Diplomová práca



ÚVOD

V dnešnej dobe sa čoraz viac kladie dôraz na komunikáciu. A to nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi strojmi. Na to, aby vedeli ľudia medzi sebou dohovoriť, musia poznať spoločný jazyk. Podobne to je aj v prípade strojov. Oblasti softvérového inžinierstva a vývoja softvéru sa v posledných rokoch dostalo nemalej popularity. Na celom svete je dennodenne vyvíjané množstvo softvérových systémov a aplikácií v rôznych odvetviach a v rôznych škálach od mobilných zariadení až po komplikované viacvrstvové systémy.

S príchodom celosvetovej siete Internet prišlo k obrovskému zlomu v spôsobe využívania softvérových systémov na prístup k publikovaným dátam a informáciám. Vzniklo množstvo jazykov, formátov a systémov podporujúcich možnosti komunikácie medzi servermi, poskytujúcimi svoje služby a klientmi, ktorí ich využívajú. Najpoužívanejším spôsobom komunikácie sa stal World Wide Web, využívajúci protokol HTTP ( Hyper Text Transfer Protocol ) na prenos údajov, štruktúrovaných do dokumentov vo formáte jazyka HTML ( Hyper Text Markup Language ). Vďaka HTML dokumentom, zobrazovaným v internetovom prehliadači, získali klienti rýchly a ľahký prístup k štruktúrovaným textovým a multimediálnym dátam. Jednoduchá statická štruktúra HTML dokumentov však bola čoskoro doplnená o komplikovanejšie možnosti zobrazenia dát pomocou štýlov ( Cascading StyleSheets, CSS ) a o dynamické možnosti narábania so štruktúrou dokumentu pomocou jazyka JavaScript.

JavaScript je skriptovací jazyk, využívaný v hostiteľských prostrediach na vykonávanie rôznych výpočtov a manipuláciu s objektmi hostiteľského prostredia. V prostredí internetového prehliadača poskytuje možnosti práce s objektmi načítaných HTML dokumentov. Môže tak overovať správnosť vstupných polí formulárov, meniť zobrazované údaje dokumentov, či zdynamizovať zobrazenie údajov. Spolu s HTML a CSS tvorí JavaScript koncept tzv. Dynamic HTML ( alebo DHTML ), ktorý poskytuje klientom dáta a informácie dynamickým spôsobom.

Na priloženom CD sa nachádza zdrojový kód softvéru, ktorý vznikol počas tejto práce. Tiež sa na ňom nachádzajú programy potrebné pre spustenie týchto aplikácií – Apache 2 HTTP server, PHP 5 a My SQL 5.0.45. Sú distribuované podľa platnej licencie.

1 CHARAKTERISTIKA A CIELE E-LEARNINGU

Povedané stručne a veľmi jednoducho, e-learning nie je nič iné ako efektívne využívanie Informačných Technológií v procese vzdelávania. Vzdelávanie využívajúce prezentácie a texty s odkazmi, animované sekvencie, video snímky, zdieľané pracovné plochy, hlasové komentáre, vlastní poznámky, komunikácia s lektorom a spolužiakmi, testy, elektronické modely procesov, ... (obr. 1).

[pic]

Obr. 1 E-Learning

Prečo by ma malo trápiť keď by som si mohol jednoducho vyzdvihnúť knihu alebo mať, alebo dať si poslať kurzovú knihu a nájsť tam rovnakú informáciu?

E-Learning je momentálne veľmi diskutovaným a perspektívnym spôsobom vzdelávania. Výhody sú pochopiteľné - hlavne prevažujú finančné, ako je úspora za dopravu, ubytovanie a ďalšie cestovné výdaje, ďalej úspory za prenájom školiacich miestností, za lektora, tlačenie materiálov, ...

Rovnako, zatiaľ čo E-Learning môže byť videný ako forma flexibilného a diaľkového štúdia, nie všetko flexibilne a diaľkové štúdium nevyhnutne zahŕňa E-Learning.

Charakteristická podstata E-Learningu spočíva:

• systém pre správu znalostí a riadenie vzdelávania (LMS),

• systém pre správu obsahu a poskytovania elektronických kurzov (LCMS).

Určité príklady spokojného skvalitnenia sú:

• Prístupný rozvoj štúdia zo zdrojov a životné prostredie,

• Výcvik a odhad médiá pre počítač do ruky,

• Interaktívne DVD produkty,

• Podporný tlačový materiál,

• Použitie existujúcich a nových audio a videotechník,

• Assistive médiá pre kognitívne poruchy [1].

1.1 Integrované nakladateľské a komunikačné systémy

Tento systém bude založený na Accessible a Compliant Authoring System na čítanie a tvorenie škály siete vylepšenia. Napríklad, Blog, Wiki, fóra a internetový rozhovor voľby, tento systém umožní spolupracovať a dorozumievať sa jednoducho a účinne .

Prečo je E-Learning efektívnejšie riešenie?

• E-Learning byť viac cenovo priaznivý než poslucháreň, doručovanie,

• cestovať bez obmedzenia, často limitovaný prístup k posluchárni výcviku,

• E-Learning má väčšiu šikovnosť a uchovanie znalostí sadzby než poslucháreň, doručovanie,

• E-Learning má kratší čas na ukončenie než poslucháreň, doručovanie.

Niektoré riešenie môžu zahrňovať:

• Prispôsobenie štúdia,

• Výcvik pretkať s riešením,

• Simulácia,

• Uspokojiť publikovanie,

• Určiť inštruktážne systémy,

• Distančný vzdelávací program on-line,

• Počítač založil riešenie,

• Skutočné posluchové riešenie [1].

Koncepcia pre E – Learning môže zahrňovať rôzne on-line štúdia a sporné záležitosti vrátane (obr. 2):

• Pedagogická,

• Technologická,

• Rozhranie - dizajn,

• Hodnotenie,

• Myšlienka, podpora,

• Etický,

• Inštitucionálna [2].

[pic]

Obr. 2 Koncepcia pre E – Learning [2].

1.2 Súčasti E-Learningu

V súvislosti s e-learningom sa stretávame s tromi základnými tipmi produktov.

• Obsah predstavuje základný stavebný prvok, bez ktorého nemôže byť ani e-learning, ani vzdelávanie ako také. Pod pojmem e-learningový obsah si môžeme predstaviť akýkoľvek elektronický dokument. Pre zvýšenie účinnosti výučby sa často podáva obsah vo forme elektronického kurzu, čo je elektronický program (či prezentácia), ktorý využíva rôzne výučbové stratégie a podporuje štandardy e-learningu umožňujúce jeho integráciu do riadiaceho systému pre poskytovanie spätnej väzby zúčastneným (lektorom, študentom, manažérom …).

• Obsah dodaný na CD, umiestnený do firemnej siete, alebo vystavený na Internete či v intranete by eventuálne mohli študenti študovať bez akýchkoľvek ďalších systémov. Takéto dodanie obsahu študentom skončí s vysokou pravdepodobnosťou neúspechom. Chýba totiž kľúčový prvok vzdelávania, ktorým je komunikácia a spolupráca zúčastnených. Preto existujú produkty súhrnne nazývané riadiace s systémy (LMS), ktoré túto komunikáciu, spätnú väzbu medzi zúčastnenými sprostredkovávajú. LMS tiež rieši úlohy ako je distribúcia obsahu, automatizácia, riadenie a vyhodnocovanie vzdelávacieho procesu, reporting, riedenie kompetencií, sledovanie financií atď.

• Obsah je vytváraný vo vývojových systémoch, ktoré môžeme deliť na vývojové nástroje a LCMS. Tak ako obsahom môže byť akýkoľvek dokument, i vývojovým nástrojom môže byť akýkoľvek program vytvárajúci takéto dokumenty. V e-learningu sa väčšinou jedná o špecializované programy priamo zamerané na tvorbu elektronických kurzov, podporujúce aplikáciu výučbových stratégií, spätnoväzobné interaktívne prvky a štandardy e-learningu pre integráciu do LMS. Špecializované systémy zamerané nielen na technickú tvorbu kurzov, ale i na tímový proces vytvárania, zdieľania a distribúcie obsahu, sa nazývajú LCMS (Learning Content Management Systems).

Existujú desiatky štandardov popisujúcich celú radu oblastí od HW, cez komunikačné rozhranie až po didaktiku a meta-data. V súčasnosti si veľmi dobre vystačíte s povedomím o štandardoch AICC a SCORM.

Štandard AICC vznikol pôvodne pre letecký priemysel a postupne sa rozšíril na jeden z najpoužívanejších štandardov v e-learningu. Dnešný význam je skôr historický. Pretože stále existuje veľké množstvo LMS, hotového obsahu a aj vývojových nástrojov, ktoré štandard podporujú, je pri zaobstarávaní si LMS či vývojového systému stále vhodné vyžadovať aj podporu AICC. Pri kúpe hotového obsahu sa odporúča vyžadovať SCORM, ktoré prináša významné výhody pre používateľa obsahu.

Štandard SCORM je v súčasnosti najpoužívanejším štandardom e-learningu. Prináša významne nový pohľad na štruktúru obsahu oproti štandardu AICC. Podľa SCORM sa obsah skladá z výučbových objektov = SCO (Shareable Content Object). Výučbový objekt je jednotka ľubovoľnej veľkosti, ktorá obsahuje výučbovú informáciu. Výučbový objekt sa môže skladať z iných výučbových objektov. Výučbový objekt môže byť jedna veta, obrázok, animácia, video, komplexná štruktúra pozostávajúca z textov a multimediálnych prvkov, a aj celý kurz. Každý výučbový objekt sa skladá z výučbového obsahu a z popisných dát (meta-dát), ktoré výučbový objekt bližšie špecifikujú (účel objektu, poznámky, popis, autor, výučbový cieľ atď.) a popisujú jeho vnútornú štruktúru (skladbu z iných výučbových objektov). Kurz neobsahuje navigáciu medzi výučbovými objektmi

z ktorých sa skladá, tu sprostredkováva SCORM kompatibilný LMS, ktorý musí mať prehrávač SCORM kurzov zvaný SCORM RTE. „Rozoberateľnosť“ obsahu na ľubovoľne veľké časti, existencia popisných dát každej tejto časti v predpísanej štruktúre a separácia obsahu a ovládania prináša používateľom významné zlepšenie v oblasti prispôsobenia, prehľadávania, zdieľania a znovu využívania obsahu [3].

1.3 Manažment informacií a nástroje analýzy

Súčasná doba hektického nasadenia počítačovej podpory sa vyznačuje aj veľkým sortimentom prostriedkov (napr. nástrojov, technológií) spracovania informácií (obr. 3) a ich hybridných variácií:

• SQL, DSQL

• Dátové sklady, data mining („dolovanie dát“), multidimenzionálne databázy,

• Heuristické algoritmy,

• Prostriedky umelej inteligencie,

• ....

Je potrebné zvážiť , ktoré technológie spracovania dát sú vhodné pre analyzovaný problém- úlohu, či už z hľadiska potrebnej výpočtovej kapacity, programátorských zručností, alebo náročnosti algoritmizácie napr. pri genetických algoritmoch, pri metóde clusteringu, zhlukovania dát - ostrovy podobnosti, atď. Ďalšia skutočnosť, ktorú je potrebné vziať do úvahy sú vzájomné relácie parametrov. Je možné predpokladať závislosť buď:

• jednofaktorovú /napr. pevnosť v ťahu – Rm (teplota)/,

• viacfaktorovú závislosť/napr. Sila - F(Rm, plocha výtvarku, tvar výtvarku, ...)/.

Na základe tohto predpokladu je potrebné zvoliť aj metódu analýzy parametrov a ich následnej optimalizácie.

Jednoduchým a rýchlym nástrojom spracovania informácií sa javí využitie expertných systémov /napr. ExsysProfessional, Corvid, SelectorRulebook, ... /prostredníctvom tvorby relačných pravidiel v súvislosti s databázovým zdrojom . Pre spracovanie informácií /selekcia, filtrácia/ je možné použiť buď špecializované nástroje ak ide o veľký objem dát, alebo bežne dostupné prostriedky (MS EXCEL, MS ACCES, a pod). V súčasnosti sú voľne dostupné aj niektoré špecializované verzie databázových serverov (IBM DB2, Oracle, MySQL ...) s relatívne jednoduchou správou databáz.

Najjednoduchšou cestou valorizácie spracovaných informácií by bolo porovnanie výstupných hodnôt zo skutočnosťou v reálnom procese a následná analýza odchýlok a korekcia v rámci overovacej slučky napr. metóda, pokus, omyl. Tento spôsob asi nie je vždy možný, a ani vhodný, preto musí nastúpiť cesta simulácie a virtualizácie procesov, a to aspoň v ich segmentoch.

[pic]

Obr. 3 Príklad spracovania dát

2 PROSTREDIA PRE VÝVOJ WEB APLIKÁKIÍ

Webová stránka, ľudovo aj web stránka alebo ľudovo nepresne internetová stránka, (po anglicky webpage) je dokument obsahujúci hypertext, obrázky a iné multimediálne prvky uložené obyčajne na webových serveroch prístupné prostredníctvom služby World Wide Web v sieti internet. Zobrazuje sa používateľovi pomocou webového prehliadača.

Webové stránky sú obyčajne písané v značkovom jazyku HTML alebo XHTML a prenos prebieha pomocou protokolu HTTP.

Spočiatku boli webové stránky písané čisto ako dokumenty v HTML (tzv. statické stránky). Postupom času sa začali používať aj technológie na generovanie dynamického obsahu prostredníctvom skriptovacích jazykov (napr. ASP alebo PHP), ktoré inštruujú webový server ako zostrojiť webovú stránku. Ako zdroj dát môže slúžiť databáza [4].

S príchodom celosvetovej siete Internet prišlo k obrovskému zlomu v spôsobe využívania softvérových systémov na prístup k publikovaným dátam a informáciám. Vzniklo množstvo jazykov, formátov a systémov podporujúcich možnosti komunikácie medzi servermi, poskytujúcimi svoje služby a klientmi, ktorí ich využívajú. Najpoužívanejším spôsobom komunikácie sa stal World Wide Web, využívajúci protokol HTTP ( Hyper Text Transfer Protocol ) na prenos údajov, štruktúrovaných do dokumentov vo formáte jazyka HTML ( Hyper Text Markup Language ).

Nie je samozrejme najjednoduchší, máme i takzvané WYSIWYG editory, v ktorých si sami naformátujeme čo kde chceme tak ako vo Worde. Nie je to ale veľmi efektívny spôsob, lebo kombináciou HTML a iných programovacích jazykov vieme vytvoriť atraktívne prostredie pre čitateľov na webe.

Jazyk HTML ponúka oproti WYSIWYG editorom značné výhody, no nevýhod je tiež niekoľko, že hlavný problém je podpora HTML v prehliadačoch od rôznych firiem. Dnes je síce väčšina funkcií HTML dostupná v každom známejšom prehliadači, no aj tak sa nájdu výnimky. Jeden z veľkých problémov je i to, že HTML si nepotrpí na jednotnú veľkosť písmen v tagoch, takže niektoré prehliadače dokážu takto rôzne napísanú stránku zobraziť správne, iné nie. No a v nových rozširujúcich sa platformách(napr. mobilné telefóny) majú smolu, proste sa v nich takáto stránka správne nezobrazí. Preto sa vyvinul nový a jednotný jazyk XHTML, ktorý spája všetko to dobré z HTML a z XML. Ale aj tak je stále najpoužívanejšie HTML, kvôli jednoduchosti.

Vďaka HTML dokumentom, zobrazovaným v internetovom prehliadači, získali klienti rýchly a ľahký prístup k štruktúrovaným textovým a multimediálnym dátam. Jednoduchá statická štruktúra HTML dokumentov však bola čoskoro doplnená o komplikovanejšie možnosti zobrazenia dát pomocou štýlov ( Cascading StyleSheets, CSS ) a o dynamické možnosti narábania so štruktúrou dokumentu pomocou jazyka JavaScript.

JavaScript je skriptovací jazyk, využívaný v hostiteľských prostrediach na vykonávanie rôznych výpočtov a manipuláciu s objektmi hostiteľského prostredia. V prostredí internetového prehliadača poskytuje možnosti práce s objektmi načítaných HTML dokumentov. Môže tak overovať správnosť vstupných polí formulárov, meniť zobrazované údaje dokumentov či zdynamizovať zobrazenie údajov. Spolu s HTML a CSS tvorí JavaScript koncept tzv. Dynamic HTML ( alebo DHTML ), ktorý poskytuje klientom dáta a informácie dynamickým spôsobom.

Dynamické webové stránky sú stránky, ktoré sú generované zvlášť pre každého užívateľa na základe jeho požiadaviek alebo hodnôt premenných. Interaktivita ("dynamickosť") stránky môže byť zabezpečená dvoma spôsobmi:

použitím skriptovacieho jazyka bežiaceho v prehliadači návštevníka na zmenu výzoru stránky po akciách spôsobených najmä myšou, klávesnicou alebo v určených časových intervaloch. Technológie používané na tieto zmeny majú spoločné označenie Dynamické HTML. Tieto metódy sa zvyčajne používajú na okamžitú zmenu výzoru stránky, napríklad na vytvorenie rolovacieho menu po nabehnutí myšou na položku menu. použitím skriptovacieho jazyka bežiaceho na serveri. V tomto prípade je časté čítanie údajov z databáz, ukladanie užívateľom zadaných dát do databáz, vyhľadávanie údajov a podobne [5].

2.1 Všeobecný prehľad vývojových prostredí

V súčasnej dobe je množstvo vývojových aplikácii na vytvorenie webových stránok, ale medzi tie najviac používanejšie a za zmienku patria:

• PHP

• Microsoft Front Page

• Adobe Macromedia DreamWeawer

• Microsoft Visual Web Developer

• Macromedia Flash

• CSS a iné.

2.2 PHP

2.2.1 História jazyka PHP

PHP je skriptovací jazyk pre tvorbu dynamického webu a jeho počiatky siahajú do roku 1994. Vtedy sa pán Rasmus Lerdorf rozhodol vytvoriť jednoduchý systém pre počítanie prístupu k svojim stránkam. Bolo to napísané v jazyku PERL. Za nejakú dobu bol systém prepísaný do jazyka C, pretože perlovský kód dosť zaťažoval server. Sada týchto skriptov bola ešte v tomto roku vydaná pod názvom "Personal Home Page Tools", skrátene PHP.

V polovici roku 1995 sa systém PHP spojil s iným programom toho istého autora a to síce s nástrojom "Form Interpreter". Tak vzniklo PHP/FI 2.0, systém, ktorý si postupne získal celosvetovú priazeň a bol veľmi rozšírený. Koncom roku 1998 bola už k dispozícii verzia PHP 3.0, ktorá bola omnoho rýchlejšia a vybavenejšia než predchádzajúca verzia a ktorá bola prístupná taktiež pod operačnými systémami Windows. Počet webov, ktoré používali PHP sa neustále zvyšoval, až dosiahol cca 150 000.

Podľa informácii z roku 2004 používa PHP už viac než 15 000 000 domén a je to bezkonkurenčne najpoužívanejší modul webového serveru Apache. Skratka PHP sa prekladá, ako Hypertext preprocessor.

Hypertextový preprocessor PHP je založený na podobnom princípe použitia ako ASP a Server Side JavaScript. PHP je skriptovací jazyk spracovávaný na strane servera, nezávislý na platforme a vkladaný do HTML. Umožňuje programátorom rýchlo a ľahko vytvárať dynamicky generované stránky [6,7].

2.2.2 Princíp PHP

Kedysi boli všetky internetové stránky statické. Proste tak, ako bola stránka napísaná tak bola aj zobrazená v prehliadači. To pochopiteľne nestačilo a preto boli vyvinuté rôzne druhy technológii, ktoré dávajú stránky do pohybu. Tieto technológie možno rozdeliť do dvoch základných častí: "klientske" a "serverové".

• Klientske technológie spolu s HTML stránkou sú odosielané do prehliadača a čakajú na vhodnú chvíľu, keď sa spustia. Vhodná chvíľa môže nastať napríklad pri kliknutí na tlačidlo, pri prejdení myši na odkaz, pri otváraní okna prehliadača a podobne. O spustenie klientskeho kódu sa stará prehliadač a to môže byť nevýhoda. Prehliadač totiž musí poznať programovací jazyk v ktorom je kód napísaný. Príkladom technológii bežiacich na stránkach klienta je JavaScript (obr. 4) [8].

[pic]

Obr. 4 Klientske technológie

• Serverové technológie sú založené na inom princípe (obr. 5). Keď prehliadač požaduje webovú stránku server túto stránku najprv načíta a potom odošle. Servery môžu zakaždým zostavovať inú stránku v závislosti na tom čo si prehliadač vyžaduje [8].

[pic]

Obr. 5 Serverové technológie

2.2.3 Spolupráca databázy s PHP

Väčšina internetových serverov nejakým spôsobom pracuje s databázami. Existuje veľa druhov databáz, napríklad Oracle, Postgre SQL, My SQL atď. Najobľúbenejšia medzi programátormi PHP je databáza My SQL, pretože je rýchla, existuje pre všetky platformy a je zadarmo. Ku každej databáze pristupuje PHP pomocou iných modulov. Najčastejšie sú funkcie pre rôzne databázy dosť podobné. Väčšina autorov najviac pracuje iba z jednou databázou, takže im stačí, ak sa naučia jednu sadu funkcií. Existuje už aj univerzálne rozhranie (napr. ODBC) (obr.6).

Priamo k databáze sa pristupuje pomocou jazyka SQL. Je to jazyk relatívne jednoduchý a štandardizovaný podľa ISO. Príkazy SQL sa píšu, ako parametre určitých PHP funkcií. Z toho vyplýva, že náš súbor obsahuje tri jazyky:

• HTML,

• PHP,

• SQL [8].

[pic]

Obr.6 Spolupráca databázy s PHP[7]

2.2.4 Jednoduchá ukážka kódu

Prvý príklad zobrazí text (obr. 7): "Ahoj svet!".

[pic]

Obr. 7 Znázornenie zdrojového kódu prvého príkladu [9]

Druhý príklad vypočíta preponu pomocou Pytagorovej vety (obr. 8):

[pic]

Obr. 8 Znázornenie zdrojového kódu druhého príkladu [9]

Tretí príklad ukazuje kombináciu PHP s HTML (obr. 9):

[pic]

Obr. 9 Znázornenie zdrojového kódu tretieho príkladu [9]

2.3 Microsoft Front Page

Aplikácia Microsoft FrontPage je súčasťou sady Microsoft Office. Určená nie len pre tvorbu www stránok, ale aj pre správu webového sídla a udržiavaniu jeho štruktúry. Tento manuál je napísaní predovšetkým pre začínajúcich tvorcov WWW stránok. Manuál je zameraný na tvorbu základných prvkov, ktoré sa na WWW stránkach vyskytujú a na nastavenia ich vlastností.

2.3.1 História Microsoft Front Page

Prvá verzia programu FrontPage začala predávať v máji v r.1995 spoločnosť VERMEER. Od júna 1996 zanikla a prakticky všetci vývojári prešli pod spoločnosť Microsoft. Prvá masovo rozšírená verzia FrontPage3 bola distribuovaná ako súčasť MS Office97 a v r.1998 pribudla opravená verzia –MS FrontPage98.

Od verzie 98 sa dodávajú rozšírenia FrontPage pre webové servery (FrontPage Server EXTENSIONS).Tie umožňujú jednoducho na stránkach vytvárať napr.: počítadlo prístupov, spracovávať formuláre alebo pracovať s databázami. Bez serverových rozšírení by bolo nutné všetky akcie naprogramovať ”ručne”.

S nástupom MS Internet Explorer verzie 4.0 sa objavila aj aplikácia MS FrontPage Expres. Je možné ju získať zdarma rovnako ako Explorer. Tomu samozrejme odpovedajú i jeho možnosti. Rozdiel vo výkonnosti snáď priblíži zrovnanie FrontPage s Wordom a FrontPage Expres s WordPadom [10].

2.3.2 Princíp Microsoft Front Page

Front Page dovoľuje vytvárať jednotlivé WWW stránky ako aj celé servery, ktoré nazýva Web a nerozlišuje v pojme Web medzi internetovskými a lokálnymi stránkami. V balíku Front Page sú zahrnuté aplikácie Front Page Explorer, Front Page Editor a Image Composer.

Front Page Explorer zabezpečuje správu súborov WWW stránky. Pomocou neho sa vytvára nový web s celou svojou štruktúrou.

Na samotnú tvorbu stránok sa používa FrontPage Editor. Na prvý pohľad pôsobí ako rozšírený textový editor (veľmi podobný Word97). Poskytuje tri pohľady na WWW stránku - normal, pre bežné úpravy, zdrojový kód, pre jemnejšie úpravy a preview, kde je stránka zobrazená tak, ako bude vyzerať v prehliadači.

Front Page Editor dovoľuje užívateľovi meniť typy, farbu a veľkosť písma, zarovnanie, vkladať tabuľky, ktoré je možné neskôr podľa potreby upravovať, dovoľuje vytvárať odstavce a iné funkcie ako textový editor. Najviac dokáže základné úpravy vloženého obrázka ako napr. rotácia, pridanie/uberanie kontrastu, svetlosti, vytvorí okolo obrázka rám, môže nastaviť priesvitnú farbu u súborov formátu .GIF, podporuje prekladané a animované .GIF, progresívne .JPG atď. Značne zjednodušená je práca s polygónmi, čo sa vám hodí ak chcete vytvoriť interaktívne mapy.

Medzi novšie funkcie patria ActiveX komponenty a podpora DHTML[11].

2.3.3 Spolupráca databázy s Front Page

Spolupráca požaduje grafický operačný systém Server™ 2003 pri použití verzie Microsoft FrontPage 2003. FrontPage 2003 obsahuje:

• náradie

• rozvrhnutie

• grafika

• funkcia pomôcť vám pracovať rýchlejšie

• dekoračný motív na profesionálne vytvorenie internetovej stránky (obr.10) [12].

[pic]

Obr. 10 Ukážka tvorby webovej stránky v prostredí MS FrontPage 2003[12]

2.4 Adobe Macromedia DreamWeawer

DreamWeawer je určený ako návrhárom tak aj vývojárom. DreamWeawer ponúka vizuálne prostredie pre tvorbu rozloženia zjednodušeného prostredia pre tvorbu kódu. Inteligentná integrácia s ďalšími príbuznými aplikáciami Adobe zaisťuje efektívne pracovné toky pri práci so všetkými obľúbenými nástrojmi.

DreamWeawer je WYSIWYG editor, čo znamená, že vytvára stránku jednoduchým vkladaním, presúvaním a úpravou grafických objektov. Nemusí vtedy byť známy jazyk HTML ani žiadny iný. I keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že je práca s programom veľmi jednoduchá, obrovské množstvo funkcií z neho urobili veľmi neprehliadný kolos.

DreamWeawer pochopiteľne podporuje také úpravy priamo v zdroji pomoci editoru, ktorý má všetko, čo bude potrebovať - očíslované riadky, ofarbenú syntax, neobmedzené undo, ... Od verzie MX naviac ponúka automatické doplňovanie tágu a jeho parametrov obr.11 [13, 15].

[pic]

Obr. 11 Vývojové prostredie Macromedia Dreamweaver MX [13, 15]

2.4.1 Funkcie a výhody

• JavaScript Debugger umožňuje efektívne odstrániť chyby v kóde sledovaním hodnôt premenných.

• Kontrola W3C kompatibility (vyžaduje plug-in)

• Tvorba interaktívnych Flash buttonov za pár sekúnd

• História pre rýchly prístup k neobmedzenému Undo kroku

• Tvorba CSS a HTML štýlov

• Obkresľovanie tabuliek podľa obrázku

• Tesná integrácia s ostatnými produktmi Macromedia (Flash, Fireworks)

• Správa celého projektu (poznámky, grafická mapa stránok,...)

• Prístup do MM Exchange (plug-iny, rozšírenie, ...)

• Prepracované užívateľské prostredie v štýle všetkých MX produktov, ktoré si možno upravovať

• Rozšírená databáza predlôh a pred vytvorených zdrojových kódov

• Podpora nových serverových technológií (ColdFusion MX, , PHP)

• Podpora najnovších štandardov ako XML

• Podpora CSS2

• Automatické doplňovanie písaného zdrojového kódu[13].

2.4.2 História Macromedia DreamWeawer

Prvá verzia editoru DreamWeawer prišla na svetlo sveta v roku 1997. Jeho výrobca, americká spoločnosť Macromedia, jeho uvedením spôsobila menšiu revolúciu. DreamWeawer bol už od počiatku vytváraný pre potreby profesionálov. Jeho vývojári kládli veľký dôraz predovšetkým na kvalitu generovania kódov, ktorá v tejto oblasti dodnes predstavuje špičku a svojim spôsobom i etalón pre konkurenčné produkty. Ďalším pozitívom boli minimálne úpravy v zdrojovom kóde, a ich cieľom bolo uľahčiť autorom jednoduchý prechod od pôvodných nástrojov k Dreamweaveru. Tato vlastnosť dostala názov Round Trip HTML.

Verzia 2.0 sa na trh dostala koncom roku 1998, s významnejším spôsobom rozšírila aj u nás a v rade webdesignerských štúdii sa s ním stretávame dodnes. Po priekopnícke prvú verziu predstavovala už hotový produkt, ktorý mohol byť nasadený v profesionálnom prostredí. Verzia 3 pokračovala v nastolenom trende a spolu s ním sa na trhu objavila modifikácia Dreamweaveru pre prostredie aplikačných serverov a databázových technológií Ultradev.

Štvrtá rada Dreamweaveru už znamenala naproste oddelenie týchto dvoch produktov. Na trhu sa tak vedľa štvrtej verzie klasického Dreamweaveru objavuje i štvrtá verzia Ultradevu. Samotný Ultradev je odpoveď Macromedie na mohutný rozvoj skriptovacích jazykov typu ASP, či v Amerike veľmi rozšíreného CFML (Cold Fusion Meta Language). Práve s posledne menovaným jazykom súvisí akvizícia spoločnosti Allaire, ktorá je jeho autorom. Tento krok ukazuje, akým smerom sa bude ďalej uberať vývoj Ultradevu a potom aj Dreamweaveru – k výkonným nástrojom pre tvorbu dynamicky generovaných webov[14].

2.5 Macromedia Flash

Macromedia Flash je profesionálnym štandardom pre vytváranie pôsobivých webových stránok a aplikácií. Nech sú už len vytvárane animovaná loga, navigačné panely pre webové stránky, dlhé animácie, celé webové stránky používajúce Flash alebo webové aplikácie, zistíte, že Flash je schopným a flexibilným prostriedkom, ideálnym pre využitie kreativity [16].

Nové panely pre prácu s farbou, typom, akciami, snímkami, situáciami a celými animáciami uľahčujú možnosti prístupu k modifikovaniu častí vo flashových animáciách. Zdieľané knižnice umožnia pripojiť si k položkám knižnice ako externým prostriedkom. Môžu sa vytvárať znaky písmen a vložiť ich do zdieľaných knižníc tak isto ako tlačidla, grafiku, animované klipy a zvuky. Macromedia Dashboard poskytuje spôsob ako jednoducho držať krok s poslednými informáciami o používaní Flashu. Užívateľské klávesové skratky vám dovoľujú vytvárať vlastné klávesové skratky pre príkazy a funkcie tak, aby sa mohli pri práci s Flashom prispôsobiť. Vďaka podpore pri importovaní zvukových súborov formátu MP3 sa môže importovať niektoré skomprimované zvuky do Flasha. To znižuje čas potrebný k publikovaniu a exportovaniu animácie so zvukom, takže sa nemusia komprimovať zvuky behom exportu. Používanie skomprimovaných zvukov zmenšuje veľkosť súboru hotových animácií a znižuje požiadavky na pamäť počas vytvárania.

2.5.1 Rozdiely medzi ActionScript a JavaScript

Nemusíte vedieť, ako sa používa JavaScript a preto sa môže učiť ActionScript. Ak poznáte JavaScript, tak potom vám bude ActionScript pripadať známy. Niektoré rozdiely medzi ActionScript a JavaScript:

• ActionScript nepodporuje špecifické objekty browseru, ako Dokument, Windows a Anchor.

• ActionScript nepodporuje kompletne všetky preddefinované objekty JavaScriptu.

• ActionScript podporuje konštrukciu syntaxi, ktoré nie sú povolené v JavaScripte

• ActionScript nepodporuje niektoré syntaxe konštrukcia JavaScriptu, ako switch, continue, try, catch, throw a statement popisy

• ActionScript nepodporuje JavaScript konštruktor Function

• V ActionScriptu akcia eval môže previesť len odkazy na premennú

• V JavaScriptu, toString undefined je undefined. Vo Flash 5, pre kompatibilitu s Flash 4, toString undefined je “ “

• V JavaScriptu, ohodnocovanie undefined je numerický kontext jeho výsledkom je NaN. Vo Flash 5, pre kompatibilitu s Flash 4, je výsledkom ohodnotenie undefined 0

• ActionScript nepodporuje Unicode; podporuje ISO-8859-1 a nastavení znaku Shift-JIS [16].

2.5.2 Jak skripty pracujú

ActionScript vyplýva z logického toku. Flash vykonáva príkazy ActionScriptu tak, že začne prvým príkazom a pokračuje ďalšími skripty podľa poradia, pokiaľ nedosiahne posledného príkazu alebo príkazu, ktorý ActionScript posiela niekam inam.

Jedny z akcií, ktoré posiela ActionScript niekam inam než na ďalší príkaz sú príkazy if (obr. 12) slučky do... while (obr. 12) a akcia return [17].

[pic]

[pic]

Obr.12 Príklad vývojového diagramu pre príkaz if [17]

2.5.3 Pracovné prostredie aplikácie Flash

Po spustení programu sa zobrazí základný pohľad na prostredie aplikácie FLASH (obr. 13) [18].

[pic]

Obr.13 Pracovné prostredie Flash aplikácie [18]

2.6 CSS

Kaskádové štýly (angl. Cascading Style Sheets, skratka CSS) sú nadstavbou jazyka HTML určenou k definovaniu vzhľadu WWW stránok. V súčasnosti je platnou normou verzie CSS2 a aspoň jej jadro je podporovaná väčšina nových grafických prehliadačov (MSIE 5+, Netscape 6+, Mozilla, Opera 5+ a ďalšie). Väčšina prehliadačov, ale podporuje len určité funkcie CSS2, prípadne až CSS1. Obecne ešte nie je CSS2 plne podporovaná skoro no nikde a v práci s CSS obsahujú naviac prehliadače mnoho chýb.

CSS umožňujú priradiť každému prvku v HTML určité vlastnosti (vzhľad, spôsob zobrazenia, či iné prezentácie, umiestenie atd.), a to v závislosti na druhu zariadenia, na ňom je WWW dokument prezentovaný (obrazovka počítače, TV, tlačiareň, vreckový počítač, mobilní telefón, slepecký výstup, zvukový výstup atd.). Ďalej umožňujú definovať vlastnosti pre triedy a identifikátory - objekty v HTML dokumentu, a ich trieda alebo identifikátor odpovedajú tým z definícií v CSS, potom tieto vlastnosti preberajú [19].

CSS vzniklo v roku 1996. V minulosti prehliadače podporovali s časti len svoje vlastné tágy a to videlo k tomu, že stránky boli pre mnoho užívateľov nepoužiteľné v iných prehliadačoch resp. stránka vyzerala inak v inom prehliadači. Organizácia World Wide Web Consortium(W3C) sa rozhodla tento globálny problém riešiť a tak navrhla a následne vydala CSS štýly. Odvtedy sa CSS uchytilo a stalo sa známejším ako kedykoľvek predtým a tak sa rozvíja [19].

2.6.1 Stručné spôsoby jednoduchých príkladov použitia CSS

Definícia CSS môžu byť súčasťou HTML dokumentu, alebo môžu byť v samostatnom súbore. K HTML dokumentu sú potom pripojené počas jeho načítania do prehliadača [19]. Možnosti definovania štýlu sú:

1. Priamo v HTML dokumente, v časti sú označené párovou značkou v sekcií (obr. 14) :

[pic]

Obr. 14 Jednoduchý zápis párových značiek [19]

2. V konkrétnej značke (tágu) v HTML dokumentu (obr. 15):

[pic]

Obr.15 Zápis zdrojového kódu v konkrétnej značke [19]

3. V externom súbore; súbor sa načítava pomocou v sekcií (obr. 16):

[pic]

Obr.16 Zobrazenie príkazu LINK [19]

4. V externom súbore; súbor sa načítava CSS direktívou @import v sekcií (len v CSS2) (obr. 17):

[pic]

Obr.17 Zobrazenie príkazu @import [19].

2.6.2 CSS 2 štýly

Doba tvorby webov pomocou tabuľkového dizajnu definitívne končí. Aj progresívnejšie veľké weby už prechádzajú na túto technológiu, čím sa stávajú podstatne rýchlejšie. V období, kedy vznikal seriál o CSS štýloch, bolo raritou nájsť také weby...

Dôležitá a výborná vlastnosť CSS štýlov je, že napríklad HTML kód s menu alebo bannermi môžete mať umiestnený až celkom na konci HTML kódu, ale pomocou CSS sa môže zobraziť aj celkom navrchu stránky. Výhodou je to preto, že ako prvý sa načíta (a hneď zobrazuje) vlastný obsah stránky a menu s bannermi až nakoniec. Užívateľ tak hneď vidí to najdôležitejšie – obsah [20].

3 STRUČNÝ CHARAKTER VÝROBNEHO PROCESU A BEZTRIESKOVÝCH TECHNOLÓGIÍ.

Za platformu prezentácie /verifikácie/ navrhnutej WEB aplikácie som si zvolil oblasť beztrieskových výrobných procesov.

3.1 Všeobecná predstava o strojárskom výrobnom procese

Výrobný proces je súbor činností ľudí, strojov a fyzikálnych procesov, ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. Pri každom výrobnom procese pôsobia tri faktory:

• Cieľavedomá činnosť, resp. samotná práca človeka.

• Objekty práce, ktoré sa pretvárajú na výrobky. Základnými strojárskymi výrobkami sú stroje, mechanizmy, funkčné skupiny, uzly a súčiastky strojov a uzlov. Nomenklatúra strojárskej výroby vyrábaná závodom, podnikom, VHJ, rezortom tvorí súbor výrobkov.

• Pracovné prostriedky, ktorými sú výrobné stroje, zariadenia, nástroje, transportné a manipulačné zariadenia, riadiaca technika a pod. Osobitný význam majú výrobné stroje a zariadenia, pretože tvoria najdôležitejšiu časť základných fondov výrobnej jednotky [21].

3.1.1 Charakteristika výrobného procesu

Výroba v širšom ponímaní znamená zhotovovanie tovarov a poskytovanie služieb. Slúži teda na všestranné uspokojovanie ľudských potrieb. Výroba sa chápe ako fáza podnikového transformačného procesu. Prečo je to len fáza transformačného procesu? Lebo je to len realizácia toho, čo bolo dohodnuté, vyvinuté alebo modifikované. To znamená technická príprava výroby, t. j. konštrukčná (výkres), technologická (postup výroby) a organizačná (vytvorenie výrobnej jednotky), finančne a následne materiálovo zabezpečené atď. Výroba je súčinnosť výrobného procesu, výrobných jednotiek a času. Výrobný proces sa začína vložením materiálu do výroby a končí sa odoslaním hotových výrobkov odberateľom, resp. ich príjmom do odbytového skladu. Cieľom optimalizácie procesu je skracovanie výrobného cyklu. Konkrétna realizácia výrobného procesu, jeho organizačno-technologická štruktúra je determinovaná podľa nasledujúcimi faktormi:

• objem výroby,

• konštrukcia výrobku (obr. 18),

• organizácia výroby,

• technológia výroby,

• výrobné stroje, zariadenia a nástroje.

Technologickosť konštrukcie znamená, že sa výrobkom dá taký tvar a zvolí sa taký materiál, ktorý by zaručil najjednoduchšiu a hospodárnu výrobu, pričom musí výrobok správne plniť svoju funkciu [22].

Technologickosť konštrukcie

[pic]

Obr. 18 Vzťahy medzi konštrukciou a technologickou prípravy výroby [22]

3.2 Automatizácia strojárskej výroby

V súčasnosti je najsilnejším trendom výrobnej techniky integrovaná výroba, ktorá vo veľkej miere využíva prostriedky automatizácie. Počítačová technika, ktorá tvorí základ pre integráciu celého procesu predvýrobných a výrobných činností sa uplatňuje v plánovaní, riadení a vo vlastnom uskutočňovaní výrobného procesu on-line pružnou automatizáciou.

Celkový vývoj integrovanej výroby riadenej počítačom bol uskutočňovaný v niekoľkých etapách: Prvá etapa začala v 50.rokoch jednotlivým nasadzovaním NC obrábacích strojov. Druhá etapa, datovaná na koniec 60.rokov, priniesla integráciu NC strojov do buniek. Začal sa vývoj riadenia režimu DNC a systémov s vyššou úrovňou automatizácie s označením FMS (Flexible Manufacturing system) - pružné automatizované výrobné systémy. Koncom 70.rokoch sa zahájil proces integrácie. Vznikajú integrované systémy CAD/CAM. Táto tretia etapa predstavuje ucelené programové systémy hlavne v oblasti operatívneho plánovania a riadenia výroby. Súčasná štvrtá etapa je charakterizovaná automatizáciou výroby integrovanej počítačom (CIM). Nepredstavuje iba prepojenie automatizovaných subsystémov, ale má zaisťovať plnú integráciu predvýrobných a výrobných etáp.

Nasadzovaním NC strojov, riadiacich počítačov a priemyslových robotov (pružná automatizácia) sú vytvorené predpoklady pre účinnú automatizáciu v stredne a málo sériových výrobách. Predpokladom pre vytvorenie výrobných sústav z NC strojov je existencia technologických zariadení, ktorú budú schopné realizovať pracovné činnosti na základe informácií predávaných vhodným riadiacim systémom. Vo veľkosériových výrobách sa automatizácia uskutočňuje prostredníctvom vysoko automatizovaných výrobných sústav ako jednoúčelové stroje a synchrónne linky (tvrdá automatizácia).

Veľmi dôležitou oblasťou z hľadiska počítačovej podpory strojárskej výroby je automatizácia predvýrobných etáp, Základnou črtou rozvoja automatizácie predvýrobných etáp je maximálne možné nasadenie počítačovej podpory do všetkých činností, ktoré je potrebné v predvýrobných etapách realizovať. Oproti výrobnému procesu, kde je možné dosiahnuť pomerne vysoký stupeň automatizácie, je v predvýrobných etapách situácia podstatne zložitejšia. Predvýrobné etapy zahrňujú činnosti spojené so zadaním výrobku a končia generovaním dát pre riadenie na NC strojoch. Tieto činnosti je možné rozdeliť na rutinné, rozhodovacie a intuitívne. Rutinné činnosti je možné opísať štandardnými algoritmami a sú pomerne ľahko automatizovateľné. Tvorčie činnosti je obtiažne algoritmizovať a teda aj automatizovať, vzhľadom na výskyt intuitívnych a heuristických prístupov riešenia problému [23].

Tieto technologické procesy predstavujú dnes rozsiahly a dôležitý vedný odbor, ktorý je základom pre rozvoj priemyselnej výroby, hlavne strojárstva. Aplikácie poznatkov z oblasti beztrieskových technológií vedie inžinierskych pracovníkov k hospodárnemu a účelnému využitiu konštrukčných materiálov.

V súčasnosti neustále rastú požiadavky na úžitkové vlastnosti strojárskych výrobkov. Uvedené priamo determinuje nové smery vo výskume a vývoji beztrieskových technológií.

K perspektívam v rámci beztrieskových technológií možno nový prístup v technickej príprave výroby – simulačné technológie a taktiež ekologické technológie využívajúce recykláciu, vákuovú techniku, robotizáciu a expertné systémy.

Medzi strojárske beztrieskové technologické procesy patria tvárnenie, zlievanie, zváranie [22].

3.3 Technológia tvárnenia

Technológia tvárnenia sa zaoberá zákonitosťami spôsobov a foriem tvarovania východiskových polotovarov na súčiastky, resp. úžitkové predmety. Významnou prednosťou technológie výroby súčiastok tvárnením v porovnaní napríklad s technológiou trieskového obrábania je lepšie využitie kovových, resp. nekovových materiálov. Okrem toho tvárnenie umožňuje dosahovať výhodnejšiu kombináciu mechanických a iných charakteristík materiálu a zvýšenie produktivity práce.

Prínosy sa už ukazujú aj v dôsledku zavadzania robotov a manipulátorov. Prejavujú sa jednak väčšou efektívnosťou výrobného procesu, jednak odbremením človeka od veľmi namáhavej práce pri manipulácii s kovom, v často extrémnych pracovných podmienkach. Technologické tvárniace procesy možno rozdeliť podľa:

• teploty

• tepelného efektu

• stupňa dosiahnutej deformácie

Tvárnenie je technologický proces, pri ktorom sa mení tvar východiskového materiálu pôsobením sily bez odberu triesky.

Technológia tvárnenia kovov je výrobný proces, pri ktorom sa používa tvárnenie. Podľa prevládajúceho priebehu deformácie sa technológia tvárnenia delí na plošné (prevažne plechu), objemové tvárnenie a strihanie bez chladu na to, či tvárniaci proces prebieha bez predchádzajúceho ohrevu alebo s ním.

Strihanie je oddeľovanie materiálu v celom priereze bez ohľadu na to, či oddelený kus je hotový výrobok alebo polovýrobok na ďalšie spracovanie.

Plošné tvárnenie je proces, pri ktorom sa dosahuje požadovaná zmena tvaru bez podstatnej zmeny prierezu (hrúbky) východiskového materiálu (zväčša plechu).

Objemové tvárnenie je proces, pri ktorom sa dosahuje požadovaná zmena zmenou tvaru prierezu východiskového materiálu.

Výkovok je výrobok vyhotovený kovaním, zväčša na bucharoch objemovým tvárnením.

Výlisok je výrobok vyhotovený lisovaním, a to buď plošným alebo objemovým tvárnením.

Podľa toho, či tvárnenie prebieha pod rekryštalizačnou teplotou alebo nad ňou, môžeme technologické procesy rozdeliť na dve skupiny:

• tvárnenie za studena

• tvárnenie za tepla

Na zamedzenie nepriaznivého vzniku okovín pri ohreve na kovaciu teplotu sa v ostatnom čase zavádza tvárnenie za polotepla (polohrevu), pričom materiál je zohriaty len na dolnú hranicu kovacej teploty alebo ešte nižšiu.

Tvárnenie za studena je také technologické spracovanie materiálu, pri ktorom teplota materiálu leží pod teplotou rekryštalizácie, to znamená, že spevnenie materiálu spôsobené tvárnením, sa zväčša zachová. Tvárnenie za studena sa najčastejšie používa:

• na docielenie lesklého a hladkého povrchu výrobku, ako napr. pri valcovaní plechov, pásov, lesklom ťahaní drôtu a tyčí atď.,

• na dosiahnutie presných rozmerov výrobku, napr. pri pretláčaní, ťahaní drôtu, hlbokom ťahaní atď.,

• na zvýšenie pevnosti a tvrdosti tvárneného materiálu,

• pri zliatinách, ktoré nie sú schopné rekryštalizácie,

• keď tvárnenie za tepla nie je možné, pretože materiál má taký veľký povrch, že rýchle schladne v dôsledku malého prierezu, ako napr. pri spracovaní jemných plechov a pásov, drôtov atď.,

• ak sa môžu lacno a rýchlo vyrábať súčiastky pri vyhovujúcej kvalite, napr.

pri rôznych súčiastkach lisovaných z plechu atď.

Tvárnenie za tepla rozumieme tvárnenie pri takých teplotách, pri ktorých prebieha rekryštalizácia v priebehu tvárnenia tak rýchle, že spevnenie spôsobené tvárnením mizne už v priebehu tvárnenia alebo bezprostredne po ňom. Vplyv tvárnenia za tepla na vlastnosti materiálu možno zhrnúť takto:

• docieli sa rovnomernejšia a jemnozrnnejšia štruktúra,

• zvýši sa homogenita následkom umožnenia difúzie medzi jednotlivými zrnami po rozdrvení obalov zŕn,

• zvaria sa bubliny, trhliny atď.,

• dosiahne sa vláknitá štruktúra a anizotropia mechanických vlastností ocele [24].

3.3.1 Automatizácia procesov tvárnenia

Automatizácia kovacích procesov za tepla je podmienená realizáciou náročných konštrukčno-technologických riešení. Je nutné riešiť otázky Špecifického charakteru, ktoré sa vo väčšine strojárskych technológií nevyskytujú a to predovšetkým:

• sálavé teplo,

• dilatácia mechanizmov,

• obtiažna manipulácia s materiálom,

• znečistenie, zápustiek okujami a mazivom.

Tieto skutočnosti ovplyvňujú napr. konštrukciu automatických medzioperačných podávačov (väčšinou je pohyb odvodený od vačkového hriadeľ).

Automatizácia tvárniacich procesov by malá byť zabezpečená vždy pre určitú skupinu tvarovo a hmotnostne podobných súčiastok s rovnakou technológiou výroby. Výhody automatizácie pre tvárniace procesy je možné zhrnúť do nasledovných bodov:

• presnosť a kvalita na rovnakej úrovni pre celu sériu,

• optimálne využitie materiálu,

• minimálne úkosy a prídavky na opracovanie,

• zníženie prevádzkových nákladov plynulý automatický cyklus (zjednodušenie normovania),

• bezpečnejšia a hygienická prevádzka.

Medzi základné charakteristiky automatizácie objemového tvárnenia z pohľadu výrobného procesu

patria:

• kontrola teploty vstupného polotovaru

• podávacie zariadenie vkladá ohriaty polotovar na vychystávacie miesto alebo do dutiny pre prvú operáciu

• dokončovacia zápustka sa pri trojoperačnom kovaní umiestni mimo os lisu v oblasti manipulačných pohybov robota (upnutie zápustiek v poradí l, 2, 3. operácia)

• umožnenie otáčania výkovku o 90° (180°) pri presune medzi operáciami

• časovanie spúšťania barana lisu

• časovanie vyhadzovačov (nie sú vhodné mechanické vyhadzovače ovládané lisom)

• riadenie ofukovania a mazania nástrojov

• zariadenia musia byť blokované pri nesprávnej činnosti (poruchách)

• voľba režimu (nastavovanie, ručné ovládanie, automatický chod).

Požiadavky na automatizáciu objemového tvárnenia z pohľadu výrobnej technológie:

• jednoznačná poloha a orientácia výlisku,

• odsun odpadu od nástroja,

• zaručiť definovanú polohu nástroja a orientácie polovýrobku po uskutočnení pracovného zdvihu (napr. odpružené stierače),

• identifikácia prítomnosti výlisku a jeho polohy a orientácie,

• mazanie polotovaru pred operáciou (resp. v nástroji) [25] .

3.4 Technológia zlievania

Rozsah aplikovania odliatkov je veľmi rozsiahly. Súčasný stav technologickej prípravy odliatkov v našich zlievarňach je všeobecne nasledovný. V technickej praxi sa vyrábajú odliatky prevažne zo zliatin kovov. Čisté kovy sa používajú obmedzene, v zlievarenstve sa používajú len na špeciálne účely. Zlievarenské zliatiny kovov sa delia na dve základne skupiny – zliatiny železa a zliatiny neželezných kovov.

Na hospodárne vyrábanie odliatkov s požadovanou akosťou a bez chýb je potrebné, aby odlievané kovy a zliatiny mali vlastnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú výrobu odliatkov. Týmto vlastnostiam, odvodeným od vlastnosti zliatiny a formy, hovoríme zlievarenské vlastnosti. K zlievarenským vlastnostiam patrí predovšetkým:

• taviteľnosť

• tekutosť

• zabiehavosť

• rozpustnosť plynov v kovoch

• odmiešavanie

• zmršťovanie

Taviteľnosť je schopnosť kovov a ich zliatin prechádzať z tuhého skupenstva do kvapalného pri dodržaní predpísaného chemického zloženia a stupňa čistoty.

Tekutosť roztavených kovov a zliatin sa definuje ako prevrátená hodnota dynamickej viskozity, vyjadruje odpor kvapaliny proti tečeniu:

[pic] (1)

kde: ϕ – tekutosť roztaveného kovu,

η – dynamická viskozita.

Zabiehavosť sa často definuje ako schopnosť roztaveného kovu čo najdokonalejšie vyplňovať formu. Zabiehavosť sa hodnotí podľa merania dĺžky odliatej špirály.

Odmiešavanie je oddeľovanie jednotlivých štruktúrnych zložiek pri tuhnutí, čo spôsobuje v odliatku dve zreteľne oddelené zliatiny rôzneho zloženia.

Rozpustnosť plynov v kovoch je pomerne malá, pri ohreve sa zväčšuje, skokom narastá pri teplote tavenia a postupne sa ďalej zvyšuje pri prehrievaní taveniny.

Zmršťovanie sú objemové zmeny tekutej, tuhnúcej a tuhej fázy kovu pri ochladzovaní a objemové zmeny pri fázových premenách.

3.4.1 Mechanizácia a automatizácia odlievania

Mechanizácia nahrádza fyzickú prácu človeka strojom. Automatizácia práce v zlievarni je veľmi aktuálna v širokom rozsahu aplikácie, najmä veľkosériovej výroby, ale v súčasnosti vzhľadom na charakter výroby aj menších sériách sa začína využívať robotika. Pri mechanizácii odlievania ide o zlepšenie životného prostredia, zvýšenie produktivity práce, zlacnenie výroby, zvýšenie kvality odliatkov, úsporu pracovných síl

Stupeň mechanizácie a automatizácie sa úzko spája s úrovňou rozvoja technického pokroku. Na rôznych pracoviskách sa používajú na výrobu odliatkov rôzne zariadenia (obr.19) je automatické zariadenie na výrobu odliatkov, ktoré sa postupné pohybuje po závesnej drahé vždy o jednu vzdialenosť medzi formami. Formy pripravené na odliatie sú na vozíkoch pohybujúcich sa na koľajniciach [24].

[pic]

Obr. 19 Automatické zariadenie na odlievanie [22]

1–lejacia panva, 2 – váhy na dávkovanie kovu, 3 – pojazdný vozík

4 CIELE PRÁCE

Diplomová práca bola riešená na vytvorenie univerzálneho vývojového webového prostredia pre multimediálnu prezentáciu výrobných procesov za účelom výučbového programu.

Pre splnenie cieľov boli vytýčené tieto čiastkové úlohy:

1. Zhromaždenie informácií o vývojových prostrediach pre tvorbu Web aplikácií.

2. Analýza a voľba optimálneho vývojového prostredia

3. Tvorba (naprogramovanie) univerzálneho WEB prostredia

4. Vytvorenie dátového skladu (štruktúra, typy polí, ...) a pravidiel pre manažment informácií , dát (napr. SQL)

5. Zhromaždenie (*.avi, *.mov, ...) a audiovizualizácia poznatkov o výrobných procesoch (s aspektom na automatizáciu tvárnenia, zlievania, ...)

6. Vytvorenie videosekvencií, sprievodného komentára, ... – uloženie do databázy WEB aplikácie

7. Interpretácia výsledkov a záver

8. Uloženie prezentácie na CD.

5 VERIFIKÁCIA WEB APLIKÁCIE

5.1 Výber ideálneho webového prostredia

Programovanie dynamických webových stránok pomocou PHP a My SQL patrí medzi najrozšírenejšie spôsoby tvorby dynamických webových stránok a aplikácií. Preto často patrí medzi lákavú tému, o ktorú sa čoraz viac študentov zaujíma, pretože tomu svedčí jeho dostupnosť. Tento software je vedený ako freeware. Predtým ako sa pustíme do programovania dynamických webových stránok potrebujeme nainštalovať webový server, ktorý nám umožní nami vytvorené stránky prehliadať. Ja som si pri spracovaní mojej diplomovej práce použil kompletný balík WAMP5 (Windows + Apache + My SQL + PHP) server verzia 2.0 [26], ktorý obsahuje:

• P.H.P 5.2.6

• MY SQL 5.0.51b

• Apache 2.2.8

I keď programovanie pomocou PHP a My SQL nie je jediným spôsobom tvorby dynamických webových stránok a aplikácií s databázovou podporou. Veľmi dôležité bolo to, aby som musel ovládať tieto základy v týchto oblastiach:

• HTML

➢ použiť formátovanie písma pomocou CSS – font-size, color, font-family, ...,

➢ definovať tabuľku – riadok; stĺpec; zlúčenie buniek, riadkov a stĺpcov; využívanie farieb a orámovania;

➢ použiť zoznamy,

➢ pracovať s obrázkami,

➢ vytvárať formuláre,

❖ vysvetliť princíp použitia a spracovania formulárových komponentov typu input – text, password, button, submit, reset, radiobutton, checkbox, hidden, file, ...,

❖ použiť formulárové pole textarea,

❖ definovať a použiť komponent select a jemu pridružené komponenty option.

• PHP

➢ narábať s premennými, operátormi, poliami a reťazcami,

➢ porovnávať hodnoty,

➢ definície funkcií a ich následné požitie,

❖ print, echo, ...,

❖ include, require, require_once, …,

❖ isset, unset, empty, …,

❖ session_start,

❖ tvorba vlastných funkcií, ....

➢ definovať a použiť príkazy vetvenia a opakovania,

❖ podmieňovacie príkazy – if,

❖ viacnásobné vetvenie – switch,

❖ while,

❖ for,

❖ foreach.

• SQL

➢ definovať a porozumieť pojmom,

❖ tabuľka,

❖ záznam,

❖ pole, stĺpec,

❖ relácie, typy relácií 1:N, 1:1, N:M,

❖ dátové typy jednotlivých polí.

➢ narábať s databázou a s tabuľkami,

❖ USE,

❖ CREATE TABLE,

❖ DROP TABLE,

❖ INSERT,

❖ UPDATE,

❖ DELETE,

❖ SELECT, JOIN,

❖ určenie podmienok – WHERE, IN, ...,

❖ usporiadanie - ORDER BY, ....

5.2 Tvorba (naprogramovanie) univerzálneho WEB prostredia

Štruktúra mojej aplikácie pozostáva z hlavného menu, loga (bannera) a informačného panela (obr.20). Každé jednotlivé menu má ešte podradenú zložku z názvom submenu (obr. 21). Toto Web prostredie je definované aj javascriptami podľa platných najnovších noriem a štandardov [27,28,29].

[pic]

Obr. 20 Rozloženie WEB prostredia

[pic]

Obr. 21 Zobrazenie štruktúrneho bloku submenu

V programe PSPAD som si jednotlivé sekcie vytvoril nasledovne:

• index.php

Index.php je hlavná nadradená zložka, ktorá sa nahráva ako prvá po zadaní stránky do prehliadača. Podmnožiny jednotlivých adresárov zložky index.php sú:

• menu.php

• pocitadlo.php

• meniny.php

• onlinecount.php

Príkazom require doplní miesto seba obsah zadaného súboru takto:

Príkaz include načítava súbor obecných funkcií uložených v koreňovom adresári (Obr.22).

[pic]

Obr. 22 Ukážka príkazu include

5.3 Databáza vytvorená v MY SQL

Posledným dôležitým prvkom je samotná databáza My SQL. Túto databázu som si zvolil kvôli jednoduchosti jej obsluhy zo strany používateľa aj administrátora, má jednoduchý SQL jazyk a plne vyhovuje začiatočníkom pri tvorbe nielen webových aplikácií. My SQL je klasický databázový server, teda môže bežať na inom počítači ako na tom, na ktorý som inštaloval HTTP server Apache s podporou pre PHP. Samotná komunikácia PHP s My SQL prebieha prostredníctvom vopred definovaných portov (štandardne je to TCP 3306). Celá obsluha databázy je riadená pomocou vykompilovaných knižníc pre použitú distribúciu PHP, čo je veľkou výhodou pre programátora, pretože môže použiť istý druh abstrakcie pri komunikovaní s databázou. Databázový systém pozostáva z dvoch častí, a to z databázy a systému jej riadenia.

5.3.1 Spojenie s databázovým serverom a vytvorenie databázy

Na to, aby som vedel komunikovať s databázou, potrebujem sa spojiť s databázovým serverom. To urobím nasledujúcim skriptom zapísaním do textového súboru v programe PSPAD a uložím ho do zložky inštalovaného programu WAMP v mojom prípade na systémový disk C:\wamp\www\diplomovka s príponou db.php

Databázu je možné vytvoriť dvoma spôsobmi:

• vo webovom rozhraní

• vytvorením skriptu s využitím CREATE DATABASE

Najjednoduchším riešením je zadanie cez phpmyadmin (obr. 23).

[pic]

Obr. 23 Vytvorenie novej databázy

Pred samotným pristúpením k programovaniu dynamických webových stránok s využitím databázy je potrebné vypracovať základnú analýzu databázovej štruktúry, ktorá pozostáva z tabuliek (obr. 24), ich vzájomného prepojenia (typ relácie) a štruktúry dát (tab. 1, 2, 3, 4).

Tab. 1

Štruktúra tabuľky pre tabuľku menu

|Pole |Typ |Nulový |Predvolené |

|id |int(5) |Áno |NULL |

|nazov |varchar(50) |Áno | |

Tab. 2

Štruktúra tabuľky pre tabuľku pocitadlo

|Pole |Typ |Nulový |Predvolené |

|id |int(16) |Áno |NULL |

|datetime |datetime |Áno | |

|ip |varchar(16) |Áno | |

Tab. 3

Štruktúra tabuľky pre tabuľku submenu

|Pole |Typ |Nulový |Predvolené |

|id |int(5) |Áno |NULL |

|menu |int(5) |Áno | |

|nazov |varchar(50) |Áno | |

Tab. 4

Štruktúra tabuľky pre tabuľku udaje

|Pole |Typ |Nulový |Predvolené |

|id |int(5) |Áno |NULL |

|menu |varchar(5) |Áno | |

|submenu |varchar(5) |Áno | |

|text |text |Áno | |

|obrazok |varchar(150) |Áno | |

|video |varchar(150) |Áno | |

|zdroj |varchar(255) |Áno | |

[pic]

Obr. 24 Zobrazenie naplnenej databázy

ZÁVER

Výsledok diplomovej práce je možné rozdeliť na dve časti. Prvá je venovaná základnému rozboru jednotlivých najpoužívanejších webových aplikácií a druhá obsahuje riešenú úlohu multimediálnej prezentácie výrobných procesov. Je venovaná učiteľom nielen stredných ale aj vysokých škôl, ktorí chcú svoje hodiny spestriť aktuálnymi technológiami.

Vďaka tejto práci som si prehĺbil znalosti v programovaní dynamických webových stránok s využitím PHP a My SQL. Dúfam, že táto práca pomôže vyučujúcim pri spestrení svojich vyučovacích hodín.

Hotová multimediálna prezentácia po naplnení hlavného menu s videosekvenciami, obrázkami so sprievodným komentárom a spustením internetového prehliadača s adresou (obr. 25).

[pic]

Obr. 25 Konečná webová aplikácia

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6] BRÁZA, J.: PHP 5 začínáme programovat, Praha: Grada Publishing, 2005

ISBN 80-247-1146-X

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14] VOSTRÝ, P.: Macromedia Dreamweaver 4 Uživatelská příručka, Praha: Computer Press, 2001

[15]

[16] VOSTRÝ,P.: Flash 5 Uživatelská příručka, Praha: Digital media s.r.o., 2001

[17] VOSTRÝ,P.: Macromedia Flash 5 ActionScript, Praha: Digital media s.r.o., 2000

[18] KRISTIÁN, P.: FLASH 5 a úvod do tvorby animací, Brno: UNIS Publishing, s.r.o., 2001 ISBN 80-86097-61-7

[19] STANÍČEK, P.: Praktická příručka CSS, Praha: Grafika Publishing s.r.o., 2000

[20]

[21] BUDA, J., KOVAČ, M.: Metodika projektovania výrobných procesov v strojárstve, Bratislava: ALFA, 1985

[22] JANČUŠOVÁ, M., KUBA, J., ARGALAŠ, J.: Automatizácia technologickej prípravy výroby pre beztrieskové technológie, Žilina: EDIS, 2004

ISBN 80-8070-244-6

[23] ČUBOŇOVÁ,N., KURIC,I.: Automatizácia technologickej prípravy výroby, Žilina: VŠDS, 1996 ISBN 80-7100-305-0

[24] BLAŠČÍK, F. a kol.: Technológia tvárnenia, zlievarenstva a zvárania. Bratislava: ALFA 1. vydanie, 1988

[25] KURIC, I., KUBA, J.: Počítačová podpora návrhu technologickej dokumentácie, Žilina: EDIS, 2002

ISBN 80-7100-925-3

[26]

[27]

[28]

[29] [pic]

................
................

In order to avoid copyright disputes, this page is only a partial summary.

Google Online Preview   Download