vodovej správy: D?vodová správa V?eobecná ?as? Inovatívny a technologick? priemysel (ITP) je postihnut? aktuálnou situáciou a obmedzeniami (cestovania, home office, zmrazenie súkromn?ch investícií, pokles dopytu po produktoch a slu?bách at?.). Jednou z oblastí, v ktorej má pandémia na tieto subjekty najviac negatívne d?sledky je oblas? ich financovania. Tieto ?astokrát mladé firmy nemajú vybudované dostato?né rezervy, ktoré by im pomohli preklenú? v?padky cash flow a sú?asne sa im zhor?il prístup k externému kapitálu, ke??e dostupnos? rizikového kapitálu, ktor?m suplujú hor?í prístup k ?tandardn?m bankov?m zdrojom sa v t?chto ?asoch taktie? zhor?ila. V?padky t?chto zdrojov m??u suplova? bu? tzv. anjelskí investori, ktorí ?tandardne disponujú v???ími objemami vo?ného kapitálu alebo v???ie mno?stvo men?ích investorov prostredníctvom tzv. equity crowdfundingu. Spolo?n?m menovate?om oboch t?chto skupín je, ?e investície vykonávajú ako fyzické osoby – nepodnikatelia, anjelskí investori navy?e ?asto plnia aj úlohu ak?chsi mentorov, v rámci ktorej okrem investovan?ch finan?n?ch prostriedkov pomáhajú bu? neformálne alebo priamo ako ?lenovia orgánov právnick?ch os?b aj odovzdávaním svojich podnikate?sk?ch skúseností a know-how. Tieto fyzické osoby dosahujú 2 druhy príjmov zo svojich investícii (pokia? je investícia úspe?ná): 1. zisk z predaja podielu je plne zdanite?n? (25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného ?ivotného minima) pri?om v?nimkou z pravidla je iba oslobodenie zisku z predaja podielov nadobudnut?ch pred rokom 2004, ktoré sa neuplatní pri investíciách po roku 2004. Okrem dane z príjmu podlieha zisk z predaja podielu zdravotnému poisteniu pri sadzbe 14% bez akéhoko?vek stropu. 2. dividendy vyplatené zo ziskov realizovan?ch za roky 2017 a nesk?r podliehajú 7% dani z príjmov FO, nie sú v?ak predmetom zdravotného ani sociálneho poistenia. Pre úplnos? treba poveda?, ?e pre neúspe?nú investíciu neexistuje ?iadna mo?nos? daňovej amortizácie, na stratu z predaja podielu alebo jeho odpisu pri likvidácii spolo?nosti sa pri vy?íslovaní základu dane z ostatn?ch príjmov fyzickej osoby pod?a § 8 zákona o dani z príjmov neprihliada. Viaceré krajiny (Spojené krá?ovstvo, ?rsko, severské a pobaltské krajiny, Francúzsko, Nemecko) majú dlhodobo vytvorené lep?ie daňové podmienky pre ITP ekosystém pripadne ich aktuálne vylep?ujú. Jedn?m z parametrov úspe?n?ch ekosystémov v technologick?ch centrách sveta, v ktor?ch závetrí Slovensko dlhodobo zostáva je práve daňová podpora tak?chto investícií anjelsk?ch investorov / equity crowdfundingu (napr. EIS a SEIS schéma v Spojenom krá?ovstve, Employment Investment Incentive schéma v ?rsku, Madelin schéma vo Francúzsku at?.). Cie?om navrhovanej daňovej podpory je umo?ni? efektívnej?iu ?cirkuláciu“ investícii fyzick?ch os?b do slovensk?ch spolo?ností aby tieto boli motivované reinvestova? plody predchádzajúcich úspe?n?ch investícii do nov?ch projektov. Moment zdanenia príjmov sa v?aka ich oslobodeniu v rozsahu investície do kvalifikovanej spolo?nosti za predpokladu kontinuálnej reinvestície ziskov posúva a? do momentu súkromnej spotreby t?chto prostriedkov fyzickou osobou. B. Osobitná ?as? K § 9a: K odseku 1 Odsek 1 nového § 9a upravuje druhy príjmov, ktoré bude m?c? daňovník, fyzická osoba, od dane oslobodi? za splnenia podmienok pod?a § 9a, konkrétne podiel na zisku (dividendu) ako aj príjem z predaja akcií prípadne obchodné podielu. Predmetom oslobodenia sú príjmy zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahrani?í. Oslobodenia sa vz?ahuje na daňovníkov s obmedzenou aj neobmedzenou daňovou povinnos?ou. K odseku 2 Oslobodenie príjmu definovaného v odseku 1 sa neposkytuje v neobmedzenej miere, jeho rozsah upravuje odsek 2. V??ka oslobodenia príjmov pod?a odseku 1 sa via?e na a je limitovaná úhrnom splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkom, t. j. splaten?m peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om maximálna suma oslobodenia predstavuje 1 000 000 eur. Fyzická osoba m??e vykona? investíciu, t. j. splati? peňa?n? vklad, aj do viacer?ch kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om zákon neobmedzuje po?et tak?chto investícií, ktoré sa zoh?adnia pri vy?íslení sumy oslobodenia. Podmienkou v?ak je, aby pri ka?dej takejto investícií boli splnené v?etky podmienky v § 9a. Maximálna mo?ná v??ka oslobodenia príjmov pod?a § 9a ods. 1 je v?ak v?dy 1 000 000 eur za jedno zdaňovacie obdobie, pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 ako aj úhrn splaten?ch peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností presahuje 1 000 000 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia. Za peňa?n? vklad sa pova?uje akáko?vek forma peňa?ného vkladu upravená v § 2 písm. ac) zákona. K odseku 3 Odsek 3 uvádza nasledujúce podmienky oslobodenia príjmov pod?a odseku 1: - písm. a) – moment a forma investície; na uplatnenia oslobodenia je potrebné aby daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4. - písm. b) – investíciu m??e daňovník vykona? len vo svojom mene a na vlastn? ú?et pri?om takáto investícia nebola zaradená do obchodného majetku daňovníka, pokia? mal daňovník v minulosti príjmy pod?a § 6; - písm. c) – osoba daňovníka; oslobodenia sa t?ka len fyzick?ch os?b nepodnikate?ov; - písm. d) – osoba daňovníka; daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie by? zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac); - písm. e) – vz?ah daňovníka ku kvalifikovanej spolo?nosti; daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie ma? v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku alebo kontrole kvalifikovanej spolo?nosti do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac). K odseku 4 Odsek 4 upravuje definíciu kvalifikovanej spolo?nosti. Kvalifikovanou spolo?nos?ou je len daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, t. j. daňovník daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Táto podmienka vychádza z cie?u predkladaného návrhu zákona, ktor?m je podpora spolo?ností so slovensk?m domicilom. Ustanovenie písmena b) je in?pirované definíciou malého, mikro a stredného podniku v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES s t?m rozdielom, ?e sa pri vyhodnocovaní kvantitatívnych kritérií neberú do úvahy partnerské a prepojené podniky. Nako?ko sa podpora ma t?ka? mal?ch, mikro a stredn?ch podnikov v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES, predkladan? návrh zákona nepo?íta s t?m, ?e by akcie tak?chto kvalifikovan?ch spolo?ností mohli by? obchodované na regulovanom trhu. Za ú?elom zachovania statusu kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 nesmie ma? takáto spolo?nos? priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto odseku 4, ani nesmie by? spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti. K odseku 5 - Ke??e oslobodenie pod?a § 9a treba posudzova? aj v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci platn?ch v Európskej únií, ustanovuje sa maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku v zmysle Zmluvy o fungovaní E? a Nariadenia Komisie (E?) ?. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní ?lánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. ?Jedin? podnik“ v zmysle nariadenia zah?ňa v?etky subjekty vykonávajúce hospodársku ?innos?, medzi ktor?mi je aspoň jeden z t?chto vz?ahov: - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo vymenova? alebo odvola? v???inu ?lenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo dominantn?m sp?sobom ovplyvňova? in? subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? na základe zmluvy, ktorú s dan?m subjektom vykonávajúcim hospodársku ?innos? uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spolo?nosti; - jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos?, ktor? je akcionárom alebo spolo?níkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?, má sám na základe zmluvy s in?mi akcionármi alebo spolo?níkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos? pod kontrolou v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?. - Pri posudzovaní dosiahnutia limitu 200 000 eur sa berú do úvahy aj akéko?vek iné formy minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov. K odseku 6 Aby bol zabezpe?en? súlad s pravidlami pre minimálnu pomoc a za ú?elom dosiahnutia právnej istoty na strane daňovníka a kvalifikovanej spolo?nosti, zavádza sa oznamovacia povinnos? daňovníka, ktor? si chce uplatni? oslobodenie pod?a § 9a, a to vo?i ka?dej kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad, ktor? plánuje zahrnú? do úhrnu splaten?ch vkladov v zmysle odseku 2. K odseku 7 V súvislosti s oslobodením príjmov pod?a § 9a sa zavádza trojro?ná ochranná lehota, ktorá za?ína plynú? od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a). Po?as tejto lehoty sa bude sledova?, ?i nenastala niektorá zo skuto?ností taxatívne vymedzen?ch v odseku 7, ktoré majú za následok stratu nároku na uplatnenie oslobodenia. Cie?om tohto pravidla je zabezpe?i?, aby sa oslobodenie pod?a § 9a uplatňovalo iba na ú?el zam???an? zákonodarcom, t.j. podpora reinvestovania kapitálov?ch ziskov a dividend individuálnych investorov, ktorí rovnako ako osoby s nimi ekonomicky alebo personálne nemajú v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku a kontrole kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej investujú. Zneu?ívaniu tohto nástroja by mali zabráni? aj v?eobecné pravidlá, ak?m je pravidlo proti zneu?itiu práva v § 3 ods. 6 zákona ?. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskor?ích predpisov. K § 51e ods.1: Pokia? daňovník splní podmienky oslobodenia pod?a § 9a, tak sa príjem pod?a § 3 ods. 1 písm. e) nezahrnie do osobitného základu dane pod?a § 51e. K § 52zzi: K odseku 1 Vzh?adom na pred??enie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skon?ení obdobia pandémie pod?a § 21 ods. 1 zákona ?. 67/2020 Z. z. o niektor?ch mimoriadnych opatreniach vo finan?nej oblasti v súvislosti so ?írením nebezpe?nej nákazlivej ?udskej choroby COVID-19 v znení neskor?ích predpisov a zámer poskytnú? promptnú pomoc zasiahnut?m podnikate?sk?m subjektom sa ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Daňovníci teda za predpokladu splnenia podmienok v § 9a oslobodia príjmy z predaja podielu, prípadne podielov na zisku (dividend), dosiahnuté v roku 2019 na báze peňa?n?ch vkladov uskuto?nen?ch do kvalifikovan?ch spolo?ností odo dňa ú?innosti novely do lehoty na podanie daňové priznanie za rok 2019. K odseku 2 S cie?om vyu?i? Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou Covid-19 oznámen? Európskou komisiou sa prechodne navy?uje objem zdrojov vlo?en?ch do jednej kvalifikovanej spolo?nosti (resp. podniku v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci) oprávňujúcich daňovníkov, ktorú splatili tieto vklady vyu?i? oslobodenie pod?a § 9a. Maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov vo vymedzenom období predstavuje 800 000 eur. ZSKDPEfektívnej?í re?im zápo?tu ziskov a strát v ?ase a priestore 1. Odpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30) 1a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. Od?vodnenie: V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. 1b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. Od?vodnenie: Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. 2. Zavedenie skupinového zdaňovania Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu. ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov. iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. Od?vodnenie: A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. ZSKDPK § 13c ods. 1 a ods. 2Pod?a ustanovenia § 13c ods. 1 a ods. 2 ZDP je od dane osloboden? príjem z predaja napr. akcií akciovej spolo?nosti, ak príjem z predaja akcií plynie najsk?r po uplynutí 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10% na základnom imaní. V ustanoveniach § 13c ods. 4 a ods. 5 sa ?alej upresňuje, ?o sa pova?uje za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spolo?nosti. Za ú?elom zamedzenia nezrovnalostí odporú?ame tie? ustanovi?, ktor? deň sa pre ú?ely po?ítania 24 mesa?nej lehoty u predávajúceho má zoh?adni? pre ur?enie momentu posledného dňa ohrani?ujúceho túto 24 mesa?nú lehotu, t. j. napr. ?i ide o moment prijatia/ pripísania kúpnej ceny v prospech predávajúceho, alebo napr. moment podpisu zmluvy o prevode akcií, ú?innos? zmluvy o prevode akcií, registrácia zmeny spolo?níka v Obchodnom registri a pod. Prípadne odporú?ame upresni?, ?o sa chápe pod slovn?m spojením ?príjem z predaja akcií plynie“, napr. v nadv?znosti na platné ú?tovné predpisy. ZSKDPK § 5 ods. 7 písm. p), § 19 ods. 2 písm. s)Zákonom ?. 319/2019 Z. z. do?lo k úprave znenia ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p), pod?a ktorého nepeňa?né plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávate?a za ú?elom zabezpe?enia ubytovania zamestnanca je, po splnení podmienky trvania zamestnania a hodnoty nepeňa?ného plnia, oslobodené od dane z príjmov zo závislej ?innosti, pri?om v tomto ustanovení do?lo k vypusteniu podmienky, ?e ide o zamestnávate?a, ktorého preva?ujúca ?innos? je v?roba vo viaczmennej prevádzke. Na druhej strane v?ak mo?nos? daňovej uznate?nosti v?davku na ubytovanie pre zamestnancov na strane zamestnávate?a v zmysle platného znenia § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ostalo viazané na zamestnávate?a vo v?robe vo viaczmennej prevádzke. Ustanovenie § 26 ods. 14 ZDP zasa zaviedlo osobitn? typ daňového zv?hodnenia v podobe krat?ej doby odpisovania pre vymedzen? typ zamestnávate?a v prípade budov slú?iacich v preva?nej miere na ubytovanie vlastn?ch zamestnancov, a to tie? bez podmienky, ?e musí ís? o zamestnávate?a, ktorého preva?ujúca ?innos? je v?roba vo viaczmennej prevádzke. Navrhujeme zvá?i? zjednotenia princípov daňového o?etrenia v uveden?ch prípadoch, predov?etk?m úpravu ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) ZDP oh?adom daňovej uznate?nosti v?davku, a to aj pre in?ch zamestnávate?ov (napr. p?sobiacich v oblasti poskytovania slu?ieb), nako?ko z d?vodu aktuálneho znenia § 5 ods. 7 písm. p) tak?to zamestnávatelia nikdy nebudú m?c? pova?ova? v?davky na zabezpe?enie ubytovania pre zamestnancov, ktoré bude v p?sobnosti ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p), za daňovo uznate?né (aj s oh?adom na to, ?e pod?a ná?ho názoru, nemo?no pou?i? ustanovenie § 19 ods. 1 ZDP). ZSKDPK § 51e odsek 3 Zákona o dani z príjmov V § 51e ZDP v znení ú?innom od 1.1.2020 navrhujeme opravu nesprávneho odkazu na sadzbu dane nasledovne: ?(3) Príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a? g), nezní?ené o v?davky, vyplácané daňovníkovi pod?a a) odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sú sú?as?ou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania pod?a § 32 zdaňovaného sadzbou dane pod?a § 15 písm. a) tretieho piateho bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvida?nom zostatku, ktoré sú sú?as?ou osobitného základu dane po zní?ení o hodnotu splateného vkladu zistenú pod?a § 25a písm. c) a? f) a v ostatn?ch prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú sp?sobom pod?a § 25a za ka?d? podiel jednotlivo, pri?om ak je hodnota splateného vkladu vy??ia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvida?nom zostatku, na rozdiel sa neprihliada, b) odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sú sú?as?ou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania pod?a § 32 zdaňovaného sadzbou dane pod?a § 15 písm. a) ?tvrtého ?iesteho bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvida?nom zostatku, ktoré sú sú?as?ou osobitného základu dane po zní?ení o hodnotu splateného vkladu zistenú pod?a § 25a písm. c) a? f) a v ostatn?ch prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú sp?sobom pod?a § 25a za ka?d? podiel jednotlivo, pri?om ak je hodnota splateného vkladu vy??ia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvida?nom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.“ Od?vodnenie: § 15 písm. a) ods. 5 a 6 sa odvolávajú na § 51e ZDP, ale § 51e ZDP sa odvoláva na § 15 písm. a) ods. 3 a 4, ?o sú sadzby dane pre príjmy SZ?O a sadzby dane z príjmov na kapitálové príjmy. ZSKDPK §16 ods. 1 písm. g)Ustanovenie §16 ods. 1 písm. h) ZDP hovorí, ?e príjmom zo zdroja na území SR je príjem z prevodu akcií, ú?astí alebo podielov na spolo?nosti, ak táto vlastní nehnute?n? majetok nachádzajúci sa v SR, ktorého ú?tovná hodnota vypl?vajúca z ú?tovnej závierky zostavenej za ú?tovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50% hodnoty vlastného imania tejto spolo?nosti. Na rozdiel od tohto znenia, ustanovenie §16 ods. 1 písm. g) ZDP hovorí iba o príjme z prevodu ú?asti alebo podielu na obchodnej spolo?nosti so sídlom v SR, t.j. u? neobsahuje slovné spojenie "akcií". Zároveň pod?a znenia § 16 ods. 1 písm. e) bod 5 ZDP sa za príjmy plynúce zo zdrojov na území SR pova?ujú príjmy, ktoré plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou z úhrad od rezidentov SR alebo od stálych prevádzkarní nerezidentov SR, ktor?mi sú (okrem iného) príjmy z prevodu cenn?ch papierov emitovan?ch daňovníkmi so sídlom na území SR. Navrhujeme zvá?enie zjednotenia terminológie príslu?n?ch ustanovení ZDP tak, aby bolo jasné, ktor?m ustanovením ZDP sa bude riadi? zdanenie príjmu daňovníka s obmedzenou daňovou povinnos?ou z titulu predaja akcií v slovenskej akciovej spolo?nosti, ktorá nie je tzv. "real estate rich" spolo?nos?ou (ustanovenie §16 ods. 1 písm. g) ZDP verzus § 16 ods. 1 písm. e) bod 5 ZDP). ZSKDPK bodu 27 a 36 - § 34 ods. 8, § 42 ods. 13Navrhovanou úpravou sa zavádza povinnos? správcu dane oznámi? daňovníkovi, ktor? podal daňové priznanie, v??ku a splatnos? preddavkov na daň splatn?ch po lehote na podanie daňového priznania. Za ú?elom zabezpe?enia právnej istoty daňovníkov navrhujeme zvá?i? doplnenie navrhovaného ustanovenia o znenie, pod?a ktorého bude správca dane pri stanovení v??ky preddavkov postupova? v súlade s príslu?n?mi ustanoveniami ZDP – t.j. napr. v prípade právnickej osoby navrhujeme doplni? navrhované znenie nasledovne: § 42 sa dop?ňa odsekom 13, ktor? znie: ?(13) V??ku preddavkov na daň, ur?en?ch pod?a odsekov 1 a? 3, splatn?ch po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najnesk?r do 20 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ak správca dane neuplatní postup pod?a odseku 10.“ ZSKDPK ?l. I bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) a bod 48 - § 51h a 51i Pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS)Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na svojom návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: 1. podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, 2. kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, 3. zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a 4. pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky, 5. odstráni? viacnásobné zdanenie toho istého príjmu u daňovníka pri viacúrovňovej vlastníckej ?truktúre KZS, 6. zadefinova? po?iadavky na ?skuto?ne vykonávanú ekonomickú ?innos?“ (napr. ako to má Holandsko), 7. efektívnu daň nahradi? sadzbou dane. Od?vodnenie: ? Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. ? Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV: Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. ? Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): Návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. ? Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva Slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. ? Rozpor s ústavn?mi princípmi a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: a. zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, b. ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, c. návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t. j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, d. príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?, e. v prípade viacúrovňovej vlastníckej ?truktúry právnick?ch os?b - KZS bude dochádza? k viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu na úrovni daňovníka – fyzickej osoby, ?o m??e vies? k situácii, ?e skuto?né zdanenie ?príjmu“ daňovníka prev??i samotn? príjem. Bli??í komentár k ústavnom-právnym, ale aj ?al?ím aspektom návrhu pravidiel pre KZS uvádzame v nasledovnom texte: Zam???an?m efektom vzájomnej interakcie bodov 7 a 48 návrhu je stav, ke? fyzická osoba - daňov? rezident SR bude zisk kontrolovanej zahrani?nej spolo?nosti (KZS), v ktorej disponuje aspoň 10% podielom, zdaňova? pro rata ako vlastn? príjem aj v prípade, ak k ?plneniu“, t. j. k v?plate podielu fyzickej osobe na zisku KZS ned?jde. Tento d?sledok odporuje viacer?m ústavn?m princípom a normám. Predov?etk?m m??e, a vo v???ine relevantn?ch situácií pravdepodobne aj bude, predstavova? pre fyzickú osobu neúnosné finan?né bremeno, ke??e fyzická osoba bude pod hrozbou sankcie povinná uhradi? daň aj z toho príjmu, ktor? v rozhodnom ?ase reálne nezíska a to z d?vodov mimo jej bezprostrednej dispozi?nej sféry. Je zrejmé, ?e nastavenie prahového podielu na 10% sa dot?ka aj situácií, v ktor?ch fyzická osoba ako podielnik KZS nedisponuje efektívnou mo?nos?ou rozhodnú? o sp?sobe, ak?m KZS nalo?í s kladn?m hospodárskym v?sledkom. V prípade, ak orgány KZS rozhodnú o pou?ití jej zisku inak, ne? ?e ho rozdelia medzi podielnikov, fyzická osoba bude svoju daňovú povinnos? musie? hradi? z iného majetku, ne? je jej príjem z podnikania KZS alebo sa dokonca podrobi? osobnému bankrotu. To samé o sebe odporuje nielen základnému ú?elu daňovej legislatívy, ale aj ústavn?m po?iadavkám na ochranu vlastníckeho práva. V bazálnej skratke, princípy právneho ?tátu neumo?ňujú za?a?i? majetok fyzickej osoby daňovou povinnos?ou nad rámec toho, ?o je za dan?ch okolností únosné. ?stavn? súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti vyslovil, ?e miera vo?nej úvahy zákonodarcu pri ur?ovaní daňov?ch povinností ?nem??e by? bezhrani?ná, pri?om jej medze mo?no vyvodi? z niektor?ch ústavn?ch noriem, ktoré musia by? re?pektované i v oblasti daní a poplatkov. (...) V neposlednom rade nesmie ma? daňová alebo poplatková povinnos? na poplatníka tak? ?de?truktívny“ ú?inok, ktor? by fakticky vylú?il alebo zruinoval jeho majetkovú podstatu.“ (PL. ?S 109/2011, bod 40) Ak v?ak zákon od daňovníka vy?aduje úhradu dane z toho príjmu, ktor? daňovník reálne e?te nezískal, nem??e ním disponova? a nepredstavuje pre neho skuto?n? majetkov? prírastok, je prinajmen?om potenciálne spojen? práve s tak?mto devasta?n?m ú?inkom. Po druhé, predkladate? sa, súdiac pod?a d?vodovej správy, zjavne opiera o predpoklad, ?e rozhodnutie právnickej osoby nevyplati? dividendy fyzick?m osobám je v?dy motivované ?pekulatívnym d?vodom, napríklad d?vodom obís? daňovú povinnos?. V skuto?nosti predstavuje reinvestícia zisku úplne be?n? sp?sob, ak?m podnikate? vytvára predpoklady vlastného rastu, konkurencieschopnosti a/alebo dlhodobej udr?ate?nosti svojho podnikate?ského zámeru. Pravidlo, ktoré prikazuje zisk KZS zdani? pro rata ako príjem fyzick?ch os?b (jej podielnikov) bez oh?adu na to, ?i tak?to príjem aj skuto?ne vznikol a ?i sa teda zisk právnickej osoby premenil na príjem fyzickej osoby, ?iní rozhodovanie právnickej osoby o podstatnej ?asti jej podnikate?skej stratégie úplne bezv?znamn?m. In?mi slovami, legislatívna fikcia premeny zisku právnickej osoby na príjem jej podielnikov nahrádza rozhodovanie os?b súkromného práva pau?álnym rozhodnutím ?tátu a ako taká predstavuje neprimeran? zásah do slobody podnikania. V tejto súvislosti pova?ujeme za relevantnú aj úvahu, ?i táto legislatívna fikcia – t. j. faktické nahradenie podnikate?ského rozhodnutia právnickej osoby o pou?ití jej zisku v?eobecne záv?zn?m rozhodnutím zákonodarcu – nebude ma? negatívny vplyv na motiváciu investova? do ?al?ieho rozvoja. V prípade, ak sú v?etci podielnici KZS s podielom aspoň 10% daňov?mi rezidentmi SR, vedia, ?e bez oh?adu na to, ?i zisk právnickej osoby reinvestujú alebo “spotrebujú”, musia ho ako rozdelen? zdani?. V takejto situácii zaniká ich motivácia pou?i? zisk investi?ne a naopak vzniká tlak na jeho okam?itú spotrebu. Navy?e, z d?vodov uveden?ch v prvej v?hrade, tento tlak m??e ma? vyslovene existen?nú podobu, preto?e bez reálneho rozdelenia zisku medzi podielnikov títo nemusia by? nijako schopní daň z neexistujúceho príjmu uhradi?. V súhrne teda predmetné pravidlo vytvára systémové predpoklady pre úplne zásadnú preferenciu spotreby zisku pred jeho investíciou, ?o z dlhodobého h?adiska m??e ma? nepriaznivé d?sledky aj na úrovni makroekonomick?ch ukazovate?ov. Skúsenos? aj v Slovenskej republike pritom dokumentuje, ?e nahrádza? podnikate?ské rozhodnutia súkromn?ch os?b pau?álnymi rozhodnutiami ?tátu vedie v ekonomike k stagnácii, demotivácii a strate konkurencieschopnosti. Odhliadnuc od faktorov systémovej povahy, navrhovaná fikcia zdanite?ného príjmu fyzickej osoby odporuje jeho legislatívnej definícii zakotvenej tak v § 2 písm. c) zákona ?. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako aj v § 2 ods. 4 písm. f) zákona ?. 431/2002 Z. z. o ú?tovníctve. Zákon o dani z príjmov vymedzuje príjem ako peňa?né a nepeňa?né plnenie. Tak v zmysle bazálnej logiky veci, ako aj pod?a ni??ie citovanej judikatúry je pritom zrejmé, ?e pojem “plnenie” sa via?e na skuto?né plnenie, v?platu, reálne poskytnutie hodnoty. Zákon o ú?tovníctve v e?te podrobnej?om ur?ení definuje príjem ako “prírastok peňa?n?ch prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňa?n?ch prostriedkov ú?tovnej jednotky”. Inkriminované body navrhovanej úpravy v?ak zakladajú fikciu, ?e zdanite?n?m príjmom je aj neexistujúce plnenie v prospech daňovníka, resp. nulov? aktuálny prírastok peňa?n?ch prostriedkov ú?tovnej jednotky. Za príjem daňovníka, resp. ú?tovnej jednotky sa v zmysle navrhovanej úpravy pova?uje zisk iného daňovníka, resp. inej ú?tovnej jednotky. Okrem u? spomínan?ch ústavn?ch princípov a noriem to odporuje aj aplikovanej definícii zdanite?ného príjmu, uplatňovanej v príbuznej jurisdikcii ?eskej republiky, kde Najvy??í správny súd opakovane dospel k záveru, ?e zdanite?n?m príjmom je v?dy práve a len “príjem skuto?n? a nie iba zdanliv?. To znamená, ?e toto nav??enie majetku sa v právnej sfére daňovníka musí reálne prejavi? a to tak, ?e je daňovníkom skuto?ne vyu?ite?né.” (2 Afs 42/2005) Najvy??í správny súd ?R, v súlade s vnútornou logikou daňovej legislatívy, pova?uje za “základnú zásadu, ktorou sa spravuje daň z príjmov, zdanenie majetkového prírastku, ktor? musí skuto?ne nasta?, aby mohol by? podroben? dani.” V opa?nom prípade by toti? nebol zdaňovan? v?nos z majetkovej hodnoty, ale sama táto hodnota, a ne?lo by teda o daň z príjmov, ale o daň z majetku. (7 Afs 94/2008) Podobné v?chodiská mo?no identifikova? aj v judikatúre Súdneho dvora E?, ktor?, napríklad, v rozhodnutí C-470/04 pova?oval za neprimerané a preto neprípustné obmedzenie základn?ch slob?d práve takú daňovú legislatívu, ktorá za?a?ovala daňovníka “daňou z príjmov, ktoré e?te nedosiahol a teda nimi nedisponoval.” Predmetné body navrhovanej úpravy vyvolávajú pochybnosti aj z h?adiska ?al?ích princípov, ktor?mi ?stavn? súd via?e daňovú legislatívu. Jednou z najzákladnej?ích je ?po?iadavka, aby bola daňová ?i poplatková povinnos? vymedzená jasne a ur?ito“ (PL. ?S 109/2001, bod 40), resp. ?po?iadavka ur?itosti, prístupnosti, presnosti a predvídate?nosti t?ch právnych noriem, prostredníctvom ktor?ch sa má zasiahnu? do základn?ch práv“ (PL. ?S 19/09, bod 79). Navrhované znenie § 3 ods. 1 písm. h) bodu 1 a aj bodu 2 predpokladá, ?e do základu dane fyzickej osoby sa má zahrnú? suma priradite?ná fyzickej osobe z ?kladného v?sledku hospodárenia vykázaného kontrolovanou zahrani?nou spolo?nos?ou pod?a § 51h ods. 2 sp?sobom pod?a § 17 ods. 1....“, t. j. pod?a zákona o ú?tovníctve. Vykáza? hospodársky v?sledok KZS pod?a zákona Slovenskej republiky a na tomto základe ur?i? základ dane fyzickej osoby m??e by? v praxi mimoriadne zlo?itá úloha aj pre v???inového podielnika. Pre men?inového podielnika sa takáto úloha javí ako nesplnite?ná, preto?e na ucelenú rekon?trukciu v?sledku hospodárenia KZS pod?a zákona o ú?tovníctve je pre neho nevyhnutné ma? k dispozícii preh?ad v?etk?ch ú?tovn?ch záznamov a v podstate cel? ú?tovn? denník. Odhliadnuc od extrémnej ?asovej, logistickej a finan?nej náro?nosti takéhoto postupu, zásadné je aj to, ?e neexistuje sp?sob, ak?m by men?inov? podielnik vlastn?m prejavom v?le mohol efektívne dosiahnu? úpravu vnútorn?ch predpisov KZS tak, aby mu tieto dávali nárok na neobmedzen? prístup k ú?tovnej evidencii. V prípade, ak má predkladate? v úmysle podrobi? men?inového podielnika KZS povinnosti zabezpe?i? vykázanie jej hospodárskeho v?sledku pod?a zákona o ú?tovníctve, podrobuje ho povinnosti, ktorú tento men?inov? podielnik objektívne nemusí by? schopn? splni?. Ulo?i? fyzickej osobe povinnos?, ktorej splnenie nie je v jej dispozi?nej sfére, a to dokonca pod hrozbou potenciálne devasta?nej sankcie, je v právnom ?táte absolútne neudr?ate?né. V prípade, ak predkladate? neukladá povinnos? vykáza? v?sledok hospodárenia v súlade so zákonom Slovenskej republiky priamo fyzickej osobe, ale ju ukladá KZS, opomína fakt personálnej a územnej p?sobnosti právneho poriadku SR. V skratke, zákonodarca SR nemá absolútne ?iadnu mo?nos? ulo?i? KZS povinnos? vies? a predklada? svoje ú?tovníctvo pod?a právnych predpisov SR. U? len na základe uvedeného je zrejmé, ?e v navrhovanom znení je úprava ur?ovania základu dane fyzickej osoby - podielnika KZS postihnutá takou mieru neur?itosti, nejasnosti a nepredvídate?nosti, ?e je úplne nesp?sobilá vyhovie? po?iadavkám ústavnej judikatúry. Nad rámec nesúladu so základn?mi princípmi právneho ?tátu pova?ujeme za pov?imnutiahodné, ?e ulo?enie objektívneho neúnosného bremena fyzick?m osobám – daňov?m rezidentom SR je v rozpore nielen s t?mi ?as?ami Programového vyhlásenia vlády, ktoré avizovali zjednodu?enie a debyrokratizáciu podnikania, ale aj s deklarovan?mi zámermi ministerstva hospodárstva zbavi? podnikate?ov neprimeranej administratívnej zá?a?e. Povinnos? men?inového podielnika KZS zabezpe?i?, aby táto vykazovala hospodársky v?sledok pod?a zákona SR je pritom nielen neprimeraná, ale v mno?stve prípadov aj objektívne nevykonate?ná. Vo vz?ahu k ?al?ím po?iadavkám, formulovan?m ?stavn?m súdom SR v kontexte prieskumu daňovej legislatívy upozorňujeme, ?e tento prieskum musí zah?ňa? aj preskúmanie “… c) ?i predmetná daň nepredstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne nadmernú zá?a?, t. j. ?i nie je z h?adiska vz?ahu medzi sledovan?m verejn?m záujmom a legitímnymi individuálnymi záujmami daňovníkov (skupín daňovníkov) extrémne dispropor?ná (zákaz extrémnej disproporcionality), d) ?i ulo?enie predmetnej dane (vrátane jej nále?itosti) nie je prejavom zjavného, resp. svojvo?ného poru?enia ústavného princípu rovnosti pri rozli?ovaní medzi jednotliv?mi skupinami daňovníkov (neakcesorická rovnos?), resp. jeho poru?enia v spojení s neprimeran?m zásahom do niektorého základného práva alebo slobody, s osobitn?m zrete?om na ochranu vlastníctva (akcesorická rovnos?).“ (PL. ?S 5/2012) Je nepochybné, ?e vo vz?ahu k fyzick?m osobám, za?a?en?m daňou z toho príjmu, ktor? v rozhodnom období e?te nezískali a nem??u ním disponova?, je navrhované bremeno prinajmen?om potenciálne bremenom extrémne dispropor?n?m. Otáznym je v?ak aj dodr?anie zásady zákazu diskriminácie, a teda prípustnos? rozli?ovacích kritérií, ktoré navrhovaná úprava predpokladá. T?mito kritériami sú, bu? osve alebo vo vzájomnej kombinácii, a) nezmyselne ur?ená prahová hodnota podielu fyzickej osoby v KZS (10%), b) svojvo?ne ur?ená hranica 100.000 eur ako “spú??a?” daňovej povinnosti fyzickej osoby, a c) sídlo právnickej osoby ako d?vod pre rozdiel v efektívnej daňovej sadzbe. Fyzická osoba, disponujúca 10% podielom v KZS, nedisponuje vy??ou mierou efektívnej kontroly nad rozhodovaním tejto právnickej osoby, ako osoba disponujúca napríklad podielom na úrovni ?smich percent. Napriek tomu je za?a?ená daňou, pri?om fyzická osoba so zanedbate?ne men?ím podielom takúto daň neplatí. Rozli?ovacie kritérium zakladajúce nerovnos? v zaobchádzaní v?ak musí by? legitímne, t. j. musí by? racionálne opodstatnené vo vz?ahu k ú?elu, ktor? zákonodarca sleduje. Domnievame sa, ?e jediné legitímne rozli?ovanie je v danom kontexte to, ktoré sa opiera o kvalitu kontroly fyzickej osoby nad rozhodnutiami právnickej osoby, t.j. kritérium viac ako 50% podielu. Pri takej úprave by bolo mo?né dospie? k záveru, ?e medzi fyzickou osobou, ktorá disponuje efektívnou mo?nos?ou rozhodnú? o pou?ití zisku právnickej osoby a fyzickou osobou, ktorá túto mo?nos? bezprostredne nemá, je dostato?ne zrozumite?n? a vecne opodstatnen? rozdiel na to, aby sa na ich príjmy z podnikania právnickej osoby vz?ahovali odli?né pravidlá. Kritérium desiatich percent sa javí ako zjavne svojvo?né a teda v?slovne zakázané ústavnou judikatúrou. Toto?né pochybnosti sa vz?ahujú na kritérium 100.000 eur ako prahovej hodnoty pre aplikáciu fikcie premeny zisku právnickej osoby na zdanite?n? príjem jej podielnikov. Nie je nijako zrejmé, pre?o fyzické osoby s podielom na zisku men?ím ako 100.000 eur nie sú vo vz?ahu k aktuálne neexistujúcemu príjmu za?a?ené ?iadnou daňovou povinnos?ou a osoby s potenciálnym príjmom o nieko?ko tisíc eur vy??ím u? musia hradi? daň aj z toho, ?o e?te nezískali do svojej vlastnej majetkovej sféry. Navrhovaná úprava pritom m??e vies? k d?sledkom, ktoré sa javia ako zjavne nespravodlivé a vecne nezd?vodnite?né: Fyzická osoba X disponujúca 2/3 podielom v KZS dosiahne v rozhodnom období potenciálny nárok na dividendu vo v??ke 95.000 eur, av?ak orgány KZS sa rozhodnú jej zisk reinvestova?. S t?mto rozhodnutím nie je pre fyzickú osobu X spojen? ?iadny negatívny následok v podobe vzniku daňovej povinnosti pod?a § 3 ods. 1 písm. h) v navrhovanom znení; Fyzická osoba Y disponujúca 1/10 podielom v KZS dosiahne v rozhodnom období potenciálny nárok na dividendu vo v??ke 100.000 eur a túto sumu musí priradi? do svojho zdanite?ného príjmu bez oh?adu to, ?i ide o skuto?n? alebo iba zdanliv? príjem. Fyzická osoba s vy??ou mierou efektívnej kontroly (v???inov? podielnik) je tak v rozhodovaní o pou?ití zisku a v realizácii svojej investi?nej stratégie v úplne zásadnom rozsahu slobodnej?ia, ako fyzická osoba bez takejto efektívnej kontroly (men?inov? podielnik), pri?om touto vy??ou mierou slobody disponuje práve a len pre to, ?e jej KZS dosiahla v danom období ni??í zisk. Takémuto znev?hodneniu v prístupe k vlastníckemu právu a právu podnika? ch?ba akéko?vek racionálne opodstatnenie, a je teda z povahy veci svojvo?né, ergo neprípustné. Rozumné d?vody zároveň ch?bajú aj pre rozli?ovanie v reálnej daňovej sadzbe príjmov podielnika KZS a podielnika právnickej osoby s daňovou rezidenciou v Slovenskej republike. Podielnik v KZS, hoci jej strata za predchádzajúce zdaňovacie obdobie dosiahla ?iasto?ne alebo úplne v??ku kladného hospodárskeho v?sledku v aktuálnom zdaňovacom období, je povinn? zaplati? daň tak, akoby zisku ?iadna strata nepredchádzala. Podielnik v domácej právnickej osobe v?ak daň platí len z príjmu, ktorého referen?nou bázou je zisk právnickej osoby, ?o?isten?“ o predchádzajúcu stratu. Ak napríklad KZS vyká?e v roku 1 stratu 500.000 eur a v roku 2 zisk 1.000.000 eur, ktor? reinvestuje do ?al?ieho podnikania, jej desa?percentn? podielnik je viazan? povinnos?ou uhradi? daň zo sumy 100.000 eur. Desa?percentn? podielnik domácej osoby s rovnak?mi hospodárskymi v?sledkami v?ak v takom prípade uhrádza daň ?len“ zo sumy 50.000 eur. Zatia? ?o podielnik KZS zaplatí za jej v?sledok v roku 2 daň vo v??ke 7% (7.000 eur), podielnik domácej osoby efektívne zaplatí daň vo v??ke 3,5% (3.500 eur). Predkladate? nijako nevysvet?uje, pre?o druhovo toto?n? typ majetkovej ú?asti v právnickej osobe má podlieha? radikálne odli?nej daňovej zá?a?i práve a len v závislosti od sídla právnickej osoby. Odhliadnuc od absencie ústavne prípustn?ch d?vodov takéhoto rozli?ovania je namietaná diskriminácia sp?sobilá odrádza? fyzické osoby - daňov?ch rezidentov SR od ú?asti na zahrani?n?ch podnikate?sk?ch projektoch, so v?etk?mi negatívnymi ?trukturálnymi dopadmi, ktoré to pre kvalitu a ?ivotaschopnos? slovenského podnikate?ského stavu m??e ma?. Navrhujeme, aby predkladate? úpravu ukladajúcu fyzickej osobe daňovú povinnos? aj vo vz?ahu k aktuálne neexistujúcemu prírastku majetkovej hodnoty z návrhu novely zákona vypustil, a to z d?vodu, ?e úhrada dane z aktuálne nulového príjmu m??e pre mno?stvo fyzick?ch os?b predstavova? extrémne dispropor?né bremeno s tzv. de?truktívnym ú?inkom, ?i?e bremeno, ktoré ústavná judikatúra zakazuje. V prípade, ak predkladate? na takejto úprave bude trva?, alternatívne navrhujeme, aby: podmienku 10% podielu nahradil podielom viac ako 50%, ke??e v opa?nom prípade bude navrhovaná úprava predstavova? svojvo?né rozli?ovanie v prístupe k základn?m právam a slobodám, namiesto v?sledku hospodárenia pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, pou?il pre zistenie príjmu priradite?ného daňovníkovi inú bázu, ktorá bude zoh?adňova? straty v minulosti vykázané KZS a ktorá bude v dispozi?nej sfére tohto daňovníka a nebude trpie? vadami neur?itosti, nejasnosti a nepredvídate?nosti, úpravu cielil iba na umelé kon?trukty a v?nimku formulovanú v ustanovení § 51h ods. 3 písm. c) vz?ahoval nielen na daňovníkov ?lenského ?tátu Európskej únie alebo ?tátu, ktor? je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ale aj na daňovníkov tretích ?tátov. V opa?nom prípade bude poru?ená základná sloboda vo?ného pohybu kapitálu, pod?a ktorej je diskriminácia zakázaná aj vo vz?ahu k tretím ?tátom, a zároveň odstránil viacnásobné zdanenie toho istého príjmu na úrovni daňovníka – fyzickej osoby v prípade viacúrovňovej vlastníckej ?truktúry právnick?ch os?b – KZS, ke??e m??e vies? k situácii, ?e skuto?né zdanenie ?príjmu“ daňovníka prev??i samotn? príjem. V bazálnej skratke navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. ZSKDPK ?l. I bodom 5, 6, 9, 13, 18, 20, 24, 25, 39 a 44 - § 3 ods. 1 písm. e) a f), § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 7 a 8, § 12 ods. 4 a? 6, § 12 ods. 7 písm. c), § 14 ods. 4 a 5, § 16 ods. 1 písm. e) deviaty bod, § 17j, § 30 ods. 3 a 4, § 44 ods. 2, § 49a ods. 9 a? 11Rozumieme, ?e predmetn?mi ustanoveniami sa do ZDP dop?ňa legislatívna úprava t?kajúca sa reverzného hybridného subjektu. V navrhovanom znení § 17j ods. 1 hovorí, ?e: ?Sú?as?ou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy (v?nosy) dosahované t?mto subjektom v ?asti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spolo?níka verejnej obchodnej spolo?nosti, komplementára komanditnej spolo?nosti...“ Definícia reverzného hybridného subjektu je ?alej upravená v § 17j ods. 3 navrhovaného znenia, a to nasledovne: ?Reverzn?m hybridn?m subjektom sa rozumie transparentn? subjekt v tej ?asti príjmov (v?nosov) pripadajúcich na spolo?níka verejnej obchodnej spolo?nosti, komplementára komanditnej spolo?nosti, príjemcu príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej sa zahrňujú do základu dane pod?a odseku 1...” Máme za to, ?e takto koncipované znenie predstavuje zacyklenie podmienok, kedy ods. 1 vo svojej podstate vychádza z definície ods. 3, a ten sa op?? odvoláva na ods. 1. Navrhujeme úpravu predmetného ustanovenia napríklad t?mto sp?sobom: ?(3) Reverzn?m hybridn?m subjektom sa rozumie transparentn? subjekt v tej ?asti príjmov (v?nosov) pripadajúcich na spolo?níka verejnej obchodnej spolo?nosti, komplementára komanditnej spolo?nosti, príjemcu príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej nie sú zdaňované na jeho úrovni, a zároveň spolo?ník verejnej obchodnej spolo?nosti, komplementár komanditnej spolo?nosti, príjemca príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (v?nosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity....“ V zmysle d?vodovej správy k navrhovan?m ustanoveniam Návrh legislatívnej úpravy reverzného hybridného subjektu v § 17j ods. 1 ZDP spo?íva zjednodu?ene v tom, ?e príjmy (v?nosy) pripadajúce na zahrani?n?ch (nerezidentn?ch) spolo?níkov sp?ňajúcich kritérium 50 % a viac vo vz?ahu k transparentn?m spolo?nostiam, by boli zdaňované na úrovni tejto transparentnej spolo?nosti sadzbou dane platnou pre daň z príjmov právnick?ch os?b vo v??ke 21 %, ak tieto príjmy (v?nosy) nerezidenta nie je mo?né zdani? prostredníctvom stálej prevádzkarne pod?a § 16 ods. 3 ZDP, alebo pod?a § 16 a príjmy (v?nosy) nebudú zdanené ani v ?táte rezidencie nerezidenta, ani v zahrani?í. Máme za to, ?e zo ?iadneho existujúceho ani navrhovaného ustanovenia nevypl?va, ?e sa v prípade, ak je príjem nerezidenta zdanen? v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne pod?a § 16 ods. 3 ZDP alebo pod?a § 16, postup pod?a § 17j neuplatní. Navrhujeme preto zvá?i? doplnenie písm. d) v rámci navrhovaného znenia § 17j ods. 3, a to napríklad nasledovne: ?d) nie je zdaňovan? z predmetn?ch príjmov (v?nosov) na území Slovenskej republiky pod?a § 16.“ ZSKDPK ?l. I bodu 14 - § 15Rozumieme, ?e dochádza k doplneniu ustanovenia o uplatnení 15% sadzby dane pre daňovníka, ktor? dosiahol za zdaňovacie obdobie ?zdanite?né“ príjmy (v?nosy) neprevy?ujúce sumu 100 000 eur. Z h?adiska legislatívnej istoty navrhujeme doplni? priamo v zákone postup pre uplatnenie tejto formy osobitného zdanenia v prípade daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, vrátane stálej prevádzkarne, a to s oh?adom na upresnenie zdroja a rozsahu príjmov pre skúmanie zákonom stanoveného limitu 100 000 eur (t. j. napr. v súvislosti s celosvetov?mi príjmami daňovníka, resp. zria?ovate?a). ZSKDPK ?l. I bodu 3 - § 2 písm. w)V návrhu sa uvádza, ?e v príslu?nom ustanovení sa v úvodnej vete za slová ?osobou ktorého“ vkladá slovo ?zdanite?né“. Rozumieme, ?e predmetné ustanovenie má len jednu vetu, av?ak táto je ?alej v?znamovo ?lenená na ?as?, ktorá sa t?ka daňovníka, ktor? je fyzickou osobou, a daňovníka, ktor? je právnickou osobou. Máme za to, ?e uveden?m legislatívnym návrhom by malo d?js? k doplneniu slova ?zdanite?né“ pre obe uvedené skupiny daňovníkov, t. j. pre fyzickú, ako aj právnickú osobu, ktorej príjmy (v?nosy) za zdaňovacie obdobie neprevy?ujú sumu ustanovenú osobitn?m predpisom. ZSKDPK ?l. I bodu 7 - § 3 ods. 1 písm. h)V navrhovanom znení bodu 1, v poslednej ?asti vety indikujeme gramatickú nepresnos? v?znamu tohto znenia: 1. ?...ak nemá nárok na podiel na zisku (dividendu) pri v?plate skuto?ného podielu na zisku (dividendy) by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu alebo Navrhujeme doplni? relevantnú spojku, napr., v zmysle ná?ho porozumenia, za slovom ?(dividendu)“ doplni? spojku ?a“. OSKDPRadikálna daňová podpora inovácií a investícií - Odpo?et v?davkov na v?skum a v?voja) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj - Konkrétne oblasti, ktoré je v súvislosti s odpo?tom v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v § 30c ZDP (?alej len ?“super-odpo?et“) z ná?ho poh?adu potrebné prehodnoti?. Navrhujeme: Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu: 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na naprogramovanie rie?enia nadizajnovaného daňovníkom - za?ínajúce spolo?nosti majú ?asto jedine?né a inovatívne nápady, ?i doká?u nadizajnova? prelomov? softvér, ale z d?vodu nedostatku intern?ch kapacít v za?iatkoch podnikania je samotné programovanie nimi navrhnutého rie?enia ?astokrát outsourcované. V danom kontexte programovanie predstavuje len rutinnú aktivitu, ktorá by sama o sebe nesplnila definíciu v?skumu a v?voja na úrovni samotného programátora, ?o zabezpe?uje, ?e nem??e d?js? k dvojitému super-odpo?tu v?davkov na v?skum a v?voj u oboch subjektov sú?asne. Ke??e je v?ak takáto slu?ba nevyhnutná pre projekt v?skumu a v?voja na strane jej obstarávate?a, mali by sa príslu?né náklady kvalifikova? u spolo?nosti vykonávajúcej samotn? v?skum a v?voj podobne, ako náklady na testovanie a certifikáciu vy?adovanú legislatívou. 5. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) Metodické usmernenia/pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tu - Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti: 1. Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. 2. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. 3. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. 4. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – po vzore ?eskej republiky vypracova? metodiku, ktorou by sa daňoví kontrolóri boli povinní riadi? pri posudzovaní oprávnenosti ?erpania super-odpo?tu ustanovujúcu povinnos? prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak správca dane spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om takejto metodiky by bolo eliminova? riziko, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú? / vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. Od?vodnenie: V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti. ZSKDPRadikálna daňová podpora inovácií a investícií – Patent boxa) Umo?nenie ?erpania oslobodenia ?asti v?nosov z v?sledkov v?skumu a v?voja (tzv. patent box) aj na inovatívne biznis modely ako sú in-app purchases a software as a service (SaaS). V §13a ods. 1 ZDP preto navrhujeme aby sa formulácia ?z odplát za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie“ vz?ahovala iba na patenty, ú?itkové vzory a iné kategórie upravené v písm. a), zatia? ?o v písm. b) by sa hovorilo o ?odplatách za poskytnutie práva na pou?itie alebo za pou?itie alebo za poskytnutie slu?by sprístupnenia po?íta?ového programu (softvéru), ktor? je v?sledkom v?voja 1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu pod?a osobitného predpisu, 74bc) a to vo v??ke 50% z t?chto odplát (príjmov)“. Od?vodnenie: Je potrebné reflektova? sú?asné trendy a upusti? od rigidného naviazania patent boxu len na príjem vo forme licencie, ktor? je v dne?nej dobe ustupujúcou formou predaja softvéru. Aby prístup k tejto forme podpore v?skumu a v?voja mali práve spolo?nosti ktor?m bola p?vodne ur?ená, malo by by? sprístupnená aj pri príjmoch z in-app purchases a SaaS. b) Zru?enie podmienky kapitalizácie V §13a ods. 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - Tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - Ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy, - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP, - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Od?vodnenie: ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e takáto podmienka nemá paralelu v in?ch rozvinutej?ích ekonomikách uplatňujúcich obdobn? re?im podpory v?skumu a v?voja ako sú Spojené krá?ovstvo, ?rsko ?i Izrael, ktoré sa aj v?aka tak?mto nástrojom stali svetov?mi ve?mocami v oblasti inovácií. V praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu. c) Zru?enie podmienky vlastného v?voja Navrhujeme úplne zru?i? ods. 4 v §13a ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Od?vodnenie: Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh / aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom ?nakúpen?ch“ nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a §13a, ods.4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu. d) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby" V prípade, ak nebude §13a ods.4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen?. Od?vodnenie: Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. e) ?prava v?po?tu ceny v?robku V § 13b ods. 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov. Od?vodnenie: Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a § 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. ZSKDPZreálnenie daňovej amortizácie majetku - Poh?adávky? § 20 ods. 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 ods. 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Od?vodnenie: Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom. ZSKIZP?l. Itéma: oslobodenie poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti od úhrad DPH z neuhraden?ch faktúr Od?vodnenie: Oslobodenie poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti od úhrady daní z neuhraden?ch fakturovan?ch záv?zkov v prípade, ?e sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti z d?vodu, ?e zdravotná pois?ovňa síce uznala ako medicínske oprávnené, ale neuhradila vykonané zdravotné v?kony (tzv. nadlimitné v?kony). Je v?eobecne známou vecou, ?e kmeň poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti starne. Zhruba do 5 rokov, kedy vznikne nárok na odchod do d?chodku t?ch poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú dnes vo veku 60 a viac v niektor?ch segmentoch – najm? v ambulantnej zdravotnej starostlivosti - nastane situácia, ?e pre systém zdravotnej starostlivosti zostane k dispozícii iba polovica zo sú?asn?ch poskytovate?ov. A net?ka sa to len lekárov ale aj in?ch zdravotníckych povolaní. Opatrenia, ktoré boli v zákone o dani z príjmov prijaté v nedávnom období (rok 2017) v oblasti odvodov (dane a iné odvody) ako napríklad úhrada odvodu z neuhraden?ch faktúr a duplicitná úhrada predpísaného poistného p?sobia ako ur?ch?ova?e odchodu zdravotníckych profesionálov z praxe, za ktor?ch niet náhrada a na t?ch odborníkov, ktorí v systéme zdravotnej starostlivosti e?te zostali, to p?sobí demotiva?ne, ?o je absolútne v neprospech pacienta aj celospolo?enskej situácie. Príklad: Poskytovate? zdravotnej starostlivosti, ktor? sa ocitol v druhotnej platobnej neschopnosti napríklad z d?vodu neuhradenia tzv. nadlimitn?ch zdravotn?ch v?konov zo strany zdravotn?ch pois?ovní napríklad v laboratóriu riadne vykonal zdravotnú starostlivos?, ktorú si u neho objednal niekto in?, lebo bola pre pacienta potrebná, ale ten kto objednávala nie je plátcom a tretia osoba (zdravotná pois?ovňa) sa rozhodol, ?e zaplatí napríklad len polovicu a zvy?ok bez uvedenia d?vodu ozna?il za tzv. nadlimitné, ?ím sa stali prakticky nevymáhate?né. Poskytovate? zdravotnej starostlivosti z etick?ch pohnútok nemal ako ovplyvni? nevykonanie objednan?ch v?konov, preto?e mohlo ís? o záchranu ?ivota alebo zdravia. A v tejto situácii druhotnej platobnej neschopnosti, do ktorej sa dostal nie vlastnou vinou, je e?te zaviazan? z neuhraden?ch faktúr odvies? odvody. Ke??e vykonával celospolo?ensky potrebnú a ?iadúcu ?innos? v prospech ob?anov navrhuje sa ho v takomto prípade oslobodi? od úhrady odvodov z tak?chto faktúr. ZSKIZP?l. I § 5, § 30c, §§ 38 a 39téma: Podpora vzdelávania zdravotníckych pracovníkov - odpo?itate?ná polo?ka z dane 1. V § 5 ods. 8 ?iadame doplni? vetu v znení: ?Pri v?po?te základu dane si zamestnanec, ktor? vykonáva zdravotnícke povolanie pod?a osobitného predpisu23ac) si po odpo?ítaní poistného a príspevkov m??e zní?i? príjmy zo závislej ?innosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie23ad) preukázate?ne zaplatené v príslu?nom zdaňovacom období a to najviac do v??ky 700 €. Poznámky pod ?iarou k odkazom 23ac a 23ad znejú: ?23ac) § 27 zákona ?. 578/2004 Z. z. o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovsk?ch organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení neskor?ích predpisov 23ad) § 42 zákona ?. 578/2004 Z. z. o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovsk?ch organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení neskor?ích predpisov.“ 2. V § 38 ods. 4 sa v prvej vete za slová ?daňov? bonus“ vkladajú slová ?a na úhrady zdravotníckeho pracovníka preukázate?ne zaplatené v príslu?nom zdaňovacom období a to najviac do v??ky 700 €.“ 3. V § 38 ods. 5 sa na konci prvej vety pripájajú slová ?a na základe dokladov o v??ke úhrad zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie preukázate?ne zaplaten?ch v príslu?nom zdaňovacom období.“ 4. V § 39 ods. 2 písm. f) sa pripája nov? bod 9., ktor? znie: ?9. suma úhrad zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie najviac do v??ky 700 € v príslu?nom zdaňovacom období.“ 5. Za § 30c sa vkladá nov? § 30d s názvom ?Odpo?et v?davkov na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov“, ktor? znie: ?Iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je farmafirmou v zmysle zákona ?. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pom?ckach (dr?ite? registrácie lieku, dr?ite? povolenia na ve?kodistribúciu liekov, dr?ite? povolenia na v?robu liekov, farmaceutická spolo?nos? typu podnikate? alebo právnická osoba, ktorá zabezpe?uje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre dr?ite?a povolenia na v?robu liekov, dr?ite?a povolenia na ve?kodistribúciu liekov, dr?ite?a povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo dr?ite?a registrácie humánneho lieku, ?alej v?robca a distribútor zdravotníckej pom?cky a v?robca a distribútor dietetickej potraviny) a prispeje na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov pod?a § 39a ods. 1 písm. f) osobitného predpisu si v?davky vynalo?ené na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov odpo?íta z dane v nasledujúcom kalendárnom roku po ich poskytnutí.“ Od?vodnenie: Konkrétny návrh na naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024, pod?a ktorého sa má zdravotníckym pracovníkom umo?ni? zní?i? si daňov? základ o v?davky súvisiace s ich sústavn?m ?al?ím vzdelávaním (s. 35 PVV). Pod?a odseku 15 Smernice Európskeho parlamentu a ?. 2013/55/E? z 20. novembra 2013 () majú ?lenské ?táty Európskej únie ?predov?etk?m podporova? kontinuálny odborn? rozvoj lekárov, zubn?ch lekárov, veterinárnych lekárov, farmaceutov, sestier zodpovedn?ch za v?eobecnú starostlivos?, p?rodn?ch asistentiek a ostatn?ch zdravotníckych odborníkov“. Zároveň majú pod?a tohto ustanovenia smernice ?lenské ?táty Európskej komisii oznamova? opatrenia, ktoré prijali na podporu ich kontinuálneho odborného rozvoja. Slovenská republika má vysoko aktuálny problém s nedostatkom lekárov ale aj iného zdravotníckeho personálu na pokrytie zdravotn?ch potrieb obyvate?stva a preto sa odporú?a prijíma? motiva?né opatrenia na motiváciu absolventov ?k?l vykonáva? zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky ako aj motiva?né mechanizmy na motiváciu praktizujúcich zdravotníckych pracovníkov v systéme zotrva? vo v?kone zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Odpo?ítate?ná polo?ka z dane za vlastné úhrady zdravotníckeho pracovníka na jeho sústavné vzdelávanie by mala by? jedn?m z tak?chto opatrení. Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky za?iatkom roka 2017 uverejnili ?tatistiky vypracované In?titútom finan?nej politiky MF SR na základe údajov zdravotn?ch pois?ovní, pod?a ktor?ch v období rokov 2010 a? 2013 odi?iel za prácou do zahrani?ia ka?d? desiaty vysoko?kolák z toho najm? absolventi medicíny. (online: , , ) Uvedené v?sledky len potvrdzujú trend v?skumne zaznamenan? u? v roku 2006 In?titútom pre v?skum práce a rodiny, pod?a ktorého bol zaznamenan? najv?raznej?í migra?n? sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutick?ch vied, kde migrova? za prácou do zahrani?ia bolo vtedy ochotn?ch 8 z 10 respondentov. (online: Reichová, D. a kol: Sprístupnenie trhov práce vo vybran?ch krajinách E? a v?vojové trendy na trhu práce v SR, v?skumná úloha ?. 2118. dostupné na internete online: , s. 87) Nejde tu teda o novú informáciu, ?e pre mlad?ch absolventov zdravotníckych ?tudijn?ch odborov je potrebné postupne viacer?mi opatreniami zatraktívňova? v?kon povolania na Slovensku. Z registra lekárov Slovenskej lekárskej komory navy?e dlhodobo vypl?va, ?e kmeň poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti postupne stále starne (priemern? vek lekárov 57 rokov veku, v niektor?ch ?pecializáciách aj vy??í) a bolo by vhodné prija? viaceré celospolo?ensky prospe?né opatrenia v oblasti starostlivosti o odborné ?udské zdroje v zdravotníctve. Skúsenosti stavovsk?ch organizácií v zdravotníctve ukazujú, ?e doteraj?ie opatrenia prijaté v oblasti vykazovania a zdaňovania peňa?ného a nepeňa?ného plnenia prijatého na ú?el odborn?ch podujatí od tzv. farmafiriem p?sobí na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov inhibi?ne. Pritom sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je vo v?eobecnom verejnom záujme a nie je v silách zamestnávate?ov toto sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podporova? jednak z kapacitn?ch (nedostatok zdravotníckych pracovníkov) ale aj finan?n?ch d?vodov (úhrady od zdravotn?ch pois?ovní, ktoré nepokr?vajú reálne náklady na vykonanie starostlivosti tzv. nadlimitné v?kony a podobne). ?tát na toto vzdelávanie nijako neprispieva. Z d?vodu za?a?enia komplikovan?m vykazovaním prijatého plnenia pre zdravotníckych pracovníkov ulo?en?m poskytovate?om vzdelávania (tretie osoby) nemajú poskytovatelia vzdelávania dostato?né kapacity na zabezpe?enie plnej kvality pripravovan?ch vzdelávacích podujatí ako inak v?eobecne celospolo?ensky prospe?nej ?innosti v záujme verejnosti; v uplynulom období z tohto d?vodu zaniklo tie? nieko?ko d?le?it?ch odborn?ch ?asopisov; je inhibovaná motivácia predná?ajúcich aj ú?astníkov vzdelávacie aktivity absolvova? a podobne. Preto Slovenská komora in?ch zdravotníckych pracovníkov aktuálne vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 navrhuje, aby sa do zákona o dani z príjmov zapracovalo motiva?né opatrenie na podporu kontinuálneho odborného rozvoja zdravotníckych pracovníkov v jednotliv?ch zdravotníckych povolaniach v podobe odpo?ítate?nej polo?ky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné v?davky vynalo?ené na ich sústavné ?al?ie vzdelávanie, ktoré sa u? raz, ke? bolo - aj ke? ve?mi krátko (roky 2008 a 2009) - v zákone o dani z príjmov zavedené (zákon ?. 653/2007 Z. z.) osved?ilo a okam?ite preukázalo pozitívny vplyv na podporu celo?ivotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Zavedenie odpo?ítate?nej polo?ky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné v?davky zdravotníckych pracovníkov vynalo?ené na ich ?al?ie vzdelávanie by mohlo by? jedn?m z pozitívnych signálov, ?e spolo?nos? sa stará a má záujem nielen o pacientov, ale dbá aj o zdravotníckych pracovníkov. ZSKIZP?l. I § 50 ods. 4téma: 2 % z dane aj pre stavovské organizácie v zdravotníctve na podporu ?innosti vykonávanej v celospolo?enskom záujme V § 50 ods. 4 sa v písm. a) na konci pripájajú slová "a stavovské organizácie v zdravotníctve,142b)". Poznámka pod ?iarou k odkazu 142b) znie: "142b) § 43 a? § 47h zákona ?. 578/2004 Z. z. o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovsk?ch organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení neskor?ích predpisov. Od?vodnenie: Stavovské organizácie v zdravotníctve vymenované a vzniknuté na základe cit. zákona ?. 578/2004 Z. z. o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti nie sú ani ob?ianskymi zdru?eniami ani mimovládnymi organizáciami poskytujúcimi v?eobecne prospe?né slu?by pod?a osobitného zákona, vykonávajú v?ak úlohy, ktoré sú vo v?eobecnom celospolo?enskom záujme z h?adiska zabezpe?ovania bezpe?nosti pacienta. Preto by taktie? mali ma? mo?nos? by? prijímate?om 2 % z dane, rovnako by sa im malo umo?ni? by? prijímate?om prostriedkov z eurofondov na verejnoprospe?né ú?ely. Komory ako profesijné samosprávne organizácie vzniknuté na základe zákona o poskytovate?och majú v citovanom zákone o poskytovate?och zákonodarcom priamo definované úlohy (vi? § 49 zákona), ktoré majú vykonáva? a vykonávajú ich vo verejnom záujme; z toho niektoré na a? na úrovni preneseného v?konu ?tátnej správy (vydávanie licencií, vedenie registra zdravotníckych pracovníkov v príslu?nom zdravotníckom povolaní, hodnotenie sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v pravideln?ch p??ro?n?ch hodnotiacich cykloch). ?tát na ich zabezpe?enie v?ak nijako neprispieva, teda ?innos? vykonávaná vo v?eobecnom celospolo?enskom záujme je zabezpe?ovaná iba z príspevkov dobrovo?n?ch ?lenov a zákonn?ch poplatkov pre registrovan?ch zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú vzh?adom na o?akávan? objem a kvalitu vykonávan?ch ?inností a ukladan?ch povinností zo strany ?tátu relatívne nízke. Je teda vo verejnom záujme, aby komory mohli by? príjemcom 2 % dane na osobitné verejnoprospe?né ú?ely existujúcej v zmysle § 50 zákona ?. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor?ích predpisov. ZSKIZP?l. I § 9téma: oslobodenie od dane - odborné ?asopisy a publikácie pre zdravotníckych pracovníkov V § 9 ods. 2 sa pripája nové písm. ac), ktoré znie: ?af) nepeňa?né plnenia a to odborné knihy a ?asopisy poskytnuté dr?ite?om v súvislosti s ?al?ím vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov.“ Od?vodnenie: Odborné knihy a ?asopisy ur?ené pre zdravotníckych pracovníkov na ?al?ie sústavné vzdelávanie by mali by? jednozna?ne oslobodené od dane z príjmu a malo by? v záujme ?tátu uvedené podpori? aj touto cestou, aby prestali zanika?, ?o sp?sobili nepriaznivé opatrenia v oblasti tzv. peňa?ného a nepeňa?ného plnenia v posledn?ch 7-6 rokoch. Pod dr?ite?om sa pod?a iného ustanovenia tohto zákona rozumie - dr?ite? registrácie lieku, - dr?ite? povolenia na ve?kodistribúciu liekov, - dr?ite? povolenia na v?robu liekov, - od farmaceutickej spolo?nosti (podnikate? alebo právnická osoba, ktorá zabezpe?uje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre dr?ite?a povolenia na v?robu liekov; dr?ite? povolenia na ve?kodistribúciu liekov, dr?ite?a povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo dr?ite? registrácie humánneho lieku), - v?robca a distribútor zdravotníckej pom?cky, - v?robca a distribútor dietetickej potraviny alebo - tretia osoba. ZSKIZPNov? ?l. Vtéma: spravodlivé financovanie poskytovate?ov zdravotnej starostlivosti Za (SKIZP navrhovan?) ?l. IV sa pripája ?l. V, ktor? znie: ??l. V Zákon Národnej rady Slovenskej republiky ?. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona ?. 196/2000 Z. z., zákona ?. 276/2001 Z. z., zákona ?. 436/2002 Z. z., zákona ?. 465/2002 Z. z., zákona ?. 520/2003 Z. z., zákona ?. 523/2004 Z. z., zákona ?. 68/2005 Z. z., zákona ?. 117/2006 Z. z., zákona ?. 659/2007 Z. z., zákona ?. 382/2008 Z. z., zákona ?. 488/2009 Z. z., zákona ?. 513/2009 Z. z., zákona ?. 260/2011 Z. z., zákona ?. 356/2013 Z. z.,. 125/2016 Z. z. a zákona ?. 198/2020 Z. z. sa mení a dop?ňa takto: V § 12 sa na konci pripájajú odseky 6 a 7, ktoré znejú: (6) Za neprimeranú cenu u predávajúceho pod?a odseku 2 sa v zdravotníctve rozumie nielen cena v?razne presahujúca ekonomicky oprávnené náklady alebo primeranú ziskovú prirá?ku najviac pribli?ne 10 %, ale aj cena, ktorá je v?razne za ni??iu cenu a t?m zni?uje mo?nosti zabezpe?enia kvality z h?adiska zni?ovania rizika pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo procese ochrany a podpory zdravia; pod predávajúcim sa spravidla rozumie poskytovate? zdravotnej starostlivosti alebo ním poveren? sprostredkovate?. (7) Za neprimeranú cenu u kupujúceho sa v zdravotníctve rozumie taká cena, ktorá v?razne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady, vrátane cien zdravotn?ch v?konov pod?a osobitn?ch predpisov; pod kupujúcim sa spravidla rozumie zdravotná pois?ovňa. (8) Neprimeranú cenu nesmie ur?i? ani regula?n? orgán pod?a § 20 pri ustanovovaní podmienok pre dohodovanie a reguláciu cien pod?a tohto zákona a pri rozhodovaní vo veciach regulácie cien, najm? pokia? ide o ceny zdravotníckych v?konov a ostatn?ch slu?ieb v zdravotníctve.“ Od?vodnenie: V zdravotníctve nesmie by? najni??ia alebo ni??ia ponúknutá cena kritériom na rozhodnutie o úhrade poskytovanej zdravotnej starostlivosti, uzatvorenie zmluvy alebo uprednostnenie iného poskytovate?a, preto?e na základe skúseností z doteraj?ej praxe to predstavuje priame ohrozovanie ?ivota a zdravia pacientov a niekedy aj zdravotníckeho personálu. ZSKIZPZa navrhovan? ?lánok III. vlo?i? nov? ?lánok IV.téma: Podpora ?inností kom?r vykonávan?ch v celospolo?enskom záujme ??l. IV Zákon ?. 578/2004 Z. z. o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovsk?ch organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor?ch zákonov v znení zákona ?. 720/2004 Z. z., zákona ?. 351/2005 Z. z., zákona ?. 538/2005 Z. z., zákona ?. 282/2006 Z. z., zákona ?. 527/2006 Z. z., zákona ?. 673/2006 Z. z., zákona ?. 272/2007 Z. z., zákona ?. 330/2007 Z. z., zákona ?. 464/2007 Z. z., zákona ?. 653/2007 Z. z., zákona ?. 284/2008 Z. z., zákona ?. 447/2008 Z. z., zákona ?. 461/2008 Z. z., zákona ?. 560/2008 Z. z., zákona ?. 192/2009 Z. z., zákona ?. 214/2009 Z. z., zákona ?. 8/2010 Z. z., zákona ?. 133/2010 Z. z., zákona ?. 34/2011 Z. z., zákona ?. 250/2011 Z. z., zákona ?. 362/2011 Z. z., zákona ?. 390/2011 Z. z., zákona ?. 512/2011 Z. z., nálezu ?stavného súdu Slovenskej republiky ?. 5/2012 Z. z., zákona ?. 185/2012 Z. z., zákona ?. 313/2012 Z. z., zákona ?. 324/2012 Z. z., zákona ?. 41/2013 Z. z., zákona ?. 153/2013 Z. z., zákona ?. 204/2013 Z. z., zákona ?. 220/2013 Z. z., zákona ?. 365/2013 Z. z., zákona ?. 185/2014 Z. z., zákona ?. 333/2014 Z. z., zákona ?. 53/2015 Z. z., zákona ?. 77/2015 Z. z., zákona ?. 393/2015 Z. z., zákona ?. 422/2015 Z. z., zákona ?. 428/2015 Z. z., zákona ?. 91/2016 Z. z., zákona ?. 125/2016 Z. z., zákona ?. 167/2016 Z. z., zákona ?. 317/2016 Z. z., zákona ?. 356/2016 Z. z., zákona ?. 41/2017 Z. z., zákona ?. 92/2017 Z. z., zákona ?. 257/2017 Z. z., zákona ?. 336/2017 Z. z., zákona ?. 351/2017 Z. z., zákona ?. 4/2018 Z. z., zákona ?. 87/2018 Z. z., zákona ?. 109/2018 Z. z., zákona ?. 156/2018 Z. z., zákona ?. 177/2018 Z. z., zákona ?. 192/2018 Z. z., zákona ?. 270/2018 Z. z., zákona ?. 351/2018 Z. z., zákona ?. 374/2018 Z. z., zákona ?. 139/2019 Z. z., zákona ?. 212/2019 Z. z., zákona ?. 231/2019 Z. z., zákona ?. 383/2019 Z. z., zákona ?. 398/2019 Z. z., zákona ?. 467/2019 Z. z., zákona ?. 125/2020 Z. z. a zákona ?. 158/2020 Z. z. sa mení a dop?ňa takto: V § 63 ods. 5 sa slová ?Ro?n? poplatok za vedenie registra je najviac vo v??ke 15 €“ nahrádzajú slovami ?Ro?n? poplatok za vedenie registra je najviac vo v??ke 65 €.“ resp. alternatívne "Ro?n? poplatok za vedenie registra ur?í príslu?ná komora vnútorn?m predpisom." Doteraj?í ?lánok IV. sa ozna?uje ako ?lánok V. Od?vodnenie: Ide o poplatok v komore registrovan?ch zdravotníckych pracovníkov. Navrhuje sa zabezpe?enie finan?n?ch prostriedkov na v?kon preneseného v?konu ?tátnej správy vykonávaného zdravotníckymi komorami sp?sobom, ktor? neza?a?í ?tátny rozpo?et. Prenesen? v?kon ?tátnej správy na základe zákona o poskytovate?och zdravotnej starostlivosti vykonáva 11 stavovsk?ch organizácií vymenovan?ch v zákone. ?tát t?mto konkrétne vymenovan?m stavovsk?m organizáciám ukladá zákonnú povinnos? hodnoti? sústavné vzdelávanie ka?dého zdravotníckeho pracovníka, vies? registre v?etk?ch zdravotníckych pracovníkov pod?a ním ur?en?ch pravidiel, vydáva? licencie a vies? register licencií. ?tát na túto ?innos? nijako finan?ne neprispieva a zákonom stanovené poplatky registrovan?ch zdravotníckych pracovníkov, pre ktor?ch sa táto ?innos? na základe zákona vykonáva, nepokr?vajú ani potrebné náklady na ich vykonanie. Toto sp?sobuje útlm originálnych samosprávnych ?inností stavovsk?ch organizácií na úkor dobrovo?n?ch ?lenov. Nie je tie? etické po?adova? pokrytie nákladov, ktoré si u stavovsk?ch organizácií uveden?ch v zákone objednáva ?tát vo vz?ahu ku v?etk?m registrovan?m, z príspevkov ?asti registrovan?ch - dobrovo?n?ch ?lenov a takto núti? stavovské organizácie ?lenské príspevky neúmerne zvy?ova?. Stavovské organizácie si chcú uvedené zákonné povinnosti plni?, ale nie na úkor dobrovo?n?ch ?lenov. Na ?innos? by mali prispieva? v?etci registrovaní a to v primeranej v??ke. 15 € ro?ne je zna?ne poddimenzovan? poplatok vzh?adom na charakter ?inností, ktoré sa pravidelne opakujú, alebo je ich potrebné vykonáva? celoro?ne kontinuálne. Spolo?ná ?iados? stavovsk?ch organizácií z uplynulého obdobia adresovaná ministerstvu zdravotníctva (rok 2014 a odvtedy opakovane predkladaná minimálne raz ro?ne), kedy bola na základe jednotliv?ch rozpo?tov a nákladov stavovsk?ch organizácií vy?íslená po?iadavka na zv??enie registra?ného poplatku zdravotníckeho pracovníka na 60 € ro?ne tak, aby boli náklady na tieto ?innosti adekvátne finan?ne kryté, bola uspokojená len ?iasto?ne (zv??enie z 5 € ro?ne na 15 €), ?o absolútne neposta?uje. Na zabezpe?enie plynulého v?konu uveden?ch ?inností stavovsk?mi organizáciami SKIZP navrhuje zv??enie registra?ného poplatku do maximálnej v??ky 65 € (t.j. 5 € mesa?ne) pre ka?dého registrovaného alebo zveri? kompetenciu ur?ovania registra?ného poplatku ako samosprávnu kompetenciu priamo v p?sobnosti príslu?n?ch kom?r. ZSLASPOOdpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj (§ 30c)Za bod 48 navrhujeme vlo?i? nov? bod 49, ktor? znie: 49. V § 52zza odsek 18 znie: “(18) Ustanovenia § 30c ods. 7 a 9 v znení ú?innom od 1. januára 2020 sa prv?krát pou?ijú na projekt v?skumu a v?voja, pri ktorého realizácií sa odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj pod?a § 30c ods. 1 a 2 prv?krát uplatní v zdaňovacom období, ktoré sa za?ína najsk?r 1. januára 2020.“ Od?vodnenie: Navrhovanou úpravou sa modifikuje znenie prechodného ustanovenia upravujúceho prvú aplikáciu znenia § 30c ods. 7 ú?inného od 1. januára 2020. Cie?om nového znenia prechodného ustanovenia je zv??i? právnu istotu daňovníkov a jednozna?ne umo?ni? uplatnenie odpo?tu v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v zdaňovacích obdobiach za?ínajúcich najsk?r 1. januára 2020 aj na tie projekty, ktoré daňovník za?al realizova? pred 1. januárom 2020, a pred za?atím realizácie ktor?ch nemal vypracovan? a podpísan? projekt v?skumu a v?voja v súlade so znením § 30c ods. 7 ZDP ú?inn?m pred 1. januárom 2020. Navrhnutou úpravou sa zabezpe?í rovnaké posudzovanie v?davkov (nákladov) vynalo?en?ch v zdaňovacích obdobiach za?ínajúcich najsk?r 1. januára 2020 bez oh?adu na to, ?i súvisia s projektami, ktoré sa za?ali realizova? pred alebo po 1. januári 2020. Budú sa tak stimulova? v?skumno-v?vojové aktivity a ich pokra?ovanie v podnikoch aj v sú?asnej nepriaznivej ekonomickej situácií, ktorá inak núti podniky takéto rozvojové aktivity kv?li be?n?m prevádzkov?m potrebám prehodnocova? a prípadne utlmova?. OSLOVCA1. § 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie 1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. - Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. - Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a - odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov. OSLOVCA2. Kapitálové fondy2. Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) a. Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b. Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. OSLOVCA3. Zamestnanecké akcie3. a) § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ b) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ c) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ d) Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. e) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ f) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ g) § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ h) Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. OSLOVCAa) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voja) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu a) 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. OSLOVCAa) Zru?enie podmienky kapitalizáciea) v §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. a) ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e v praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu.OSLOVCAb) Metodické usmernenia. pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tub) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti OSLOVCAb) Zru?enie podmienky vlastného v?voja- navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. b) Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom "nakúpen?ch" nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a 13a, ods. 4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentuOSLOVCAc) Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby"c) v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen? c) Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. 1- Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP 2- Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné 3- súvisiace ustanovenia ZDP. OSLOVCAd) ?prava v?po?tu ceny v?robkud) §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov d) Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. OSLOVCAD?vodová správa K bodu 1 - § 9aK odseku 1 Odsek 1 nového § 9a upravuje druhy príjmov, ktoré bude m?c? daňovník, fyzická osoba, od dane oslobodi? za splnenia podmienok pod?a § 9a, konkrétne podiel na zisku (dividendu) ako aj príjem z predaja akcií prípadne obchodné podielu. Predmetom oslobodenia sú príjmy zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahrani?í. Oslobodenia sa vz?ahuje na daňovníkov s obmedzenou aj neobmedzenou daňovou povinnos?ou. K odseku 2 Oslobodenie príjmu definovaného v odseku 1 sa neposkytuje v neobmedzenej miere, jeho rozsah upravuje odsek 2. V??ka oslobodenia príjmov pod?a odseku 1 sa via?e na a je limitovaná úhrnom splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkom, t.j. splaten?m peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om maximálna suma oslobodenia predstavuje 1 000 000 eur. Fyzická osoba m??e vykona? investíciu, t.j. splati? peňa?n? vklad, aj do viacer?ch kvalifikovan?ch spolo?ností, pri?om zákon neobmedzuje po?et tak?chto investícií, ktoré sa zoh?adnia pri vy?íslení sumy oslobodenia. Podmienkou v?ak je, aby pri ka?dej takejto investícií boli splnené v?etky podmienky v § 9a. Maximálna mo?ná v??ka oslobodenia príjmov pod?a § 9a ods. 1 je v?ak v?dy 1 000 000 eur za jedno zdaňovacie obdobie, pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 ako aj úhrn splaten?ch peňa?n?ch vkladov do kvalifikovan?ch spolo?ností presahuje 1 000 000 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia. Za peňa?n? vklad sa pova?uje akáko?vek forma peňa?ného vkladu upravená v § 2 písm. ac) zákona. K odseku 3 Odsek 3 uvádza nasledujúce podmienky oslobodenia príjmov pod?a odseku 1: - písm a) – moment a forma investície; na uplatnenia oslobodenia je potrebné aby daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4. - písm b) – investíciu m??e daňovník vykona? len vo svojom mene a na vlastn? ú?et pri?om takáto investícia nebola zaradená do obchodného majetku daňovníka, pokia? mal daňovník v minulosti príjmy pod?a § 6; - písm c) – osoba daňovníka; oslobodenia sa t?ka len fyzick?ch os?b nepodnikate?ov; - písm d) – osoba daňovníka; daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie by? zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac); - písm e) – vz?ah daňovníka ku kvalifikovanej spolo?nosti; daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom pod?a § 2 písm. o) nesmie ma? v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku alebo kontrole kvalifikovanej spolo?nosti do ktorej uskuto?ní vklad v zmysle § 2 písm. ac). K odseku 4 Odsek 4 upravuje definíciu kvalifikovanej spolo?nosti. Kvalifikovanou spolo?nos?ou je len daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, t.j. daňovník daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Táto podmienka vychádza z cie?u predkladaného návrhu zákona, ktor?m je podpora spolo?ností so slovensk?m domicilom. Ustanovenie písmena b) je in?pirované definíciou malého, mikro a stredného podniku v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES s t?m rozdielom, ?e sa pri vyhodnocovaní kvantitatívnych kritérií neberú do úvahy partnerské a prepojené podniky. Nako?ko sa podpora ma t?ka? mal?ch, mikro a stredn?ch podnikov v zmysle Odporú?ania Európskej komisie ?. 2003/361/ES, predkladan? návrh zákona nepo?íta s t?m, ?e by akcie tak?chto kvalifikovan?ch spolo?ností mohli by? obchodované na regulovanom trhu. Za ú?elom zachovania statusu kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 nesmie ma? takáto spolo?nos? priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto odseku 4, ani nesmie by? spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti. K odseku 5 Ke??e oslobodenie pod?a § 9a treba posudzova? aj v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci platn?ch v Európskej únií, ustanovuje sa maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku v zmysle Zmluvy o fungovaní E? a Nariadenia Komisie (E?) ?. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní ?lánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. ?Jedin? podnik“ v zmysle nariadenia zah?ňa v?etky subjekty vykonávajúce hospodársku ?innos?, medzi ktor?mi je aspoň jeden z t?chto vz?ahov: a) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?; b) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo vymenova? alebo odvola? v???inu ?lenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?; c) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? má právo dominantn?m sp?sobom ovplyvňova? in? subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos? na základe zmluvy, ktorú s dan?m subjektom vykonávajúcim hospodársku ?innos? uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spolo?nosti; d) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku ?innos?, ktor? je akcionárom alebo spolo?níkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos?, má sám na základe zmluvy s in?mi akcionármi alebo spolo?níkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku ?innos? pod kontrolou v???inu hlasovacích práv akcionárov alebo spolo?níkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku ?innos?. Pri posudzovaní dosiahnutia limitu 200 000 eur sa berú do úvahy aj akéko?vek iné formy minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov. K odseku 6 Aby bol zabezpe?en? súlad s pravidlami pre minimálnu pomoc a za ú?elom dosiahnutia právnej istoty na strane daňovníka a kvalifikovanej spolo?nosti, zavádza sa oznamovacia povinnos? daňovníka, ktor? si chce uplatni? oslobodenie pod?a § 9a, a to vo?i ka?dej kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad, ktor? plánuje zahrnú? do úhrnu splaten?ch vkladov v zmysle odseku 2. K odseku 7 V súvislosti s oslobodením príjmov pod?a § 9a sa zavádza trojro?ná ochranná lehota, ktorá za?ína plynú? od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a). Po?as tejto lehoty sa bude sledova?, ?i nenastala niektorá zo skuto?ností taxatívne vymedzen?ch v odseku 7, ktoré majú za následok stratu nároku na uplatnenie oslobodenia. Cie?om tohto pravidla je zabezpe?i?, aby sa oslobodenie pod?a § 9a uplatňovalo iba na ú?el zam???an? zákonodarcom, t.j. podpora reinvestovania kapitálov?ch ziskov a dividend individuálnych investorov, ktorí rovnako ako osoby s nimi ekonomicky alebo personálne nemajú v zmysle § 2 písm. o) prvého bodu ú?as? na majetku a kontrole kvalifikovanej spolo?nosti, do ktorej investujú. Zneu?ívaniu tohto nástroja by mali zabráni? aj v?eobecné pravidlá, ak?m je pravidlo proti zneu?itiu práva v § 3 ods. 6 zákona ?. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskor?ích predpisov. OSLOVCAK bodu 2 - § 51e ods.1:Pokia? daňovník splní podmienky oslobodenia pod?a § 9a, tak sa príjem pod?a § 3 ods. 1 písm. e) nezahrnie do osobitného základu dane pod?a § 51e.OSLOVCAK bodu 3 - § 52zziK odseku 1 Vzh?adom na pred??enie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skon?ení obdobia pandémie pod?a § 21 ods. 1 zákona ?. 67/2020 Z. z. o niektor?ch mimoriadnych opatreniach vo finan?nej oblasti v súvislosti so ?írením nebezpe?nej nákazlivej ?udskej choroby COVID-19 v znení neskor?ích predpisov a zámer poskytnú? promptnú pomoc zasiahnut?m podnikate?sk?m subjektom sa ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Daňovníci teda za predpokladu splnenia podmienok v § 9a oslobodia príjmy z predaja podielu, prípadne podielov na zisku (dividend), dosiahnuté v roku 2019 na báze peňa?n?ch vkladov uskuto?nen?ch do kvalifikovan?ch spolo?ností odo dňa ú?innosti novely do lehoty na podanie daňové priznanie za rok 2019. K odseku 2 S cie?om vyu?i? Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou Covid-19 oznámen? Európskou komisiou sa prechodne navy?uje objem zdrojov vlo?en?ch do jednej kvalifikovanej spolo?nosti (resp. podniku v kontexte pravidiel o ?tátnej pomoci) oprávňujúcich daňovníkov, ktorú splatili tieto vklady vyu?i? oslobodenie pod?a § 9a. Maximálna suma prijat?ch vkladov via?ucich sa k oslobodeniu na úrovni podniku spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci pod?a § 4 zákona ?. 358/2015 Z. z. v znení neskor?ích predpisov vo vymedzenom období predstavuje 800 000 eur.OSLOVCAOdpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30)1. a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. OSLOVCAPravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nostia) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: - podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, - kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, - zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. - Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. - Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. - Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. - Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. - Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: a. zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, b. ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, c. návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, d. príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. OSLOVCAZavedenie skupinového zdaňovania2. Navrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. OSLOVCAZreálnenie daňovej amortizácie majetku, Poh?adávky§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom.OSOHK§ 21a Zákona o dani z príjmov– Pravidlá nízkej kapitalizácie V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. - Táto zmena reflektuje na znenie smernice proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD), ktorá berie posudzuje úroky v netto hodnote. - Zároveň táto zmena prispeje k podpore podnikate?ského prostredia a - odstráni sa nespravodlivos? v prípade, ke? úrokové náklady spadajú v celej sume pod test daňovej uznate?nosti a na druhej strane sú úrokové v?nosy v celej v??ke predmetom zdanenia. Daňovníkovi tak bude umo?nené, aby úrokové v?nosy zní?il o úrokové náklady a posudzoval v rámci nízkej kapitalizácie len netto hodnotu úrokov OSOHK§ 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voja) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu a) 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. OSOHK§13, ZDPv §13a, odsek 3 ZDP navrhujeme zru?i? podmienku kapitalizácie vynálezu chráneného patentom, ú?itkov?m vzorom, softvéru (?alej iba “patent“) pre ú?ely uplatnenia patent boxu. Preto navrhujeme bu?: - tento odsek vymaza? a nahradi? ho nov?m odsekom, ktor? zavedie primeran? ?asov? úsek pre uplatňovanie oslobodenia príjmov pod?a §13a ZDP, alebo - ponecha? sú?asné znenie tohto odseku a na koniec doplni? ?alebo, v prípade ak patent nebude aktivovan?, oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní po?as stanovenej ?asovej periódy. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. a) ?pravu navrhujeme zavies?, preto?e v praxi, napr. v oblasti informa?n?ch technológií (?alej len “IT“), softvér nesp?ňa podmienky pre aktiváciu a preto daňovník stráca mo?nos? vyu?i? túto schému. Ke??e je sektor IT ve?mi dynamick?, softvér sa ve?mi r?chlo “mení“ a preto ten ist? softvér m??e existova? iba krátku dobu, ktorá je pod hranicou pre kapitalizáciu. Zru?enie podmienky vlastného v?voja - navrhujeme úplne zru?i? odsek 4 v §13a ZDP. - Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP - Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. b) Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch na tretím stranám, napr. testovanie, ?as? parciálnych v?skumn?ch úloh, zber dát, preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami, alebo personálom. Av?ak, know-how ostáva v?hradne u daňovníka. Aj napriek tomu tak?to daňovník musí kráti? oslobodenie príjmu koeficientom "nakúpen?ch" nákladov na v?skum a v?voj patentu pod?a 13a, ods. 4, pri?om daňovník je v?hradn?m vlastníkom patentu. Podmienka vlastného v?skumu v prípade patent boxu je neprimeraná, preto?e oslobodené sú príjmy z poskytnutia práva na pou?itie patentu vlastníkom patentu. Teda pova?ujeme za k?ú?ovú podmienku pre uplatnenie oslobodenia práve du?evné vlastníctvo a nie podmienku vlastného v?skumu a v?voja patentu Doplnenie definície pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby" c) v prípade, ak nebude §13a odsek 4 ZDP zru?en?, navrhujeme doplni? definíciu pre "náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja obstarané od inej osoby", preto?e v sú?asnom zmení ZDP nie je tento pojem vysvetlen? c) Pri gramatickom ?ítaní mo?no za takéto náklady pova?ova? ?irok? okruh nákladov na súvisiaci materiál spotrebovan? pri v?skume. Navrhujeme zavies? definíciu, ktorá zú?i tieto náklady na náklady na nehmotné v?sledky v?skumu a v?voja, ktoré nap?ňajú znaky v?skumu a v?voja pod?a §30c ZDP. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia ZDP. 1- Primerane navrhujeme upravi? aj §13b ZDP 2- Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné 3- súvisiace ustanovenia ZDP. ?prava v?po?tu ceny v?robku §13b odseku 4 ZDP navrhujeme zvá?i? úpravu v?po?tu osloboden?ch príjmov z predaja v?robkov Pri aplikácii v?etk?ch zlo?iek kalkulácie ceny oslobodeného príjmu je podpora pod?a 13b ve?mi neefektívna a administratívne náro?ná. §13c odsek 2, písmeno b) ZDP navrhujeme doplni? definície spojenia ?podstatné funkcie“, ?personálne a materiálne vybavenie“ Podstatn?mi funkciami sú akéko?vek úkony spojené s nadobudnutím, vlastníctvom, predajom alebo in?m scudzením akcií akciovej spolo?nosti, kmeňov?ch akcií alebo akcií s osobitn?mi právami jednoduchej spolo?nosti na akcie, alebo obchodného podielu, vrátane due diligence, prípravy právnej dokumentácie, ú?asti na obchodn?ch rokovaniach, vedenia ú?tovníctva a r?znej evidencie súvisiacej s akciami a obchodn?mi podielmi, zú?astňovania sa na valnom zhroma?dení spolo?ností a vykonávanie in?ch funkcií akcionára a spolo?níka, pri?om tieto podstatné funkcie m??u by? zabezpe?ené dodávate?sky od tretích strán na ú?et daňovníka. Personálnym vybavením sa rozumie konate? preukázate?ne vykonávajúci podstatné funkcie daňovníka alebo ich ?as?, zamestnanec daňovníka alebo spolo?nos? poskytujúca slu?by daňovníkovi sp?ňajúce definíciu podstatn?ch funkcií, ktorá má na v?kon svojej ?innosti zamestnancov. Materiálnym vybavením je hmotn? a nehmotn? majetok vo vlastníctve daňovníka alebo prenajat? daňovníkom, ktor? slú?i na v?kon podstatn?ch funkcií daňovníka. OSOHKKapitálové fondyPod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) a. Daň by sa mala uplatňova? a? v momente v?platy t?chto prostriedkov z kapitálov?ch fondov, teda rovnako ako to je pri zní?ení základného imania alebo rezervného fondu, ktoré boli predt?m zv??ené z nerozdeleného zisku po zdanení. b. Daňovníkovi by malo by? umo?nené, aby svoj základ dane mohol zní?i? nielen o kapitálové fondy, ktoré svojimi príspevkami sám tvoril, ale aj v situácii, ke? tieto kapitálové fondy obstaral, napríklad ako sú?as? zaplatenej kúpnej ceny za obchodn? podiel alebo akcie. OSOHKMetodické usmernenia. pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tuV súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti -> a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti OSOHKOdpo?et daňov?ch strát – zavedenie sp?tného odpo?tu daňov?ch strát (§ 30)a) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 – novelizácia t?kajúca sa pred??enia lehoty na prenos daňov?ch strát: Navrhujeme pred??i? lehotu na prenos daňov?ch strát na 7 rokov. ____________ V?aka pred??eniu lehoty na prenos daňov?ch strát by sa malo dosiahnu?, ?e v dlhodobom horizonte budú firmy zdaňova? reálne ekonomické zisky tak, ako tomu je vo v???ine ?tátov E? (napr. Spojené krá?ovstvo, ?rsko, ?védsko, Nemecko a ?al?ie krajiny umo?ňujú prenos daňov?ch strát bez obmedzenia). Na druhej strane, práve navrhovaná 7 ro?ná lehota na prenos daňov?ch strát do budúcnosti kore?ponduje s lehotou na zánik práva vyrubi? daň, ?ím by sa zabezpe?ila schopnos? sp?tnej kontroly takto odpo?ítanej strát. Dlh?ia lehota na prenos daňov?ch strát je d?le?itá najm? pre za?ínajúce spolo?nosti v kapitálovo intenzívnych odvetviach, resp. spolo?nosti priná?ajúce technologicky náro?né a disruptívne inovácie, ktoré m??u vzh?adom na nábehovú krivku ich komer?ného vyu?itia dosiahnu? kladn? základ dane v horizonte viac ako 5 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunú? slovenskú ekonomiku, by za sú?asn?ch podmienok neboli schopné vyu?i? a ?reinvestova?” daňové straty. Za ú?elom zv??enia atraktívnosti a konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom kontexte sa navrhuje pred??enie lehoty na odpo?et daňov?ch strát na obdobie 7 rokov. b) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30 - vlo?enie nového bodu t?kajúceho sa sp?tného odpo?tu daňov?ch strát od základu dane: Navrhujeme roz?íri? mo?nos? odpo?tu daňov?ch strát na zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Daňovú stratu vykázanú v poslednom podanom daňovom priznaní by bolo mo?né na základe rozhodnutia daňovníka zapo?íta? i sp?tne prostredníctvom podania dodato?ného daňového priznania, v ktorom by si daňovník zní?il svoju daňovú povinnos?. ____________ Odpo?et daňov?ch strát ako tak? je d?le?itou sú?as?ou daňov?ch systémov, kde mo?nos? presunu daňov?ch strát v ?ase zabezpe?uje neutralitu zdaňovania daňov?ch subjektov, pri?om pre dodr?anie daňovej symetrie by v ideálnom prípade nemalo dochádza? k limitácii prenosu daňov?ch strát v?bec. V d?sledku cyklického v?voja ekonomiky ako aj nepredvídate?n?ch udalostí, ako je v sú?asnosti ?írenie nákazy COVID-19 dochádza k obdobiam ktoré negatívne skú?ajú odolnos? spolo?ností. Napríklad v súvislosti s aktuálnou pandémiou do?lo k realizácii mnoh?ch obmedzujúcich opatrení, ktoré majú, alebo m??u ma? negatívne dopady na podnikanie. Tieto sa budú prejavova? prepadom príjmov, ktor? m??e pretrváva? dlh?iu dobu po skon?ení tak?chto opatrení. Po?as období prepadu príjmov, kedy sa spolo?nosti dostávajú do do?asne stratovej pozície, je pochopite?ná potreba podpory tak?chto spolo?ností. Okrem mo?nosti odpo?tu daňov?ch strát do budúcnosti je jedn?m z efektívnych nástrojov podpory kontinuity podnikania do?asne stratového subjektu práve poskytnutie mo?nosti sp?tného odpo?tu aktuálne vykázanej daňovej straty. T?m daňovník doká?e získa? sp?? ?as? dane zaplatenej v predchádzajúcich obdobiach práve v ?ase, kedy tieto prostriedky najviac potrebuje a nemusí ?aka? na zoh?adnenie negatívneho v?sledku podnikania do ?asu, kedy sa jeho podnikanie znovu na?tartuje. Sp?tn? odpo?et daňov?ch strát do predchádzajúceho obdobia je teda nástroj, ktor? doká?e firmám pom?c? preklenú? spomalenie ekonomiky ako celku a súvisiace v?kyvy dopytu na makroúrovni, ako aj prípadné do?asné zakolísania a problémy s likviditou v rámci ich individuálneho podnikate?ského ?ivotného cyklu. V t?chto situáciách je príle?itos? získa? od ?tátu sp?? daň zaplatenú v predchádzajúcom období vítanou mo?nos?ou ako zlep?i? cashflow spolo?ností. Tento koncept má viacero krajín, vyspel?ch daňov?ch systémov ako je napríklad Nemecko, Spojené krá?ovstvo, ?i Holandsko a najnov?ie ho plánuje zavies? ?eská republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci v ?eskej republike budú m?c? odpo?íta? od star?ch ziskov zdanen?ch v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani ktor? ?tát daňovníkovi vráti a podnikate? m??e takto získané peniaze okam?ite pou?i? na záchranu alebo rozvoj firmy. V prípade navrhovanej zmeny sa pritom jedná len o iné ?asové rozlo?enie daňovej povinnosti, ale sú?et daňov?ch povinností daňovníka za obdobia, za ktoré daňová strata vznikla a za v?etky zdaňovacie obdobia by mala zosta? zachovaná. Slovensko by pri tom v súlade s programov?m vyhlásením vlády získalo na konkurencieschopnosti pri získavaní zahrani?n?ch investícií, kedy jedn?m z posudzovan?ch kritérií b?va aj odlo?ená daňová poh?adávka v súvislosti s odpo?tom daňov?ch strát. OSOHKPravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nostia) Bod 7 - § 3 ods. 1 písm. h) b) Bod 48 - § 51h a 51i Z návrhu novely navrhujeme vypusti? bod 7 a z bodu 48 ustanovenia § 51h a §51i, pod?a ktor?ch sa majú zavies? pravidlá pre kontrolované zahrani?né spolo?nosti (KZS) vo vz?ahu k fyzick?m osobám. Alternatívne, ak ministerstvo na tomto návrhu trvá, navrhujeme nasledovné zmeny: - podiel daňovníka na KZS navrhujeme zv??i? z 10% na viac ako 50%, - kladn? v?sledok hospodárenia vykázan? pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov navrhujeme nahradi? in?m vhodn?m základom pre ur?enie príjmu daňovníka, - zároveň v takto upravenom základe pre zistenie príjmu daňovníka by sa mali bra? do úvahy aj straty, ktoré KZS v minulosti vykázala a pravidlá navrhujeme limitova? len na pasívne príjmy KZS, teda dividendy, úroky a licen?né poplatky. _________________ - Predchádzanie goldplatingu: Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) deklaruje cie? predchádza? nadpráci pri preberaní legislatívy EU?. Predlo?en? návrh je v?ak typick?m príkladom goldplatingu. Smernica proti zneu?ívaniu daní (tzv. ATAD) zav?zuje ?lenské ?táty zavies? pravidlá pre KZS iba vo vz?ahu k právnick?m osobám. Zároveň ?iadna iná právna norma E? nevy?aduje uplatnenie t?chto pravidiel na fyzické osoby. Skuto?nos?, ?e návrh je z kategórie goldplatingu zároveň preukazuje aj to, ?e, ostatné ?táty V4, teda ?esko, Ma?arsko a Po?sko, neuplatňujú pravidlá pre KZS na fyzické osoby. Ma?arsko pritom tieto pravidlá uplatňovalo, av?ak ku koncu roka 2016 ich z právnej úpravy vypustilo. Rovnako tieto pravidlá na fyzické osoby neuplatňujú ani v???ie a ekonomicky rozvinuté ?táty ako susedné Rakúsko, ?alej Francúzsko, Holandsko, Ve?ká Británia alebo Belgicko. Pravidlá pre KZS na fyzické osoby vz?ahuje Nemecko, ale v podstatne miernej?ej podobe, ako je zam???ané v návrhu novely. Pod?a nemeckej úpravy sa na KZS uplatňujú nasledovné základné kritéria: a. fyzická alebo právnická osoba vlastní viac ako 50% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach KZS, a to priamo alebo nepriamo, a to aj spolo?ne so závisl?mi osobami, b. KZS podlieha dani 25% alebo menej a c. KZS dosahuje pasívne príjmy. - Zni?ovanie administratívnej zá?a?e a podpora podnikate?ského prostredia: sú ?al?ími deklarovan?mi a viackrát opakovan?mi cie?mi v PVV. Navrhovaná úprava, ako uvádzame ni??ie, bude od slovensk?ch daňovníkov ?iada? platenie dane e?te predt?m, ako reálne dosiahnu príjem, ?o je v zrejmom rozpore so zásadou ?ability to pay tax“ a bude na nich klás? nové a zjavne neprimerané administratívne bremeno v podobe povinnosti vykáza? v?sledok hospodárenia KZS pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov. Návrh bude demotivova? slovensk?ch investorov pri investíciách v zahrani?í. Návrh toti? nepostihuje len umelé daňové ?truktúry, ale aj legitímne podnikate?ské projekty. Obmedzenie zahrani?n?ch investícii (napr. nadobudnutie 10% podielu na spolo?nosti v tre?om ?táte) sa tie? javí by? v rozpore so základnou slobodou vo?ného pohybu kapitálu, ktorá zakazuje diskrimináciu nielen vo vz?ahu k E?/ EHP, ale aj vo vz?ahu k tretím ?tátom. - Konkurencieschopnos? SR (tie? v PVV): návrh dopadne aj na tzv. expatriotov, teda zahrani?n?ch mana?érov nadnárodn?ch firiem, ktorí p?sobia v SR a sú slovensk?mi daňov?mi rezidentmi. Návrh teda zni?uje atraktívnos? slovensk?ch firiem na európskom, resp. medzinárodnom trhu práce. - Existujúce pravidlá proti zneu?ívaniu práva: slovenská právna úprava u? zakotvuje dostatok in?titútov, ktoré umo?ňujú postihovanie nedovolen?ch daňov?ch praktík. Namiesto prijímania nov?ch opatrení, by finan?ná správa mala efektívnej?ie vyu?íva? u? tie existujúce. Efektivitu boja s daňov?mi únikmi a daňov?mi rajmi by ?alej zv??ilo zavedenie ?pecializácie senátov správnych súdov na daňové zále?itosti, napríklad po vzore Najvy??ieho správneho súdu ?R. - Rozpor s ústavn?mi princípmi: a to hne? v nieko?k?ch aspektoch: a. zdaňuje sa ?príjem“, ktor? daňovník e?te reálne nedosiahol, ?o v zmysle ustálenej judikatúry nie je prípustné, b. ke??e rozhodn? podiel na KZS je stanoven? vo v??ke 10% (a viac), minoritn? spolo?ník KZS nemusí príjem nikdy dosiahnu?, ke??e sám objektívne nem??e rozhodnú? o rozdelení zisku KZS; majoritní spolo?níci m??u napríklad dlhodobo preferova? reinvestovanie zisku do ?al?ieho rozvoja biznisu KZS; práve z d?vodu zabezpe?enia práva rozhodnú? o v?plate zisku KZS, vy??ie spomenutá nemecká úprava, ako aj ATAD stanovujú kritick? podiel ú?asti na KZS na viac ako 50%, c. návrh nedovo?uje pre ú?ely zistenia príjmu daňovníka od v?sledku hospodárenia KZS odpo?ítava? jej akéko?vek historicky vykázané straty; daňovník tak zaplatí daň z ?príjmu“, ktor? nikdy nezrealizuje; dávame do pozornosti aj zjavnú diskrimináciu, ke??e spolo?ník slovenskej spolo?nosti v porovnate?nej situácii zaplatí daň iba z reálne prijatej dividendy, t.j. dividendy vyplatenej z v?sledku hospodárenia zní?eného o straty minul?ch rokov, d. príjem daňovníka sa má zis?ova? z v?sledku hospodárenia KZS vykázaného pod?a slovensk?ch ú?tovn?ch predpisov, ?o zjavne sp?sobí neprimerané administratívne za?a?enie a navy?e minoritn? spolo?ník ani nemusí ma? prístup k ú?tovn?m záznamom KZS; teda vy?aduje sa od neho povinnos?, ktorú sám objektívne nem??e splni?. *** Alternatívny návrh: v prípade, ak ministerstvo bude trva? na zavedení nov?ch pravidiel, navrhujeme prija? obdobnú úpravu ako má Nemecko, v ktorom je táto úprava u? rokmi odskú?aná a overená súdmi. OSOHKZamestnanecké akcie1. V bode 1 tohto ustanovenia navrhujeme znenie ?[....] daňov?mi v?davkami nie sú úroky platené z úverov a p??i?iek a súvisiace v?davky (náklady) na prijaté úvery a p??i?ky“ nahradi? znením ?daňov?mi v?davkami nie sú presahujúce náklady (úroky a súvisiace náklady) platené z úverov a p??i?iek“. Doplni? nov? bod 4: ?presahujúce náklady na prijaté úvery a p??i?ky predstavujú sumu, o ktorú odpo?ítate?né náklady daňovníka na prijaté úvery a p??i?ky prevy?ujú zdanite?né v?nosy z poskytnut?ch úrokov a p??i?iek“. 2. Pod?a deklarácie v Daňovom Manifeste 2020 navrhujeme nasledovnú zmenu v úprave kapitálov?ch fondov: a) V ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) navrhujeme zmenu v tom zmysle, aby pou?itie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov nebolo predmetom zdanenia v momente takejto kapitalizácie. b) V ustanovení § 17 ods. 41 navrhujeme vypusti? poslednú vetu, pod?a ktorej: ?Sú?as?ou základu dane daňovníka, ktor? príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.“ c) Rovnakú zmenu ako v § 17 ods. 41 navrhujeme aj v ustanovení § 8 ods. 5 písm. g) 3. a) § 5 ods. 3 písm. b) znie nasledovne: ?reálna hodnota1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník zní?ená o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej akcie v prípade, ?e ju zamestnanec nadobudol odplatne; do základu dane (?iastkového základu dane) sa zahrnie príjem v ?asti vety pred prvou bodko?iarkou a? v tom zdaňovacom období, v ktorom d?jde k prevodu zamestnaneckej akcie zamestnancom na inú osobu; zamestnaneckou akciou na ú?ely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávate?a alebo od obchodnej spolo?nosti ekonomicky alebo personálne prepojenej pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om; zamestnanec je povinn? oznámi? zamestnávate?ovi prevod zamestnaneckej akcie na inú osobu do 15 dní od prevodu,“ b) § 5 ods. 4 znie nasledovne: ?Zamestnávate?om je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu pod?a jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednos?, aj ke? sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vz?ahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í. Na ú?ely tohto zákona sa takto vyplácan? príjem pova?uje za príjem, ktor? vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnos?ou. Ak v úhradách zamestnávate?a osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahrani?í okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku, nie je preukázaná skuto?ná v??ka príjmov zamestnancov, pova?uje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Na ú?ely tohto zákona sa v prípade uvedenom v § 5 odsek 3 písm. b) za druhou bodko?iarkou pova?uje príjem vyplácan? obchodnou spolo?nos?ou ekonomicky alebo personálne prepojenou pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om za príjem, ktor? vypláca tento zamestnávate?, pokia? táto obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) s t?mto zamestnávate?om je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48.“ c) V § 5 ods. 7 sa doteraj?ie písmeno r), ktoré v zmysle zákona ?. 301/2019 Z. z. v znení neskor?ích predpisov nadobudne ú?innos? 1. januára 2022 ozna?uje ako písmeno s). V § 5 ods. 7 písm. p) sa na konci bodka nahrádza ?iarkou a za písm. p) sa dop?ňa nové písmeno r), ktoré znie: ?r) príjem pod?a § 5 ods. 3 písm. b) vo v??ke kladného rozdielu medzi reálnou hodnotou1) zamestnaneckej akcie v deň, v ktorom zamestnanec nadobudol právo naklada? so zamestnaneckou akciou ako vlastník a predajnou cenou zamestnaneckej akcie pri jej prevode zamestnancom na inú osobu.“ d) Za § 9 sa vkladá nov? § 9a, ktor? znie: (1) Od dane je vo v??ke pod?a odseku 2 po splnení podmienok v odseku 3 a za predpokladu súladu s odsekom 5 osloboden? a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spolo?nosti, akcií akcionárom jednoduchej spolo?nosti na akcie a predaja obchodného podielu u spolo?níka spolo?nosti s ru?ením obmedzen?m alebo u komanditistu komanditnej spolo?nosti alebo obdobnej spolo?nosti v zahrani?í pokia? ide o príjem pod?a § 8, b) podiel na zisku (dividenda) vyplácan? zo zisku obchodnej spolo?nosti alebo dru?stva [§ 3 ods. 1 písm. e)]. (2) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní vo v??ke úhrnu splaten?ch peňa?n?ch vkladov [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovan?ch spolo?ností pod?a odseku 4 do v??ky úhrnu príjmov pod?a odseku 1, ak úhrn t?chto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období [1 000 000 eur], pri?om ak úhrn príjmov pod?a odseku 1 presiahne [1 000 000 eur], oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní len vo v??ke takto ustanovenej sumy; do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu oslobodenia pod?a odseku 1. (3) Oslobodenie pod?a odseku 1 sa uplatní, ak a) daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dosiahol príjem pod?a odseku 1 alebo najnesk?r v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie splatil peňa?n? vklad [§ 2 písm. ac)] do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, b) daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a) do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 vo svojom mene a na svoj ú?et a podiel v tejto kvalifikovanej spolo?nosti nebol sú?as?ou jeho obchodného majetku, c) daňovník nie je fyzickou osobou s príjmami pod?a § 6, d) daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom nie je zakladate?om kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), e) daňovník alebo osoba alebo subjekt ekonomicky alebo personálne prepojen? s daňovníkom nemal od nadobudnutia podielu daňovníkom v kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4, do ktorej daňovník uskuto?nil peňa?n? vklad pod?a písmena a), a? do momentu uplatnenia oslobodenia pod?a odseku 1 v daňovom priznaní ú?as? na majetku alebo kontrole tejto kvalifikovanej spolo?nosti pod?a § 2 písm. o) prvého bodu. (4) Kvalifikovanou spolo?nos?ou sa rozumie daňovník pod?a § 2 písm. d) druhého bodu a) ktor? je dru?stvom alebo obchodnou spolo?nos?ou okrem verejnej obchodnej spolo?nosti, b) ktorého priemern? prepo?ítan? po?et zamestnancov po?as zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nedosiahol 250, a ktorého celková suma majetku v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahla 43 000 000 eur alebo ktorého ?ist? obrat v zdaňovacom období predchádzajúcom zdaňovaciemu obdobiu prijatia vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) nepresiahol 50 000 000 eur, c) ktorého akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokia? ide o akciovú spolo?nos?, d) ktor? nemá priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní inej ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia, e) ktor? nie je spolo?níkom verejnej obchodnej spolo?nosti, f) ktor? nie je komplementárom komanditnej spolo?nosti inej spolo?nosti ako kvalifikovanej spolo?nosti pod?a tohto ustanovenia. (5) ?hrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek inou formou minimálnej pomoci tomuto podniku presiahnu? 200 000 eur po?as troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. (6) Daňovník je povinn? oznámi? kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 zámer uplatni? si oslobodenie pod?a odseku 1 v súvislosti so splaten?m peňa?n?m vkladom pod?a odseku 3 písmeno a) do tejto spolo?nosti najnesk?r 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si oslobodenie odseku 1 plánuje uplatni?. Táto kvalifikovaná spolo?nos? je povinná najnesk?r do 7 dní od doru?enia oznámenia pod?a predchádzajúcej vety oznámi? tomuto daňovníkovi sumu splateného peňa?ného vkladu, na ktorú by sa pod?a odseku 5 uplatnilo oslobodenie pod?a odseku 1. (7) Ak po?as troch rokov od splatenia peňa?ného vkladu pod?a odseku 3 písmeno a) daňovníkom do kvalifikovanej spolo?nosti pod?a odseku 4 a) sa stane daňovník alebo osoba ekonomicky alebo personálne prepojená s daňovníkom osobou ekonomicky alebo personálne prepojenou s touto kvalifikovanou spolo?nos?ou, b) d?jde k prevodu obchodného podielu, akcií alebo ?lenského práva dru?stva v tejto kvalifikovanej spolo?nosti z daňovníka na inú osobu, c) uzavrie daňovník zmluvu, na základe ktorej by do?lo k prevodu akcií alebo obchodného podielu tejto kvalifikovanej spolo?nosti v budúcnosti alebo po splnení dohodnut?ch in?ch podmienok, o ktor?ch je isté, ?e nastanú, d) daňovník kúpi alebo predá kúpnu alebo predajnú opciu na nákup alebo predaj obchodného podielu alebo akcií v tejto kvalifikovanej spolo?nosti, e) táto kvalifikovaná spolo?nos? vyplatí podiel na zisku (dividendu) alebo rozdelí iné vlastné zdroje , pri?om uplatnil oslobodenie pod?a odseku 1, tak stráca nárok na oslobodenie pod?a odseku 1 v príslu?nom zdaňovacom období a je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie za ka?dé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie pod?a odseku 1. Daňovník je povinn? poda? dodato?né daňové priznanie v lehote pod?a osobitného predpisu; v rovnakej lehote je aj splatná dodato?ne priznaná daň. e) § 17 sa dop?ňa odsekom 45, ktor? znie: ?(45) Sú?as?ou základu dane sú v?davky (náklady) na prevod zamestnaneckej akcie na zamestnanca u osoby, ktorá tieto v?davky (náklady) zná?a, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom mo?no príjem pod?a § 5 odsek 3 písm. b) zahrnú? do základu dane zamestnanca.“ f) V § 48 sa vkladá nov? odsek 3, ktor? znie: ?(3) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 písm. b) v ?tvrtej vete nie je platite?om dane obchodná spolo?nos? ekonomicky alebo personálne prepojená pod?a § 2 písm. o) so zamestnávate?om, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnos?ou, ktor? nie je zahrani?n?m platite?om dane pod?a § 48. To neplatí, ak ide o obchodnú spolo?nos? so sídlom v zahrani?í, ktorá má na území Slovenskej republiky organiza?nú zlo?ku.“ g) § 51e ods. 1 znie nasledovne: (1) ?Do osobitného základu dane sa zah?ňajú príjmy pod?a § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. g) osloboden?ch od dane pod?a § 9 a príjmov pod?a § 3 ods. 1 písm. e) osloboden?ch od dane pod?a § 9a a príjmy, ktoré sú predmetom dane pod?a § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í, okrem daňovníka pod?a písmena b), b) pod?a § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x), c) pod?a § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahrani?í od daňovníka nespolupracujúceho ?tátu pod?a § 2 písm. x).“ h) Za § 52zzh sa vkladá § 52zzi, ktor? znie nasledovne: ?Prechodné ustanovenia k úpravám ú?inn?m od XX.XX.XXXX (1) Ustanovenia § 9a a § 51e ods. 1 znení ú?innom od XX.XX.XXXX sa prv?krát pou?ijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. (2) Pokia? ide o peňa?né vklady splatené odo dňa vyhlásenia Oznámenia Komisie (2020/C 91 I/01) Do?asn? rámec pre opatrenia ?tátnej pomoci na podporu hospodárstva v sú?asnej situácii sp?sobenej nákazou COVID-19 v ?radnom vestníku Európskej únie do 31. decembra 2020, ustanovenie § 9a ods. 5 sa neuplatní a úhrn v?etk?ch splaten?ch peňa?n?ch vkladov daňovníkmi do jedného podniku v zmysle osobitn?ch predpisov , vo v??ke ktorého sa uplatní oslobodenie pod?a odseku 1 nem??e spolu s akouko?vek formou minimálnej pomoci tomuto podniku v tomto období presiahnu? 800 000 eur. OSOHKZavedenie skupinového zdaňovaniaNavrhujeme zavies? in?titút skupinového zdaňovania. Podmienkami pre vyu?itie tohto in?titútu by mohli by? napr.: i. Minimálne prepojenie ?lenov skupiny, ktoré by mohlo by? na úrovni 50% -75% priameho alebo nepriameho podielu ii. Minimálny ?as zotrvania v skupine, ktor? by mohol by? na úrovni 3 – 5 rokov iii. Vyu?itie daňov?ch strát, kde by platili odli?né pravidlá pre odpo?ítanie daňov?ch strát vzniknut?ch pred vznikom, po?as existencie a po zániku skupiny. Iba tie daňové straty, ktoré vznikli po?as existencie skupiny, bude mo?né odpo?íta? na úrovni konsolidovaného základu dane. iv. Povinnos? zosúladenia ú?tovn?ch období v rámci skupiny. v. Zamedzenie zneu?itia, napr. tak, ?e spolo?nosti by nemohli vyu?i? tento re?im v prípade, ak bola materská alebo dcérske spolo?nosti rok pred vstupom do skupiny ne?inné alebo boli v konkurznom konaní. vi. Následkom poru?enia t?chto podmienok by mohlo by? zdanenie jednotliv?ch spolo?ností tak, ako keby skupina nikdy nevznikla. Spolo?nosti by tak boli povinné poda? daňové priznania sp?tne za v?etky roky po?as ktor?ch boli sú?as?ou zaniknutej skupiny. _______________ A? 22 zo sú?asn?ch 31 ?lensk?ch krajín EU,UK a EEA momentálne uplatňuje ur?itú formu skupinového zdaňovania právnick?ch os?b pre ú?ely dane z príjmu. Vyskytuje sa v dvoch hlavn?ch modeloch. Jedn?m modelom je zápo?et ziskov a strát medzi firmami v skupine, kedy jedna firma, ktorá vyká?e v be?nom roku zisk, si m??e odpo?íta? daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. E?te zaujímavej?í je model, ktor? umo?ňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojen?mi firmami v skupine. Po?iadavka na zavedenie skupinového zdaňovania nadv?zuje na po?iadavky Daňového manifestu 2020. O?akávame, ?e zavedenie tohto in?titútu prinesie pozitívny vplyv v troch zásadn?ch oblastiach, a to: i. Prekonanie negatívnych hospodárskych dopadov pandémie Covid-19, ke??e stratové spolo?nosti skupiny by mali v???iu ?ancu prekona? sú?asnú ekonomickú recesiu, pokra?ova? v ich ekonomickej aktivite a udr?a? existujúce pracovné miesta. ii. Konkuren?ná v?hoda Slovenska v rámci regiónu V4, ke??e ?esko tento re?im zatia? neupravuje a v Po?sku podlieha mnoh?m re?trikciám. iii. Udr?anie spolo?ností na Slovensku, ke??e vyu?itie tohto re?imu mo?no podmieni? minimálnou lehotou pre zotrvanie spolo?ností v skupine. Re?im skupinového zdaňovania by znamenal prínos predov?etk?m pre domácich podnikate?ov a rodinné firmy, ktoré realizujú na Slovensku v???inu svojich podnikate?sk?ch aktivít (v?skum a v?voj, v?roba, distribúcia). Hlav?m prínosom tohto re?imu by bola agregácia (sú?et) individuálnych základov daní jednotliv?ch spolo?ností daňovej skupiny. Jednotlivé spolo?nosti by tak mali mo?nos? odpo?íta? straty iného ?lena skupiny. Do úvahy prichádza aj úplná eliminácia vzájomn?ch transakcií medzi ?lenmi skupiny. OSOHKZreálnenie daňovej amortizácie majetku§ 20 odsek 14 Dávame na zvá?enie roz?íri? re?im zahrňovania opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke do základu dane v súlade s ú?tovníctvom aj pre ostatn?ch daňovníkov, nie len mikrodaňovníkov, a to nasledovne: V § 20 odsek 14 znie: ?(14) Tvorba opravnej polo?ky k nepreml?anej poh?adávke, pri ktorej je riziko, ?e ju dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdanite?n?ch príjmov, sa m??e zahrnú? do v?davkov u daňovníka a mikrodaňovníka ú?tujúceho v sústave podvojného ú?tovníctva v súlade s osobitn?m predpisom.1) Postup pod?a prvej vety sa m??e uplatni? aj pri tvorbe opravnej polo?ky k príslu?enstvu poh?adávky, pri ktorom je riziko, ?e ho dl?ník úplne alebo ?iasto?ne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdanite?n?ch príjmov. V § 20 sa vypú??a ods. 2 písm. h) a odseky 22 a 23. Zároveň odporú?ame primerane upravi? ostatné súvisiace ustanovenia Zákona o dani z príjmov. ____________________ Ak firma predá tovar/slu?bu, v?nos z predaja je jednorazovo v plnej v??ke zdanite?n?, aj ke? zákazník za tovar/slu?bu v?bec nezaplatí. Firma dostane poh?adávku do daňovo uznate?n?ch nákladov cez tvorbu opravn?ch polo?iek, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba ú?tovnej opravnej polo?ky je v plnej v??ke daňovo uznate?n?m nákladom.OSOPKLP.2020.285 Návrh zákona o dani z príjmovZ ná?ho poh?adu sa jedná o komplikovan? zákon, navrhujeme jeho postupné zjednodu?enie. K bodu 43 predlo?eného návrhu zákona uvádzame ?e v sú?asnosti nie je potrebná registra?ná a oznamovacia povinnos? jednotliv?ch subjektov nako?ko existujú dobre vybavené po?íta?ové systémy ?tátu u? existujúce (od októbra 2020 novela zákona o obchodnom registri, kone?n? u?ívate? v?hod a iné registrácie) vrátane povinného prepojenia ?tátnych orgánov. K bodu 3 - v texte slovo "osobou" absentuje. OVerejnos?§ 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voja) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?.OVerejnos?LP 2020.285 novela zákona o dani z príjmovNavrhujeme vypusti? § 13c Zákona o dani z príjmov 595/2003 Zb. v plnom znení. Pod?a § 52zn a §52zza je mo?né v zdaňovacom období roku 2020 prv?krát pou?i? oslobodenie od dane z príjmov právnick?ch os?b pri predaji obchodného podielu pod?a § 13c ?o pova?ujeme za zneu?ite?né a úmyselné neplnenie si daňov?ch povinností a rovnako to pova?ujeme za diskrimina?né vo?i fyzick?m osobám, ktoré sú pri predaji obchodného podielu za rovnak?ch podmienok povinné odvies? daň z príjmov a tie? preddavky na verejné zdravotné poistenie. Jedná o morálne a ekonomicky neopodstatnené a neprijate?né oslobodenie od dane z príjmov právnick?ch os?b. Jaroslava Luka?ovi?ová OVerejnos?nad rámec návrhu novely - IFRS mostík??elom aplikácie Opatrenia MF SR z 15. februára 2006, ktor?m sa ustanovuje sp?sob úpravy v?sledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej ú?tovnej závierke pod?a medzinárodn?ch ?tandardov pre finan?né v?kazníctvo (?IFRS"), v znení neskor?ích predpisov (tzv. ?prevodov? mostík“), je vo vybran?ch prípadoch stanoven?ch prevodov?m mostíkom transformácia v?sledku hospodárenia vykázaného daňovníkom pod?a IFRS (?IFRS HV“) na sumu v?sledku hospodárenia, ktor? by bol vykázan? pod?a príslu?n?ch postupov ú?tovania (?SAS"). V posledn?ch rokoch bolo realizovan?ch nieko?ko v?znamn?ch legislatívnych úprav nie len IFRS ?tandardov (napr. IFRS 9, IFRS 15, IFRS 16), ale aj SAS, pri?om posledná úprava prevodového mostíka je z roku 2015. Vzh?adom na uvedené vznikajú nielen nejasnosti, ?i predmetná transakcia vykázaná daňovníkom pod?a IFRS podlieha úprave v zmysle platného znenia prevodového mostíka, ale aj v?znamné nezrovnalosti a rozdiely vo vy?íslení základu dane medzi IFRS daňovníkmi, pou?ívate?mi prevodového mostíka a t?mi, ktorí pre ú?ely stanovenia základu dane vedú evidenciu v rozsahu a sp?sobom ustanoven?m pre sústavu podvojného ú?tovníctva. Z uveden?ch d?vodov navrhujeme úpravu, prípadne zvá?i? prijatie nového znenia, prevodového mostíka.OVerejnos?Radikálna daňová podpora inovácií a investícií 1. Superodpo?eta) ?prava § 30c ZDP – Odpo?et v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj Konkrétne oblasti, ktoré je v súvislosti s odpo?tom v?davkov (nákladov) na v?skum a v?voj v § 30c ZDP (?alej len ?“super-odpo?et“) z ná?ho poh?adu potrebné prehodnoti? mo?no zosumarizova? nasledovne -> a) Doplni? § 30c odsek 5, pís. b) o ?al?í bod, v ktorom budú definované nasledovné slu?by ako oprávnené v?davky (náklady) pre ú?ely super-odpo?tu Od?vodnenie: a) 1. Prenájom nehnute?nosti, v ktorej je realizovan? v?skum a v?voj. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastnej nehnute?nosti v rozsahu, v akom je pou?ívaná pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e obchodné priestory sú prenajímané od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí nemajú vlastné priestory. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 2. Prenájom hnute?n?ch vecí, ktoré sú pou?ívané pri realizovaní v?skumu a v?voja. Pod?a sú?asného znenia ZDP je mo?né uplatni? ako oprávnen? v?davok (náklad) pre ú?ely super-odpo?tu odpisy vlastn?ch hnute?n?ch vecí (prípadne v podobe operatívnych v?davkov (nákladov)) v rozsahu, v akom sú pou?ívané pri rie?ení v?skumno-v?vojov?ch projektov. Nie je v?ak mo?né uplatni? náklady na ich prenájom, nako?ko sú tieto v?davky (náklady) ú?tované ako slu?by. V podmienkach na trhu je be?né, ?e vybrané hnute?né veci sa prenajímajú od inej osoby. Preto pova?ujeme sú?asné nastavenia za diskrimina?né pre daňovníkov, ktorí si hnute?né veci prenajímajú. Zároveň, zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 3. Servisné náklady na vytvorenie prototypu, prototypové skú?ky, technickú dokumentáciu a poplatky za podporu softvérov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom. (tzv. údr?ba systémov). Túto úpravu navrhujeme, preto?e v praxi je be?né, ?e ?as? úloh/ aktivít pri v?skume a v?voji je outsourcovan?ch in?m osobám, napr. z d?vodu, ?e preto?e daňovník nedisponuje v?etk?mi potrebn?mi technológiami pre v?robu funk?ného prototypu. Tieto aktivity svojou povahou netvoria samostatn? projekt v?skumu a v?voja a sú komplementárnymi aktivitami k v?skumno-v?vojov?m aktivitám. Zavedením navrhovanej úpravy nebude dochádza? k riziku dvojitého uplatnenia toho istého v?davku (nákladu) do schémy super-odpo?tu, preto?e bude jednozna?né, ktorá strana rie?i projekt v?skumu a v?voja. 4. Náklady na zv??enie úrovne kvalifikácie, vzdelania alebo zru?ností pracovníkov pracujúcich vo vede a v?skume. Túto úpravu pova?ujeme za d?le?itú z h?adiska podpory investícií do ?udského kapitálu a podpory vzdelanostnej ekonomiky. b) V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre spomenuté oblasti b) Metodické usmernenia/ pokyny pre vybrané oblasti super-odpo?tu V súvislosti s prípravou projektu v?skumu a v?voja pre super-odpo?et existuje ve?a koncep?n?ch otázok, ktoré v sú?asnosti nie sú dostato?ne usmernené. Preto vzniká neistota v jednotliv?ch fázach prípravy projektu v?skumu a v?voja: (i) pri technickom posúdení aktivít daňovníka, (ii) pri prira?ovaní nákladov k projektom v?skumu a v?voja a (iii) pri príprave podpornej dokumentácie pre ú?ely následnej kontroly daňov?m úradom. Nako?ko neexistujú usmernenia k t?mto oblastiam a ani skúsenosti z praxe daňového úradu pri kontrolách, daňovník sa zv???a rozhodne konzervatívne a vylú?i ?as? nákladov, prípadne celé projekty zo schémy super-odpo?tu. Pova?ujeme za potrebné vypracova? usmernenia pre nasledovné oblasti -> b) Identifikácia novosti a vyrie?enie technickej neistoty v projektoch – usmerni? daňovníka vypracovaním vzorov?ch príkladov pre identifikáciu prvku novosti v projektoch v podnikate?skom prostredí, teda kde je konkurencia a nie je mo?n? komer?n?/ vo?n? prístup k v?sledkom v?skumu a v?voja na globálnom trhu. Navrhujeme, aby boli usmernené primárne situácie, v ktor?ch (i) podobn? v?sledok v?skumno-v?vojov?ch aktivít u? je na trhu, av?ak daňovník nem??e tento v?sledok v?skumu a v?voja pou?i?, preto?e nie je komer?ne dostupn?, (ii) daňovník má mo?nos? pou?i? známe v?sledky v?skumu a v?voja vo svojom projekte v?skumu a v?voja, av?ak tieto známe v?sledky v?skumu a v?voja (?iasto?ne) nesp?ňajú kvantitatívne a kvalitatívne kritéria daňovníka a preto bude pre daňovníka vhodnej?ie (technicky a/ alebo finan?ne) ak daňovník uskuto?ní vlastn? v?skum a v?voj. Identifikácia oprávnen?ch nákladov do super-odpo?tu – usmerni? daňovníka vypracovaním ?al?ích vzorov?ch príkladov pre identifikáciu oprávnen?ch nákladov na v?skum a v?voj. Hlavne na tú skupinu nákladov, ktoré priamo súvisia s v?skumom a v?vojom, ale nie sú samotn?mi nákladmi na v?skum a v?voj, napr. náklady na riadiaceho pracovníka (koordinátora) projektu, ktor? riadi v?skumno-v?vojov? projekt, ale nepodie?a sa priamo na v?skume a v?voji. ?al?ou skupinou nákladov, ktorú pova?ujeme za potrebné usmerni? sú náklady, ktoré súvisia s v?skumno-v?vojov?mi pracovníkmi, ale nie sú priamo preladite?né k v?skumu a v?voju, napr. náklady na sociálny fond, dovolenku, rezervu na dovolenku, príspevky ku mzde. Definícia základnej projektovej dokumentácie v prípade daňovej kontroly – usmerni? daňovníka, aké dokumenty (resp. okruhy dokumentov) a detail informácií bude daňov? úrad vy?adova? pri daňovej kontrole. Spochybnenie novosti a vyrie?enia technickej neistoty pri daňovej kontrole – vypracova? usmernenie, pod?a ktorého by mal daňov? úrad postupova? a prizva? nezávislého znalca v danom odbore v prípade, ak spochybní naplnenie prvkov v?skumu a v?voja v projekte. Cie?om toho usmernenia je odstráni? neistotu, ?e o technickej stránke projektu bude rozhodova? kontrolór daňového úradu, ktor? nemá potrebnú odbornú znalos? v danom odvetví a bude núten? konzultova? otázky, o ktor?ch nevie rozhodnú?/ vyhodnoti? lebo nemá potrebnú vedomos?. O?JDSROdoslané bez pripomienokMZSROdoslané bez pripomienok?PVSROdoslané bez pripomienokMOSROdoslané bez pripomienokMKSROdoslané bez pripomienokOAPSVL?VSROdoslané bez pripomienokNBSOdoslané bez pripomienok?GKKSROdoslané bez pripomienok?NMSSR ?VSROdoslané bez pripomienokM?PSROdoslané bez pripomienokMIRRI SROdoslané bez pripomienokPM?SROdoslané bez pripomienokMPRVSROdoslané bez pripomienok??SR ?VSROdoslané bez pripomienokVysvetlivky k?pou?it?m skratkám v?tabu?ke:O – oby?ajnáZ – zásadná ................
................

In order to avoid copyright disputes, this page is only a partial summary.

Google Online Preview   Download