JAMA .com



JAMA

vykopal som krásnu jamu, nech

padne do nej ktosi

škodoradosť, dobrá radosť, to sa

teraz nosí

čakám, čakám, nič nedeje sa

a to nezdá sa mi

„Umiestnil som vôbec dobre

lokalitu jamy?“

iste bude na zlom mieste

inde vykopem ju opäť

hádam konečne už potom

padne do nej dáka obeť

však vlastná jama zradila ma!

no čo som somár čakal?

do jamy padne nakoniec ten

kto druhých do nej lákal

Oslovil som krásne dievča

oslovil som krásne dievča

ponúkol mu vrúcny cit

odmietlo ma ráznym “Nie!“,

že peňazí mám deficit

druhej ponúkol som potom

lásku vernú, čistú

poslala ma za farárom,

nech zasvätím sa Kristu

do tretice všetko dobré

tak skúsil som to znova,

tá tretia našla pre mňa iba

nepublikovateľné slová

teraz všetky 3 sú ale,

tam kde ja som nikdy nechcel byť

tak pochopil som z toho,

že aj na sklamaniach

dá sa zarobiť

Na stenu som hádzal hrach

na stenu som hádzal hrach,

čo stačili mi sily

a teraz mám strach,

že výsledky ma

neuspokojili

prechladol som a tečie mi

sopeľ z nosa

no okrem toho nič

extra nestalo sa

pokus s hrachom nič nedokázal

však nie mojou vinou!

nabudúce to skúsim radšej

s inou strukovinou

Posrali sme si to sami

tak presrali sme ďalšiu šancu

ukázali, čo sme zač

zbytočné sú silné slová,

škripot zubov, plač

posrali sme si to sami

a o to viac mrzí to

zase sú perly pred sviňami

nám šrotom smrdí koryto

tak presrať ešte zopár šancí

a ukáže sa kde je chyba

potvrdí sa staré, známe,

že od hlavy smrdí ryba

Strčil som hlavu do piesku

za búrlivého potlesku

strčil som hlavu do piesku

zaujímam postoj pštrosí

to sa teraz u nás nosí

nie som totiž silný ako

trebárs taký slon

nie je pre mňa jednoduché

vytiahnuť hlavu z piesku von

keď zamyslím sa, zistím ale,

že môj prístup

nie je celkom v poriadku

keď mám hlavu

stále v piesku,

som kopateľný do zadku

U nás

u nás taká noblesa

pre istotu vláčime aj drevo do lesa

„radosťou mi srdce zaplesá“

keď vidím ako pre istotu

vláčime drevo do lesa

u nás istejšie je mať na vozoch aj piate kolesá

a zásoby dreva

navláčiť pre istotu aj do lesa

pre naše lesy rysuje sa krásna,

svetlá budúcnosť

vďaka našej aktivite v nich vždy bude dreva dosť

prehĺtam ale horkú slinu

a dúfam, že nájdeme cestu lepšiu, inú

O chrbtovej kosti

pre povahu svoju nešťastný som dosť

začína mi vadiť, že

mám chrbtovú kosť

vybrať si ju nechám asi

chýbať nebude mi, isto

do bojov o svoj kus koláča

vrhnem sa potom zápalisto

tam kde bude treba poklonkovať

ja budem ako doma

kto predkloniť sa vie elegantne,

všade ľahšie to má

začína ma mrzieť teraz ale,

že doudierané mám čelo

a smutne spomínam si na časy,

keď do očí som ľuďom hľadel smelo

Našiel som krásnu palicu

našiel som krásnu palicu

šikovná je vcelku

na niekom ju vyskúšať

teraz chuť mám veľkú

za rohom sa mihol pes

a ja s inštinktom šelmy

hneď za ním som sa rozbehol,

aby neušiel mi

„Nože počkaj psíček chvíľku

spravím zopár testov,

potom môžeš pobrať sa

zase svojou cestou.“

psíček ale vytušil, že mu o krk ide

ušiel, nebol hlúpy

ja teraz dúfam nájdem niekoho,

kto tú palicu bez atestu

odo mňa by kúpil

Na brehu rieky

na brehu rieky postával som,

že vstúpim do nej reku

ako sa však neskôr ukázalo

trochu podcenil som rieku

prvý dojem často klame

k tomu niet čo dodať,

že iba nohy trochu omočím si a

nad hlavou zavrela sa mi voda

na tom istom brehu teraz stojím

do rieky sa vkročiť bojím

dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš

tak filozof dumá

ja namôjdušu vidím, že tá rieka

už nie je tá istá, mútnejšiu vodu má

Príliš odvážny

Skúsil som sa pravde

pozrieť priamo do očí

potom ale radšej

chrbtom k nej som sa otočil

smutno mi je teraz z toho

taký zvláštny bôľ

vyčítam si zahanbený,

že príliš odvážny

som bol

O anarchistovi

povedal mi anarchista:

„Nečakaj nič od štátu!

Štát je ako pokrytecký človek,

čo nehanbí sa

podať ruku,

vlastným močom ošťatú.“

O gombíkoch

ak zle sa zapne prvý gombík

na kabáte, na košeli

ďaľšie dobre tiež nezapneme,

čo ako by sme chceli

zo zle postavenej hypotézy

ťažko dobrý záver získať

môžme si ísť potom iba

niekam len tak pískať

niekto ale myslel na to

vynašiel zips, šikovný to človek

škoda len, že jeho princíp nejde

aplikovať len tak,

na čokoľvek

Povzdych ekoaktivistu

„To je radosť.

Srdce jasá.

Aká krásna

biomasa!“

O márnom boji

Bojoval som, bojoval

a pri tom boji prehltol som

litre horkých slín

zbytočný však ten môj boj bol,

veď proti mne len veterný

stál mlyn

ramená mi smutne klesli

nad naivitou plačem svojou

nemám chuť zas púšťať sa

do vopred prehraných

už bojov

z vojny proti osudu

asi navždy dezertujem

tak si teraz sedím doma

a starý dezert tu jem

O víne a vode

Nepi Jano, nepi víno, hoc žiadosť ako divý kôň sa v tebe vzpína

dobre vieš, že po ňom v bruchu vystrája ti kyselina.

Nehľadaj v ňom žiadnu pravdu – nie v pohári a tiež nie v sude

Darmo päste zatínaš, z teba alkoholik sotva bude.

Nemáš na to aby si sa vydal na tú hviezdnu dráhu,

hoc oceniť musím tvoju úprimnú snahu.

Prispej radšej svojou troškou k všeobecnému blahu

a zostávaj radšej doma, kde ženu máš svojmu srdcu drahú.

Namiesto strácania hlavy vo víne venuj sa radšej rodine.

Namiesto vína skús radšej vodu,

triezvy mozog vyprodukuje trvalejšie hodnoty.

Z ušetrených peňazí žene dopraj luxusnú módu.

Kto potom bude väčšia hviezda ako ty?

–

Keď som takto Janovi poradil – potľapkal ma po pleci

„Namojveru – zaslúžiš si poldeci!“

A ja slaboch nevzoprel som sa, musím si do svedomia vstúpiť!

Ako som sa mohol tak lacno nechať kúpiť?

Veď Jano mi pred všetkými v krčme ukázal,

že sebe víno a iným vodu nalievať som nakázal!

Ach veru, nikto z nás nesedí v krčme nevinne.

Od zajtra pijeme všetci vodu - povinne!

Moja žabomyšia vojna

Mám o sebe mienku vysokú – cítim sa byť pri sile

vysoko som to dotiahol a vytýčil som si métu ešte vyššiu

aj keby mal som začať boj proti presile

rozhodol som sa začať vlastnú vojnu

žabomyšiu

V tej vojne preverím si inštinkty, pevnú vôľu, charakter

a keďže prvý začínam,

mám právo vybrať si tú správnu stranu

s logom žaby na hrudi

nahádžem granáty do všetkých myších dier

a ako spojenca do tejto vojny – pozvem si vranu

-

To spojenectvo však zradilo ma – a bolí tá zrada!

neslávne sa vzdávam vytýčenej méty vyššej

Kto vysoko lieta – ten hlboko padá

zahalený do košele, od kabáta bližšej

zahanbený ukrývam sa - do diery myšej

Rozlial som mlieko

Rozlial som mlieko - tak s grimasou kyslou

nariekam nad ním jak zbavený zmyslov.

Keby som radšej miesto mlieka rozlial vodu

nemusel som oplakávať toľkú škodu.

Ale nad rozliatym mliekom človeku sa lepšie plače.

Ach plnotučné bolo, kúpené na koláče.

Koláče už nebudú, ach ako som sa tešil na ne,

o gurmánsky pôžitok pripravil som sa nečakane.

Do bielej kaluže na zemi slzy tečú mi,

na okoloidúceho závistlivca zakričím nech nečumí.

On vidiac môj zúrivý výraz, hneď hlavu poslušne zvesí.

Ak nad mliekom chce plakať, nech vlastné rozleje si!

-

V tejto činnosti záľubu som našiel hneď –

zjavne dozrievam vekom

zriekol som sa posilňovne – už nechodím viac do nej makať

nový koníček mám –

za roh obchodu chodím nad rozliatym mliekom

aj v rámci psychohygieny - úprimne plakať.

Na druhý deň potom vstávam ako celkom nový človek

a vychádzam čeliť novým výzvam, pripravený na čokoľvek.

................
................

In order to avoid copyright disputes, this page is only a partial summary.

Google Online Preview   Download